Praktické skúšky ako zo života

Transkript

1 , týždeň Dvojtýždeík o školstve a vzdelávaí Rozširovaé bezplate, Ročík LVII Vážeí pedagógovia, dovoľte mi, aby som sa vám a koci školského roka prihovoril a poďakoval sa vám za zvládutie ových úloh, ktoré súviseli s prvým rokom školskej reformy. Odviedli ste veľký kus práce. Veľmi si vážim, že ste k zmeám vo výchove a vzdelávaí pristúpili zodpovede. Bolo to o to ťažšie, že ste ich uplatňovali v čase zavádzaia ových právych predpisov. Váš postoj ku každej ovej úlohe bol však koštruktívy a rozumý. Dokázali ste zvláduť prekážky a preiesť sa cez uskutočňovaé zmey, ktoré so sebou priiesol ový záko o výchove a vzdelávaí. Som rád, že ste pochopili výzam a dôležitosť reformy vzdelávaia. Dokázali ste to ajmä v rámci školských vzdelávacích programov, keď ste sa sažili vytvárať otvoreé a podeté školské prostredie. Vašich žiakov ste takýmto spôsobom viedli k tvorivosti a samostatému mysleiu, ako aj k zodpovedosti a zmyslu pre poviosť a spoločé hodoty. Viem, že to ebolo jedoduché. Počas posledých desať mesiacov ste museli riešiť ejede problém. Vždy, keď mi to dovolil môj pracový program, avštevoval som školy a celom území Sloveska, aby som mohol sledovať zavádzaie reformy do praxe. Videl som, ako sa vám darí, ale chcel som pozať aj prekážky, ktoré ste a tejto ceste museli prekoávať. Mám radosť, že som sa takmer všade stretával s asadeím a odhodlaím zmeiť zastaraé a eefektíve metódy výchovy a vzdelávaia. Dovoľte mi preto, aby som sa vám za vaše úsilie, trpezlivosť a porozumeie opätove poďakoval. Vážeí kolegovia učitelia, ste piliermi vzdelávaia ašich detí. Ste ositeľmi školskej reformy. Na vašich schopostiach a odhodlaí je postaveý úspech vašej školy, ste jej ajväčšou oporou. Preto verím, že ový záko o pedagogických zamestacoch vám čoskoro priesie ové možosti pre váš ďalší kariérový rast a profesioály rozvoj. Bol by to začiatok komplexej starostlivosti a zvýšeej podpory učiteľského stavu a priavráteie takého spoločeského postaveia, aké mu právom patrí. Viem, že už teraz rozmýšľate o príprave a druhý rok školskej reformy. Počas eho budete vyučovať podľa školských vzdelávacích programov už aj v druhom a šiestom ročíku základých škôl a v druhom ročíku stredých škôl a osemročých gymázií. Do reformy obsahu vzdelávaia sa zapoja aj školy pre žiakov so špeciálymi výchovo-vzdelávacími potrebami a materské školy. Zmey priesie taktiež ový záko o odborom vzdelávaí a príprave, ktorý je súčasťou legislatívej roviy školskej reformy. Napriek tomu verím, že leté prázdiy využijete a oddych a ačerpaie ových síl. Želám vám veľa dobrého zdravia, korekté a ústretové vzťahy so zriaďovateľmi vašich škôl, ako aj lásku a porozumeie zo stray vašich ajbližších. Já MIKOLAJ Rozhovor s podpredsedom vlády a miistrom školstva SR priášame a straách 9 a 10 Eva Mihálová je ajlepšou žiačkou z tretích ročíkov SOŠ, Na Pátoch 9 v Bratislave. Je jediým dievčaťom v chlapskom kolektíve, ktorý skladal skúšky v odbore kuchár. Táto žiačka v septembri opäť zasade do školských lavíc, aby úspeše zmaturovala. Foto Já SÚKUP Praktické skúšky ako zo života Približe 12-tisíc žiakov do koca tohto mesiaca skladá záverečé skúšky a stredých odborých školách. No pre mohých sa získaím výučého listu vzdelávaie ekočí. Na praktickej časti záverečej skúšky sme sa boli pozrieť aj my. Kladý vzťah k vyučovaiu i takmer 100 percet učiteľov s ukočeým vysokoškolským vzdelaím a druhom stupi sloveských škôl. To sú zisteia Medziárodej štúdie o vyučovaí a vzdelávaí TALIS (Teachig ad Learig Iteratioal Survey) Orgaizácie pre ekoomickú spoluprácu a rozvoj. V rokoch 2007 a 2008 sa jej zúčastilo celkovo 23 krají a a Slovesku sa do ej zapojilo a jar miulého roku v 187 vybraých školách spolu pedagógov (2. stupeň ZŠ a osemročé gymáziá). Štúdia potvrdila vysoké zastúpeie žie medzi učiteľmi, ktoré v priemere dosiahlo 70, a Slovesku 82 percet. Väčšia Stredá odborá škola Na pátoch 9 v Bratislave je doteraz všeobece záma ako odboré učilište obchodé. Posledé dve desaťročia však posuuli aj zameraie tejto školy v račiaskej časti hlavého mesta s rozľahlými budovami, iterátom i plochami a zariadeiami a športovaie podstate iým smerom. V súčasosti sú tu amiesto obchodu a služieb hlavými učebými a študijými odbormi čašík a servírka, kuchár a cukrár a pracovík marketigu. Od začiatkov tohto smerovaia, povedala ám riaditeľka školy Mária Katreiaková, sa ujala sympatická tradícia: praktická časť záverečých skúšok sa koá iele pod dohľadom čleov skúšobej komisie. Zároveň je spoločeským večerom, a ktorý pozývajú rodičov žiakov kočiacich štúdium. Oficiózy skúšobý akt sa tak meí a praktickú situáciu prirovateľú k obsluhe hostí v zapleej reštaurácii. Kuchári avaria, cukrári apečú, čašíci a servírky podľa staoveých pravidiel rozášajú ápoje a jedlá a stoly. V tomto školskom roku kočilo v Stredej odborej škole Na pátoch sedemásť kuchárov a dvadsať čašíkov (servírok) z tried 3. P a 3. R. Teoretická výučba sa strieda týždeň čo týždeň s praktickou, takže zručostí adobudú žiaci podstate viac, ež ich vrstovíci v štvorročom maturitom štúdiu. učiteľov má viac ako 40 rokov. V oblasti postoja učiteľov k vzdelávaiu je a Slovesku z pohľadu riaditeľov škôl situácia omoho lepšia ako v priemere krají zapojeých do štúdie. Podľa celkových výsledkov pôsobí každý štvrtý učiteľ v škole, kde sú časté alebo veľmi časté absecie kolegov, a Slovesku je to le 6,2 perceta. Na druhej strae vímali riaditelia ako veľmi rozšíreý egatívy jav vyrušovaie žiakov, ktoré brzdí vyučovaie až 71,6 perceta učiteľov a Slovesku pôsobí v školách s takýmto problémom (priemer krají TALIS je 60 percet). S takmer 100-percetým zastúpeím učiteľov s ukočeým vysokoškolským No aj tak mali pri praktických skúškach istú trému. Pod prísejším dohľadom sa prirodzee cítili žiaci, ktorým pripadlo obsluhovať stoly, kde sedeli skúšajúci a učitelia školy. Pre mohých žiakov tretích ročíkov to pravdepodobe eboli posledé školské skúšky. Po praktických asledujú ešte úste, o viacerí chcú pokračovať už v asledujúcom školskom roku a dvojročej adstavbe v deom štúdiu kočiacom maturitou. A časom sa maturité vysvedčeie rozhodú získať i tí, čo už remeslo vykoávajú, a hlásia sa a trojročé diaľkové adstavbové štúdium. Výučý list akoby emal u ás patričý cveg. Duša MIKOLAJ Prieskum: učitelia sú kvalifikovaí vzdelaím patríme medzi krajiy s ajvyšším podielom kvalifikovaých pedagógov. V ich ďalšom vzdelávaí však už zaostávame. V priemere sa ejakej formy ďalšieho vzdelávaia za posledých 18 mesiacov zúčastilo takmer 90 percet učiteľov, a Slovesku to bolo le 75 percet. Za ajväčšiu prekážku pritom sloveskí učitelia ozačili edostatočú pouku programov ďalšieho vzdelávaia. V tejto oblasti by mal zlepšeie priiesť pripravovaý záko o pedagogických zamestacoch, ktorý ráta so zavedeím komplexého systému ďalšieho vzdelávaia a fiačej motivácie pre vzdelávajúcich sa učiteľov. (mš sr) Projekt je spolufiacovaý zo zdrojov ES Moderé vzdelávaie pre vedomostú spoločosť jú, h STV 2 odvysiela zázam z ajprestížejšej akety o aj učiteľa Sloveska Zlatý Amos eprehliadite Deň otvoreých dverí 25. júa V teto deň sa pre všetkých otvoria dvere priestorov Agetúry Miisterstva školstva SR pre štrukturále foy EÚ a Haulovej 5/B v Bratislave-Dúbravke. Program prezetácií, videoprojekcií a kozultácií sa začía o 9. hodie. straa 5 Najbližšie číslo Učiteľských oví vyjde v septembri Želáme vám všetkým prázdiy plé oddychu, pohody a slečých dí. Redakcia

2 2. straa Spravodajstvo týždeň ZALUŽICE Svetový beh harmóie u ás Dvaásteho júa sme mali v ašej škole ZŠ s MŠ Zalužice, milú ávštevu: ukrajiských bežcov. Ich úlohou bolo priblížiť ľuďom myšlieku Svetového behu harmóie. Ich eoddeliteľou súčasťou bola horiaca pochodeň, ktorá symbolizuje harmóiu. Naši žiaci ávštevíkom zatacovali a zaspievali a ľudovú ôtu. Ai bežci ezaostávali: zaspievali hymu Svetového behu harmóie v aglickom a ukrajiskom jazyku. Bežci zdôrazili potrebu lásky, radosti a ohľaduplosti v medziľudských vzťahoch. Vyzdvihli myšlieku, že skutky dobra sa začíajú v človeku a cez eho sa šíria ďalej. Každý si mohol podržať horiacu fakľu a zaželať si iečo. Vraj sa to splí, pretože fakľa je putová už moho rokov a držalo ju veľké možstvo ľudí rôzych krají. (af) NÁMESTOVO Mladí orgaisti Základá umelecká škola v Námestove v spolupráci s Farským úradom v Námestove a pod záštitou primátora Mesta Námestovo zorgaizovala VI. ročík celosloveskej súťaže Mladých orgaistov. Súťaže sa zúčastili žiaci základých umeleckých škôl z Baskej Bystrice, Levoče, Nitry, Popradu, Prievidze, Rožňavy a Námestova. Súťažiaci museli povie zvláduť skladbu od J. S. Bacha, ďalšie podľa voľého výberu. Odborá porota udelila prvé miesto Lukášovi Drozdovi zo ZUŠ Poprad (I. kategória), Jáovi Bullovi zo ZUŠ Baská Bystrica a Darii Sivákovej zo ZUŠ v Prievidzi (II. kategória) a Martiovi Kaššayovi zo ZUŠ v Námestove (III. kategória). Viola TRABALÍKOVÁ BRATISLAVA Miisterstvo dohliade a cey iterátov Kotrola odstráeia edostatkov v prípade espráve zaokrúhleých cie za ubytovaie vo vysokoškolských iterátoch 11 verejých vysokých škôl a zvýšeia cie za ubytovaie a troch verejých vysokých školách, ako aj moitorovaie týchto cie do koca roku to sú hlavé opatreia, ktoré prijalo MŠ SR a zamedzeie ežiaduceho vývoja cie za ubytovaie vo vysokoškolských iterátoch v súvislosti s prechodom a euro od 1. jauára Materiál podpredsedu vlády a miistra školstva vzala vláda SR a vedomie. Vzhľadom a to, že zisteé edostatky cie ubytovaia emajú taký závažý charakter, podľa MŠ SR ie je potrebé uplatiť ceovú reguláciu v tejto oblasti. Miisterstvo požiadalo vysoké školy, aby prijali opatreia a ápravu vyrovaím fiačých rozdielov medzi pôvodou a zvýšeou ceou, a teto rozdiel vrátili platiteľom alebo ho odpočítali pri asledujúcej platbe. Spôsob, akým budú školy postupovať, je v ich kompetecii. Spomedzi 11 škôl, ktoré esprávym spôsobom zaokrúhlili cey pri prechode a euro, sa zvýšeie zistilo u iektorých služieb v prípade ôsmich VŠ, a to v rozmedzí od 0,01 do 0,84 eura. Šesť VŠ zaokrúhľovalo cey v prospech ubytovaých študetov ad rámec geeráleho zákoa o zavedeí eura v SR. Zvýšeie cie za ubytovaie v priebehu roka 2008 v prípade troch verejých VŠ bolo školami odôvodeé potrebou zohľadiť reále vyššie áklady a ubytovaie súvisiace s árastom cie za eergie, tovar a služby, prípade podikateľskú čiosť školy. (omp, mš sr) To ajlepšie z ajlepšieho sa stretlo a medziárodej vedeckej koferecii Quo vadis cvičá firma Nové tredy v cvičých firmách. Kofereciu zorgaizoval Štáty ištitút odborého vzdelávaia a záštitu ad ňou prevzal podpredseda vlády a miister školstva SR Já Mikolaj. V priestoroch bratislavskej Ekoomickej uiverzity sa totiž stretli stredoškolskí i vysokoškolskí pedagógovia, aby porovali svoje skúseosti, pozatky a zručosti. Každý zo zúčasteých pracuje so stredoškolskou cvičou firmou. Hovorilo sa o ich skúseostiach s firmami z reálej praxe, praktickom vzdelávaí študetov. Učitelia z praxe upozorňovali a prekážky, ktoré musia prekoávať, ajmä však a to, že cvičé alebo fiktíve firmy pripravujú mladých ľudí a prax a iele podikateľskú. (cr), foto Já SÚKUP Stredoškoláci o svojich iterátoch Národá cea za dizaj 2009 BRATISLAVA Bibiáa Obrimčáková, štáta tajomíčka miisterstva školstva odovzdala mladým dizajérom dve Cey miistra školstva SR. Slávosté odovzdávaie Národých cie za dizaj 2009 sa uskutočilo v galérii Cverovka v Bratislave. Súťaž už tradiče vypisuje Sloveské cetrum dizaju v spolupráci s miisterstvom školstva, miisterstvom kultúry a miisterstvom hospodárstva. Súťaže sa zúčastili domáci aj zahraičí dizajéri, ktorí spolupracujú so sloveskými výrobcami, domáci alebo zahraičí výrobcovia spolupracujúci so sloveským dizajérom, študeti dizaju, dizajérske štúdiá a klieti. V porovaí s predchádzajúcim ročíkom sa výraze zvýšil počet študetských prác (celkovo 147 prác). Porota s medziárodým zastúpeím a základe viackolového hlasovaia rozhodla o udeleí dvoch Národých cie za dizaj 2009 v kategóriách produktový a komuikačý dizaj. Okrem hlavých cie porota oceila desať prác uzaiami bez rozdielu kategórie a poradia. Najúspešejšie študetské práce získali Ceu miistra školstva SR v kategóriách produktový a komuikačý dizaj, ktoré odovzdala štáta tajomíčka miisterstva Bibiáa Obrimčáková. V kategórii Študetský komuikačý dizaj zvíťazil kolektív autorov - študetov VŠVU Bratislava, pedagóg: Pavol Choma. V kategórii Študetský produktový dizaj Stredoškolský parlamet pri Bratislavskom samosprávom kraji sa a mimoriadom júovom zasadutí zaoberal situáciou v stredoškolských iterátoch. Medzi študetov prišiel predseda BSK Vladimír Baja, riaditeľ odboru školstva, mládeže a športu Roma Csabay a vedúci oddeleia školstva Pavol Korbas. Vysvetľovali študetom situáciu, keď iektoré iteráty eposkytujú služby le študetom, ale aj tretím osobám. Ide síce o lacé ubytovaie, ktoré fiače pomáha školám, ale to podľa župaa ie je správe. Mladí ľudia šéfom kraja v mohom opoovali, v každom prípade však získaé iformácie posuuli ďalej. Projekt Stredoškolského parlametu pri BSK súťaží v treťom ročíku projektu O ľuďoch s ľuďmi, ktorý vyhlásila Vidiecka orgaizácia pre komuité aktivity. (cr), foto Já SÚKUP Bibiáa Obrimčáková s víťazmi kategórie Študetský komuikačý dizaj. získal oceeie študet STU Bratislava Ato Zetocha, pedagóg: Peter Paliatka. Podľa Bibiáy Obrimčákovej za oceeými prácami evidíme le talet a systematickú prácu mladých sloveských dizajérov, ale i kvalitú profesioálu prácu pedagógov. (ob) BARDEJOV Kľúče od pozaia Červeá čiapočka, kráľová, ježibaba, zbojíci či Sehulieka a trpaslíci a strašidlá tieto aj ié rozprávkové bytosti ste mohli stretúť v predvečer Roladových hier v parku pri Základej škole a Komeského ulici v Bardejove. Te sa v teto deň mávutím čarového prútika (ktorým vládli ajmä vychovávateľky ŠKD a učiteľky 1. stupňa) premeil a Rozprávkový les plý ástrah a prekážok, ktoré bolo treba vlastou šikovosťou, obratosťou a silou zvláduť. Počúc prvákmi až po štvrtákov sa to všetkým darilo veľmi dobre. Zahabiť sa edali ai malí škôlkari z patroátej MŠ a Komeského ul. Deti pomáhali vyslobodiť zakliatu pricezú z veže, museli sa pritom vedieť šplhať, hádzali kocúrovou čižmou do diaľky, pred strašidlami sa museli zachraňovať skokmi vo vreci, ježibaba ich skúšala, ako rýchlo vedia lietať a metle a ešte moho iých úloh museli spliť, aby si vyslúžili rozprávkové dukáty. Nadšeie a radosť boli odmeou pre vychovávateľky a deviatakov, ktorí sa premeili a rozprávkové bytosti. Pre deviatakov to bolo zároveň aj symbolické odovzdaie rozprávkového kľúča od Krajiy múdrosti, ktorou je škola, mladším spolužiakom. Aj takto - rozprávkovo sa pedagógovia sažia apĺňať Komeského odkaz, aby sa škola pre deti stala hrou. Mária Peláková CHMEĽOVÁ Päťdesiate výročie Škola kolektív detí, učiteľov, vychovávateľov, ktorí majú jedotý cieľ... Všetci sú hrdí a svoju miulosť, tešia sa zo súčasosti a očakávajú čo ajkrajšiu budúcosť. Základá škola v Chmeľovej, okres Bardejov, si pripomeula 50. výročie jej otvoreia. Škola spomíala, hodotila a pripomeula si svoju miulosť, des hľadá smer svojho rozvoja. Je jeda z mála škôl, v ktorých sa vyučuje aj ukrajiský jazyk. Riaditeľka Aa Dzubáková oceila 84 bývalých učiteľov a epedagogických zamestacov školy (tiež i memoriam). Osobité poďakovaie riaditeľka školy veovala štátej tajomíčke MŠ SR Bibiáe Obrimčákovej, kozulovi Ukrajiy v Prešove Jurajovi Koľadyskému a ďalším. Naša árodostá škola má a zreteli zabezpečeie kvalitého vzdelávaia žiakov a v praxi uplatňovaie ového zákoa o výchove a vzdelávaí, ovovytvoreého školského vzdelávacieho programu, v ktorom budú pokračovať v ďalších školských rokoch. Tatiaa MARUŠINOVÁ Dvojtýždeík o školstve a vzdelávaí Vydáva Štáty ištitút odborého vzdelávaia. Adresa a sídlo redakcie: Čeryševského 27, Bratislava 5, redakcia@ucitelskeoviy.eu, Šéfredaktorka: Lívia Čerická, tel.: , cericka@ucitelskeoviy.eu. Hlavý sekretár: Oľga Vyhlidalová, vyhlidalova@ucitelskeoviy.eu. Redaktori: Peter Holka, holka@ ucitelskeoviy.eu, Duša Mikolaj, mikolaj@ucitelskeoviy.eu, Nevyžiadaé rukopisy evraciame. Redakcia si vyhradzuje právo upraviť titulok príspevku a vykoať v rukopise potrebé štylistické, jazykové a ďalšie úpravy, ako aj rozhodúť o jeho ezaradeí. Desig: Braislav Malík, Dávid Orth, ARTWORK. Koordiátor ŠIOV pre Učiteľské oviy: Vlasta Poláková, tel.: 02/ , polakova@siov.sk Tlač: Versus, a. s., Moskovská 4, Bratislava, prevádzka Pribiova 21, Bratislava. Vydávaie Učiteľských oví fiače podporuje Európsky sociály fod. Učiteľské oviy sa distribuujú zadarmo. Zadaé do tlače Registračé číslo MK SR 3700/2007. ISSN

3 týždeň Spravodajstvo 3. straa Svätoplukovo kráľovstvo ožíva... ŠINTAVA Tak to je ázov ovej literárej súťaže, ktorú vyhlásila ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka v Šitave, pretože šíri meo kráľa Svätopluka, ktoré osí vo svojom ázve. Žiaci - študeti mali za úlohu apísať poéziu alebo prózu a daú tému v sloveskom Zo sýtomodrej oblohy ás ešte vždy pohládzajú štedré edeľé slečé lúče. Nezbedý vetrík sa pohráva so sukiekami dievčat, šteklí pestrofarebé mašle vo vlasoch a chlapcom adúva pláteé košieľky. Je pár miút pred osemástou hodiou a z miesteho kultúreho strediska sa vyliala veselá riava ľudí. Kráčam v dave a v ruke si esiem krásy obraz zo solivarskej čipky. V ruke obraz leta, v duši ezmeiteľé obrazy detstva. Vraciam sa plá dojmov zo siedmeho ročíka prehliadky školských detských folklórych súborov šarišského regióu Šedzikartských folkórych slávostí, ktoré sa uskutočili v Záhradom. Vraví sa, že človek, ktorý v srdci pieseň osí, emôže byť zlý. A tak sa tu des zišli samí dobrí ľudia. Prišli z okresov jazyku. Text musel mať súvislosť s históriou Veľkej Moravy a osobosťou Svätopluka. Do súťaže sa zapojilo pätásť škôl. Súťažilo sa v dvoch kategóriách: v prvej boli žiaci druhého stupňa a ižšie ročíky osemročého gymázia, v druhej zasa študeti Divadlo má svoj život LIPT. HRÁDOK Komuikácia medzi Špeciálou základou školou v Liptovskom Hrádku a Občiaskym združeím Deti Duaja pokračovala aj v tomto školskom roku. Vďaka tejto aktivite sa bežý vyučovací deň pre žiakov tejto školy premeil a sviatok, POĎAKOVANIE lebo školu mohli avštíviť mladučkí umelci. Študeti 3. ročíka bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave odohrali bábkové predstaveie Petruška a motívy rovomeého baletu Igora Straviského. Vďačí diváci sledovali, ako ešťastý hrdia jarmokov Šašo Petruška bojuje s čierym Maurom o svoju lásku ku krásej Baleríe. Duša MIGAĽA Vôňa folklóru v Záhradom Prešov, Sabiov a Bardejov. Prišli, aby ám ukázali, ako sa dá miulosť pretaviť do zrozumiteľej, hravej a príťažlivej formy aj pre ašu ajmladšiu geeráciu pre deti vo veku od šesť do pätásť rokov. Riaditeľ ZŠ Záhradé Mariá Fabia poďakoval všetkým účikujúcim, zvlášť stredých škôl a vyššie ročíky osemročého gymázia. Dvadsaťjede súťažých prác hodotila odborá komisia z FF UKF Nitra a čele s Evou Vitézovou. Vyhodoteie ultého ročíka sa uskutočilo v priestoroch šitavskej školy. Prvé miesto v I. kategórii získal Domiik Barák zo ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šitava, druhé miesto zo ZŠ pri Podlužiake vedúcim súborov, ktorí do detských duší zasievajú vzťah k folklóru, zmysluple vypĺňajú deťom voľý čas, učia ich milovať tradície a pestujú v ich lásku k dedičstvu predkov. Pomaly si vykračujem sýtozeleými ulicami obce a v mojich ušiach stále zejú v Leviciach Kataría Bátovská, a o tretie miesto sa podelili Slavomír Šípoš zo ZŠ pri Podlužiake z Levíc a Eva Balušková zo ZŠ Ľudovíta Štúra, Šaľa. V druhej kategórii bolo udeleé prvé miesto Vladimírovi Beličkovi z Obchodej akadémie Sereď, a druhé miesto získal Michal Krátky zo Spojeej školy v Sládkovičove. Tretie miesto porota eudelila. Víťazé práce si môžete prečítať aj a Zuzaa ENDELOVÁ So srdcom a dlai ČADCA Je už temer tradíciou, že žiaci zo Základej školy J. A. Komeského v Čadci sa v rámci krúžku Tvorivé písaie pravidele a možo povedať, že aj úspeše zapájajú do súťaží literárej tvorivosti. Krúžok pracuje už iekoľko rokov a stále má svojich prívržecov, ktorí majú radi literatúru a sami sa púšťajú do vlastej tvorby. Vo svojich dielkach často vypovedajú o sebe, o svojich radostiach i o tom, čo ich trápi. Robia to s láskou a odkrývajú tak vlaste tajé zákutia svojich krehkých dušičiek. V dešej pretechizovaej dobe, v ktorej sa akosi vytráca zo života cit, je to priajmeej vzácosť. Bolo by espravodlivé, keby ich úsilie ebolo po zásluhe odmeeé. Tá odmea prišla v podobe vydaia kižky pôvodej žiackej tvorby s prízačým ázvom So srdcom a dlai. Predslov apísal Jozef Marec a s kižkou sa môžete stretúť i v Kysuckej kižici v Čadci. Jarmila KRKOŠKOVÁ ľúbivé melódie miešajúce sa s trilkami vtáčat a džavotom detí. Zova a zova obdivujem tých, ktorí dokážu skĺbiť svoje pracové poviosti s ušľachtilou záľubou a vo svojom voľom čase odovzdávajú deťom poklady z ekoečého bohatstva zvyklostí, tacov a piesí ašich predkov. Ľ. ONOFREJOVÁ, Záhradé KOŠICE Taečý súbor Sliečko obhájil tituly Heel ad tou show - pod týmto ázvom sa koal X. ročík festivalu taca a otvoreých Majstrovstiev Sloveska v Košiciach. Do Košíc zavítalo 17 súborov zo Sloveska a Českej republiky, ktoré si zmerali sily v štyroch súťažých kategóriách: Wester, Coutry, Stepe a Lie dacigu a v dvoch esúťažých kategóriách: Národé tace a Ope kategória (choreografie rôzeho štýlu a žáru). Taečý súbor Sliečko, ktorý pracuje pri I. ZŠ a Ul. T. J. Moussoa 4 v Michalovciach, prišiel do Košíc s ajpočetejšou skupiou detí (72) obhájiť majstrovské tituly. Po celodeom taečom maratóe v príjemej atmosfére sme si vytacovali tri majstrovské tituly, jedo druhé a jedo tretie miesto. Majstrovské tituly ás tešia o to viac, že sme jediý súbor a Slovesku, ktorý pracuje v krúžkovej čiosti pri ZŠ. Jaa GOMBITOVÁ GABOLTOV Žiaci apísali svoju prvú kihu V priestoroch Základej školy s materskou školou v Gaboltove sa pred kocom školského roka uskutočil krst kihy, ktorú apísali žiaci II. stupňa tejto školy: Naša prvá kiha. Sme žiaci Základej školy s materskou školou v Gaboltove a toto je áš druhý pokus apísať svoju vlastú kihu. Písať je jedoduchšie ako čítať, povedali si mohí z vás. Až pri skutočom písaí do ašej kihy si žiaci uvedomili, že za obyčajou rozprávkou sa skrýva ejedo škrtaie, opravovaie gramatických chýb či štylistické prepracovaie. Formou tvorivého písaia si žiaci môžu rozširovať slovú zásobu, pooriť sa do sveta fatázie, hľadať veci dávo zabuduté či le tak sa zasívať a vypísaím sa a papier položiť svetu rôze otázky, ktoré trápia jemú a zraiteľú detskú dušu. Hľadať a achádzať poklad v sebe písaím rozprávok, poviedok, detektívok či dokoca básí, je cieľom tejto kižky. Veríme, že ašich čitateľov pobaví a išpiruje stať sa aspoň a päť miút spisovateľom. žiaci ZŠ s MŠ Gaboltov a ich učiteľka Mária Čverhová MICHALOVCE Veľvyslaec Rozprávkovej republiky Rozprávková republika má svojho veľvyslaca v Michalovciach. Teto titul si právom vyslúžil Lukáš Počatko zo ZŠ Okružá 17 v Michalovciach. V Martie si ho prebral priamo z rúk kacelára prezideta Rozprávkovej republiky Jáa Cígera z Mädokýša. Získať ho ebolo jedoduché, v uplyulom ročíku súťaže Jako Hraško ešte žije (celosloveská literáro-výtvará súťaž) bol Lukášovi udeleý titul magistra hraškológie, a keďže v tomto ročíku bodoval opäť a pozbieral prvé miesta vo všetkých kategóriách poézia, próza, Vševed roka 2009, rozhodla sa mu odborá porota udeliť titul doktora hraškológie (HrDr.) a kadidát hraškologických vied (ChrSc.). Lukáš sa eprestával čudovať, keď bol a pódium vyzvaý po štvrtýkrát, aby si prevzal titul Veľvyslaec Rozprávkovej republiky s povereím pre východé Slovesko. Určite je jediý iele a Slovesku, ale aj a celom svete a my sme hrdí, že je žiakom práve ašej školy. Mária ADAMČÍKOVÁ

4 4. straa My a Európa týždeň VÝBOR Pripravuje sa tretí projekt Miisterstvo školstva Sloveskej republiky ako riadiaci orgá pre operačý program (OP) Výskum a vývoj zverejilo prostredíctvom Agetúry pre štrukturále fody 28. mája uzavretú výzvu a árodý projekt Sloveská ifraštruktúra pre vysokovýkoé počítaie. Jej opráveými žiadateľmi môžu byť verejé a štáte vysoké školy mimo schém štátej pomoci, Sloveská akadémia vied a jej ústavy mimo schém štátej pomoci. Realizácia projektu by mala vedeckej, odborej a akademickej obci v blízkom časovom horizote umožiť využívaie superpočítačovej ifraštruktúry pre simulácie a modelovaie v domácom prostredí. Dátum uzávierky tejto výzvy je 31. augusta OP Výskum a vývoj bol spoloče s OP Iformatizácia spoločosti a Kokurecieschoposť a hospodársky rast v máji predmetom hodoteia Moitorovacieho výboru pre vedomostú ekoomiku. Prvú časť rokovaia viedol Já Mikolaj, podpredseda vlády a miister školstva, v ktorého rezorte je OP Výskum a vývoj. Program dotovaý zo štrukturáleho Európskeho fodu regioáleho rozvoja je riadeý sekciou európskych záležitostí Miisterstva školstva SR a admiistratíve spravovaý Agetúrou MŠ SR pre štrukturále fody Európskej úie. Vlai agetúra vyhlásila 6 výziev a dopytovo orietovaé projekty, a teto rok apláovala 13 výziev, 6 z ich už bolo vyhláseých). Na 4. zasadutí Moitorovacieho výboru pre vedomostú ekoomiku, prvom v tomto roku, bola prítomá i Sabie Bourdy. Predstaviteľka Európskej komisie, riadiaca aj odbor regioálej politiky, pozá situáciu a Slovesku a živo sa zaujímala aj o iformácie miistra školstva o druhom roku aktivít v OP Výskum a vývoj. Oceila predovšetkým formy a dyamiku publicity o výzvach a projektoch tohto operačého programu. Osobite sa zmieila o širšom regioálom dosahu projektových zámerov, ktorých realizácia prispeje k skvaliteiu vedeckého skúmaia a praktickému úžitku kokrétych výstupov. Já Mikolaj z pozície podpredsedu Moitorovacieho výboru pre vedomostú ekoomiku k implemetácii OP Výskum a vývoj uviedol, že celková alokácia v rámci OP Výskum a vývoj bola vlai okolo 8 mld. korú, v tomto roku sú pripraveé výzvy do výšky viac ako 560 milióov eur. Zatiaľ boli schváleé dva árodé projekty a tretí sa pripravuje. Druhého marca tohto roka bola uzávierka árodého projektu Ifraštruktúra pre výskum a vývoj Dátové cetrum pre výskum a vývoj. Ako uviedol miister školstva, jeho špecifickým cieľom je obstarať a implemetovať dátový obsah do dátového cetra pre výskum a vývoj a pri iektorých adväzujúcich prácach a tým vybudovať profesioále pracovisko a digitalizáciu kíh, tlačoví a dokumetov. Projekt bude realizovať CVTI, ktorý je v štatutárej pozícii špecializovaej vedeckej árodej kižice, a jeho realizačým výsledkom bude dátové cetrum uchovávajúce a spracúvajúce iformácie a aktuále vyžitie výskumovývojových orgaizácií a Slovesku. Celková fiačá alokácia je 33 milióov eur. Duša MIKOLAJ Pomoc pre zdravote zevýhodeé osoby VYHODNOTENIE Agetúra Miisterstva školstva SR pre štrukturále fody EÚ ukočila 8. júa výzvu a predkladaie žiadostí o eávratý fiačý príspevok (NFP) z operačého programu Vzdelávaie s ázvom Iovácia metód a foriem výchovo-vzdelávacieho procesu a tvorba programov ďalšieho vzdelávaia osôb zdravote zevýhodeých. Agetúra prijala 37 žiadostí o NFP s celkovými opráveými výdavkami 7,25 milióa eur a žiadaou výškou NFP 7,12 milióa eur. Na túto výzvu bolo vyčleeých 8 milióov eur. Na jede projekt bola staoveá miimála výška NFP 120-tisíc eur, maximála a 300-tisíc eur. Zámerom aktivít predkladaých projektov je iovovať metódy a formy výchovo-vzdelávacieho PROJEKT Stredá odborá škola zdravotícka v Prešove (SOŠ) sa radí medzi školy, ktoré majú a svojom kote ejedo prvestvo v oblasti iteretizácie a moderizácie vzdelávaia. V podelok 1. júa dosiahla ďalší míľik a diaľici elektroizácie, digitalizácie a prípravy mladej geerácie byť demokratickým občaom, úspeše ovlyvňujúcim veci verejé, občaom koajúcim zodpovede, samostate a iiciatíve. V upršaé predpoludie zavítal a školu podpredseda vlády SR pre vedomostú spoločosť, európske záležitosti, ľudské práva a mešiy Duša Čaplovič, aby v počítačovom laboratóriu otvoril uikáty projekt, aký dosiaľ a Slovesku ebol realizovaý. Symbolicky prestrihol pásku pilotého projektu Moderé európske voľby, čím umožil študetom prešovskej SOŠ zdravotíckej a ďalších troch gymázií vyskúšať si v praxi obrovské výhody a praktickosť elektroického podpisu v simulovaých elektroických voľbách do Európskeho parlametu. Projekt vo výzamej miere prispieva k posileiu aktívej participácie mladých ľudí v skutočých voľbách v budúcosti. procesu v špeciálej stredej škole. Cieľom je aj podporiť kľúčové kompetecie zdravote zevýhodeých žiakov a pedagogických zamestacov špeciálej stredej školy s využitím ových učebých materiálov a didaktických prostriedkov, ktoré im uľahčia prístup k vzdelávaiu. V rámci tejto výzvy sa o NFP mohli uchádzať špeciále stredé školy v zriaďovateľskej pôsobosti krajského školského úradu a samospráveho kraja, cirkevé a súkromé špeciále stredé školy, ale aj krajský školský úrad ako zriaďovateľ špeciálej stredej školy, špeciáleho výchového zariadeia a školského zariadeia výchového poradestva a prevecie. Opráveým žiadateľom bol aj samosprávy kraj ako zriaďovateľ špeciálej stredej školy, možosť zapojiť sa do výzvy mali mimovláde orgaizácie (mimo schémy pomoci de miimis), ak mali v predmete čiosti poskytovaie Počet prijatých ŽoNFP OPV-2009/3.2/01-SORO (v eurách) BB Celkové opráveé výdavky OPV-2009/3.2/01-SORO (v eurách) , , , , , , ,00 0, ,00 KE BA ,42 NR KE NR PO ZA TN TT ,77 BB kraje ,20 BA kraje ,34 PO ,74 TN ,37 ZA ,24 TT Študeti oceili jedoduchú, pohodlú, časovo úsporú formu registrácie a aktivovaia čipovej karty s PIN kódom, ktorá slúžila ako ich elektroický voličský preukaz. Jeho vložeím do čítačky kariet a prostredíctvom špeciáleho hlasovacieho programu si vyberali svojich poslacov z kadidujúcich strá do Európskeho parlametu. Volili podľa takých istých pravidiel, aké mali voliči 6. júa, teda výber le jedej politickej všeobece prospešých služieb v oblasti vzdelávaia (miimále rok pred vyhláseím výzvy). Ďalšími žiadateľmi mohli byť špeciále výchové zariadeia: diagostické cetrum, reedukačé cetrum, liečebo-výchové saatórium (mimo schémy pomoci de miimis) zaradeé do sústavy školských zariadeí, školské zariadeia výchového poradestva a prevecie: cetrum pedagogickopsychologického poradestva a prevecie, cetrum špeciálo-pedagogického poradestva (mimo schémy pomoci de miimis) zaradeé do sústavy školských zariadeí. Najviac žiadostí prišlo z Baskobystrického, Bratislavského, Košického a Nitriaskeho kraja. Každý z ich podal 6 žiadostí, ajmeej ich bolo z Travského kraja. Všetkých 6 projektov podaých z Bratislavského kraja sa v rámci cieľa Kovergecia bude realizovať v Košickom, Žiliskom a Travskom kraji. Päť z ich aj v ostatých krajoch Sloveska okrem Bratislavského, pre ktorý táto výzva ie je určeá. Suma eur, ktorá predstavuje ajvyššiu požadovaú výšku NFP, je z Košického kraja. Najmeej žiadal Travský kraj ( eur). Nitriasky kraj žiadal eur; Baskobystrický kraj eur; Bratislavský kraj eur; Prešovský kraj eur; Trečiasky kraj eur a Žiliský kraj eur. Z celkového počtu žiadateľov bolo 25 v zriaďovateľskej pôsobosti krajského školského úradu (špeciále stredé školy, špeciále výchové zariadeia a školské zariadeia výchového poradestva a prevecie), 8 občiaskych združeí a 4 eziskové orgaizácie. Odbor iformovaia a publicity ASFEU Výška žiadaého NFP OPV-2009/3.2/01-SORO (v eurách) , , , , , , ,00 0,00 Prehľad prijatých žiadostí o NFP podľa sektorov OPV-2009/3.2/01-SORO (v eurách) V Prešove si vyskúšali moderé európske voľby ,25 KE ,16 zariadeia v zriaďovateľskej pôsobosti KŠÚ Duša Čaplovič, podpredseda vlády pre vedomostú spoločosť, si vyskúšal iteretové voľby do Európskeho parlametu. NR ,77 BB ,44 BA kraje občiaske združeia ,84 PO ,39 TN eziskové ,37 ZA orgaizácie ,24 TT stray a udeleie preferečého hlasovaia maximále dvom kadidátom. Zostava hlasovacích lístkov kopírovala kadidátky pre voľby do Európskeho parlametu. Študeti oceňovali aj ďalšiu z výhod e-volieb: výsledky sú k dispozícii okamžite po uzatvoreí volebých miestostí, keďže hlasy spočítava počítač. Dozvedeli sa, že v Estósku boli zavedeé e-voľby dva roky po uskutočeí simulovaých e-volieb. Simulovaé e-voľby sa tam zaviedli roku 2005 a reále sa táto moderá metóda zaviedla v parlametých voľbách roku Študeti veria, že vďaka operačému programu Iformatizácia spoločosti budeme môcť čoskoro z pohodlia domova voliť, vyberať politikov a vybavovať svoje záležitosti a úradoch. Jediečé podujatie simulovaých elektroických volieb do Európskeho parlametu zorgaizoval vicepremiér Duša Čaplovič spolu s Mládežíckym parlametom Prešova. Partermi im boli spoločosť Disig, a. s., ktorá simulovaé voľby po techickej stráke zabezpečila, a Uiverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá vytvorila špeciály hlasovací softvér. Erika PETRÁŠKOVÁ

5 týždeň My a Európa 5. straa Deň otvoreých dverí v ASFEU Nitriaski študeti a stážach po Európe LEONARDO DA VINCI Merhaba-Kalimera-Ciao-Ola. Vďaka projektu celoživotého vzdelávaia Leoardo da Vici študeti z OA v Nitre často počuli tieto pozdravy. Portugalsko, Grécko, Taliasko a Turecko sa stali a celé tri týžde domovom pre dvadsať študetov 3. ročíka. Piati študeti absolvovali prax v Trofe v Portugalsku. Ich dočasým pracoviskom bol Mestský úrad v Trofe. Portugalský parter Escola Profissioal de Sato Tirso zabezpečil študetom iele pracovú stáž, ale i privítaie starostom Trofy a zorgaizovaím Dňa Európy, kde aši študeti prezetovali Nitru a Slovesko. V gréckom Litochore boli aši študeti začleeí do družstiev spolu s gréckymi študetmi. Na spoločej turistickej akcii orgaizovaej Priateľmi prírody a miestou samosprávou riešili prírodovedé úlohy a tešili sa pikiku pri rieke. Sloveskí študeti sa dokoca zúčastili i vysielaia v regioálom rozhlase a poslucháčom sa prihovorili v sloveskom, aglickom i gréckom jazyku a vyikajúco prezetovali svoje mesto a krajiu. Popri ávšteve prímorských letovísk avštívili aj mesto Dio so vzácymi archeologickými pamiatkami. Mali príležitosť pracovať v maažmete Národého parku Olympos a v regioálej televízii. Skupia študetov, ktorá bola a praxi v Taliasku v prímorskom meste Rimii, má veľa spomieok a more a výlet do Sa María. Ďalšia pätica študetov sa dostala až do exotického Kahramamarasu v juhovýchodom Turecku. Ich prax v cetrále obchodu a priemyslu bola zameraá iele a marketig a účtovíctvo, ale i a bezpečosť a disciplíu a pracovisku. Parterská škola Ticaret Meslek Lisesi v Kahramamarasi pripravila študetom ezabuduteľé stretutia. Pozávaie ázijskej kultúry a tradícií doplili výlety do Kapizli, Mersi v prímorskej oblasti. Marti, Michaela, Tomáš, Petra a Aeta zvládli áročú úlohu prezetovať svoje zalosti o Slovesku takmer pred 150 študetmi. Odpovedali a možstvo otázok o Európskej úii a perspektívach mladých ľudí. V podobom duchu sa koalo i stretutie s predstaviteľmi mesta v Cetrále úie pre vzdelávaie mladých ľudí v Kahramamarasi. Študeti boli pozvaí k tureckým rodiám, kde echýbali povesté baklavy a ajmä vychýreá dodurma zmrzlia s pistáciami. Všetky štyri skupiy absolvovali dvadsaťhodiový jazykový kurz či základy komuikácie v taliaskom, tureckom, gréckom i v portugalskom jazyku. Koordiátorka projektu R. Kelemeová pripravuje pre štyroch portugalských študetov, ktorí budú v Nitre v ajbližších týždňoch, iele pracové zaradeie, ale i spozaie krás a rozmaitostí Sloveska. Adrea MACÁKOVÁ POZVÁNKA V priestoroch Agetúry Miisterstva školstva SR pre štrukturále fody EÚ (Haulova 5/B, Bratislava-Dúbravka) sa 25. júa po prvýkrát uskutočí Deň otvoreých dverí. Na záujemcov o problematiku štrukturálych fodov Európskej úie čaká celodeý program prezetácií, videoprojekcií a kozultácií. Počas Dňa otvoreých dverí agetúra predstaví súčasé i pláovaé aktivity. Agetúra ako sprostredkovateľský orgá pod riadiacim orgáom realizuje Nedávy Deň Európy v ZŠ Okrúhle vo Svidíckom okrese bola vydareá akcia. Žiaci sa etradičým spôsobom mohli dozvedieť o krajiách Európskej úie a zároveň si preveriť svoje vedomosti o živote v ich. Iiciátorom a orgaizátorom podujatia bola učiteľka ašej školy D. Jurková. Do prípravy zapojila viacerých žiakov. Deväť trojíc si rozdelilo učebe a pripravili si fakty i zaujímavosti o krajiách EÚ. Vo vstupých dverách učebí boli umiesteé ákresy európskych vlajok a triedy vyzdobili tak, že všetko avôkol sigalizovalo, ktoré krajiy žiaci reprezetujú. Dokoca sa to sažili vyjadriť aj farbami svojho oblečeia. Ostatí žiaci putovali z triedy do triedy, v každej sa dozvedeli iečo ové a zaujímavé o kokrétych čleských štátoch EÚ. Potom v zastúpeí svojich vedúcich odpovedali a otázky o prezetovaých krajiách. Spestreím bolo pleie zaujímavých praktických úloh. Napríklad: kresleie portrétu výzamej osobosti čiosti v rozsahu úloh delegovaých miisterstvom školstva ako riadiacim orgáom pre operačé programy Vzdelávaie a Výskum a vývoj od svojho vziku 1. jauára Návštevíci sa dozvedia o možostiach čerpaia fiačých prostriedkov zo štrukturálych fodov EÚ, aktuálych a pláovaých výzvach, schváleých projektoch, zozámia sa s maažmetom a pracovíkmi agetúry. Súbeže budú k dispozícii zástupcovia odborov čleských krají EÚ, vytvoreie ázvu štátu zo zápaliek a papier s použitím lepidla, maľovaie vlajky EÚ a kameň, písaie báse o štátoch EÚ... Za správe odpovede a spleie praktickej úlohy dostali žiaci žetóy, ktoré si alepili a papier a po absolvovaí všetkých staovíšť ich odovzdali orgaizátorke súťaže. Orgaizátorka Dňa Európy vyhodotila práce ašich žiakov ako veľmi úspešé, projektového maažmetu a moitorigu, riadeia výdavkov, admiistrácie, iformovaia a publicity, ktorí radi zodpovedia otázky, ako aj poskytú kozultácie k projektom. O 11. h sa začía prezetácia Jarmily Barátovej, ktorá je povereá riadeím sekcie implemetácia operačého programu Vzdelávaie. Zároveň zástupcovia úspešých prijímateľov eávratého fiačého príspevku poskytú ceé iformácie a skúseosti z implemetácie projektov. O h sa začú prezetácie prijímateľov Základej školy Klačo z Ružomberka, ZŠ Kežmarská z Košíc a Obchodej akadémie Imricha Karvaša z Bratislavy. Záverečá hodia otázok od 15. h - bude patriť geerálej riaditeľke agetúry Alexadre Drgovej. Viac iformácií a program ájdete a stráke agetúry (asfeu) Deň Európy - etradičé vyučovaie ZŠ OKRÚHLE oceila ich aktivitu, vedomosti a zručosti. Netradičú formu vzdelávaia i zábavy oceili všetci pedagógovia školy. Pozatky zo zemepisu, dejepisu, občiaskej, výtvarej či hudobej výchovy žiaci prijali v zaujímavejšej, príťažlivejšej podobe, ež je klasické vyučovaie. Malí i tí väčší vedia takéto postupy oceiť. E. ČURILLOVÁ Moitorovací výbor pre OP Vzdelávaie o projektoch Projekt Vzdelávaie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov, v rámci ktorého vychádzajú Učiteľské oviy, prezetovala 9. júa a Moitorovacom výbore pre operačý program Vzdelávaie maažérka projektu Reáta Majeríková. Spolu s ím sa čleovia výboru viac dozvedeli aj o projekte jazykového vzdelávaia učiteľov. V rámci OP Vzdelávaie bolo vyhláseých deväť priamych zadaí, kotrahovaé zmluvy k siedmim zadaiam. Takto sa realizuje spomíaý projekt jazykového vzdelávaia Vzdelávaie učiteľov ZŠ v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Kocepciou vyučovaia cudzích jazykov a základých a stredých školách. Cieľom tohto projektu je dopliť vzdelávací systém o kvalifikovaých učiteľov cudzieho jazyka a 1. stupi ZŠ. Učiteľ, ktorý sa zúčastňuje vzdelávaia, dostae otebook a škola, ktorej učitelia sa vzdelávaia zúčastňujú, dataprojektor. V súlade s harmoogramom fuguje aj projekt Ďalšie vzdelávaie učiteľov ZŠ a SŠ v predmete iformatika, ktorý pripravuje a realizuje tiež ŠPÚ. Aj v rámci tohto Čleovia moitorovacieho výboru sa obozámili s vybraými projektami. projektu dostaú učitelia a školy otebooky a dataprojektory. Tretím projektom, ktorý sa realizuje, je Moderizácia vzdelávacieho procesu a základých školách, prijímateľom je Ústav iformácií a progóz školstva. Cieľom je zmea formy výučby a základých školách, ktorá povedie k moderizácii vyučovacieho procesu a vyučovacieho prostredia. Rovaký cieľ má aj projekt Moderizácia vzdelávacieho procesu a stredých školách. Realizátorom projektu Vzdelávaie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov je Štáty ištitút odborého vzdelávaia. Projekt, v rámci ktorého vychádzajú aj Učiteľské oviy, sa realizuje od začiatku tohto kaledáreho roka. Rozbiehať sa začal aj ďalší projekt, ktorý realizuje ŠIOV, je to Tvorba ových vzdelávacích programov v odborom vzdelávaí pre potreby automobilového priemyslu II, ktorý adväzuje a úspešý Reáta Majeríková. árodý projekt, implemetovaý v miulom programovom období. Na začiatku stojí aj ďalší projekt Vzdelávaie pedagogických zamestacov materských škôl ako súčasť reformy vzdelávaia, ktorý realizuje Metodicko-pedagogické cetrum. Cieľom je implemetovať obsahovú reformu školstva do praxe materských škôl, rozvíjať efektívy systém celoživotého vzdelávaia pedagogických zamestacov materských škôl. V rámci tohto árodého projektu bude akúpeá výpočtová techika a alebo didaktické pomôcky. Exteré hodoteie kvality školy podporujúce sebahodotiace procesy a rozvoj školy, to je árodý projekt, ktorý bude realizovať Štáta školská išpekcia. V súčasosti prebieha hodoteie a výber žiadostí o eávraté fiačé prostriedky. Priame zadaie beží aj v prípade árodého projektu Profesijý a kariéry rast pedagogických zamestacov, ktorého realizátorom bude Metodicko-pedagogické cetrum. V tomto kaledárom roku by mali byť vyhláseé ešte árodé projekty Digitalizácia štátych vzdelávacích programov osobite pre základé a osobite pre stredé školy (žiadateľ Štáty pedagogický ústav), Národá sústava kvalifikácií (žiadateľ Academia Istropolitaa), Vzdelávaie pedagogických zamestacov k iklúzii MRK (žiadateľ Metodicko-pedagogické cetrum) a projekt Ďalšie vzdelávaie v sektore športu (žiadateľ Národé športové cetrum). (čer) Foto Já SÚKUP

6 6. straa Regióy týždeň Jede za všetkých a všetci spolu ZŠ BRATISLAVA To bola ústredá myšlieka osláv Dňa detí a ZŠ Prokofievova 5 v Bratislave. Pri lúšteí tajičky motta, sa aši žiaci sažili dokázať, že tvoria jede kolektív, od ajmeších po ajstarších. Súťaž pod ázvom Dokáž, že vieš prebiehala v zmiešaých družstvách. Kapitámi boli ôsmaci alebo deviataci, ktorí mali vo svojich skupiách žiakov z každého ročíka. Usmerňovali, povzbudzovali, pomáhali svojim zverecom pliť úlohu buď vedomostú z rôzych oblastí (fyzika, matematika, zemepis, biológia, Úspechy aj bez telocviče ZŠ S MŠ BREHY Sme malá dediská škola, ktorá emá telocvičňu. Cvičíme v priestoroch bývalej starej školy. Napriek týmto prekážkam sa Už le iekoľko dí ás delí od skočeia školského roka, deti sa tešia a prázdiy, leté túry a cesty za dobrodružstvom. Pri tejto príležitosti sme pre e ešte pripravili aj iekoľko ceých iformácií, ako sa počas letých prázdi majú správať, ako si majú dávať a seba pozor. Preto sažíme rozvíjať u detí pohybové aktivity. Zapájame sa do rôzych športových súťaží: futbal, basketbal, florbal a atletika. Náš deviatak Frederik Tecer obsadil v okresom kole v atletike v behu a 60 m 1. miesto a v behu a m bol tiež prvý. Vladimír Lauko zvíťazil v skoku do diaľky. Obaja postúpili do krajského kola, ktoré bolo v Baskej Bystrici. Tam si Frederik vybojoval štvrté miesto v behu a tisíc metrov. Obom gratulujeme. Reáta PASTVOVÁ Beseda pred prázdiami ZŠ S MŠ BÁNOV prírodopis, aglický jazyk, sloveský jazyk), alebo ukázať svoju fyzickú zdatosť pri skákaí cez švihadlo, vo vreci, zručosť v streľbe z praku a cieľ alebo pri hádzaí kruhov. Deti riešili úlohy rôzej áročosti za vyriešeie získali písmeo do tajičky. Družstvo, ktoré ako prvé zistilo všetky písmeá, zvíťazilo. Boj o prvestvo ebol jedoduchý, ale určite zaujímavý. Vylúšteá tajička vyjadrila želaie ás dospelých deťom: Prajem Ti v Tvojom živote lásku a šťastie, aby sa Ti darilo. Skúšky, aby si ostal silý. Slzy, aby si ostal ľudský. A ádej, aby sa Ti splili Tvoje sy. Daiela PETRÍKOVÁ sme do ašej ZŠ s MŠ v Báove pozvali čleov Policajého zboru SR z Nových Zámkov, riaditeľa Obvodého oddeleia PZ mjr. Rudolfa Strigáča a kpt. Tomáša Pražáka. Hovorili o krimialite mládeže, priestupkoch vo verejej doprave, ávykových látkach. Ďakujeme za ceé iformácie, veď prevecia je v dešej dobe vždy veľmi dôležitá. Daa MOLNÁROVÁ Plavecký výcvik etradiče ZŠ DOLNÝ PIAL Na takéto akcie má určite každý z ás le tie ajlepšie spomieky: slko, voda, pohoda, ajlepší kamaráti, ajlepší učitelia a týždeň bez rodičov a bez učebíc. Čo viac by sme si mali priať? A tak aj aši školáci s ruksakmi a pleciach, s koláčikmi od mamy a s úsmevom etrpezlivo čakali a autobus, Spojeá škola a Nejedlého ul. v Leviciach je záma zaujímavými aktivitami. Žiaci s metálym i viacásobým zdravotým hedikepom rozvíjajú iele svoje športové a mauále zručosti, umelecké ambície, ale aj vedomosti. Pedagógovia 5. až 9. ročíkov pozvali ďalšie špeciále základé školy (ŠZŠ) v Nitriaskom kraji a Tretiu olympiádu vedomostí žiakov. Bolo potrebé pripraviť testy zo sloveského jazyka, matematiky a prírodopisu, apláovať priebeh olympiády, pripraviť darčeky pre súťažiace školy a cey pre víťazov. Na pôde Spojeej školy v Leviciach súťažilo 8 špeciálych základých škôl Nitriaskeho kraja. Súťažé trojice žiakov z Vrábeľ, Komjatíc, zo Šuria, z Nových Zámkov, Levíc, Hurbaova, zo Štúrova a Želiezoviec riešili Školský rok 2008/2009 vchádza do posledej staice a cesta, ktorou sme prešli, bola skúškou iele pre ás učiteľov testy. V sloveskom jazyku získala prvé miesto Nikoleta Nagyová zo ŠZŠ Štúrovo, v matematike Marek Svetkovič zo Poďakovaie rodičom a žiakov Základej školy v Ruskej Porube, ale aj pre ašich rodičov. Školský vzdelávací program, ktorý sme zamerali ktorý ich zavezie do Jedľových Kostolia a ich vytúžeý plavecký výcvik. Samozrejme, plávať sa aučili všetci: z eplavcov sa stali plavci a ostatí sa zdokoaľovali v techike plávaia. Učiteľky spestrili deťom pobyt aj mohými zaujímavými aktivitami: orietačým behom (pracovali v skupiách s mapou a a čas), očým pochodom, turistikou (a rozhľadňu k dreveému sloveskému dvojkrížu) a eodmysliteľým karevalom. Strava bola podľa všetkých super! A čo robili žiaci vo voľom čase? Vytvárali veľmi ápadité projekty o tomto pobyte (sú prezetovaé a školskej ásteke), ktoré poslúžia ako príjemá spomieka a ich prvý plavecký výcvik. M. MIKEŠOVÁ Tretia Olympiáda vedomostí žiakov SŠ LEVICE ZŠ RUSKÁ PORUBA ŠZŠ Nové Zámky a v prírodopise Zdeko Felis zo ŠZŠ Levice. Lýdia MELIŠKOVÁ a mikrogeografiu obce a regióu, bol realizovaý a sprevádzaý možstvom vydareých školských projektov, aktivít a akcií. Takýto bol aj Deň detí, kde sa s oslavami začalo etradiče. Deti spolu s učiteľmi pripravovali chuté prekvapeia pre svojich rodičov. Slávostá tabuľa bola vytvoreá z tradičých jedál ašich starých mám, ktoré ie všetky deti pozali apríklad slivčaka, variaka, staraka, zamyška. Nesmeli, pochopiteľe, chýbať ai záme pečeé pirohy. Deti privítali rodičov chlebom a soľou, krásym veršíkom a pestrým kultúrym programom. Otvoreá bola aj stála expozícia starožitostí, ktoré žiaci v rámci blokového vyučovaia vytvorili pod ázvom Čo skrývali aše povaly. Kultúru časť spestrila aj súťaž Literáre talety, kde sa rodičia stali porotcami a vybrali tri ajkrajšie práce s tematikou Čo všetko moja mama stíha. Teto deň bol iele plý zábavy a radosti, ale aj poďakovaím všetkých detí Základej školy v Ruskej Porube rodičom za ich lásku. Štefa ANDREJCO

7 týždeň Regióy 7. straa Atletický trojboj predškolákov MŠ TURANY Pohybová aktivita je jedou zo základých potrieb človeka, prospieva telu, mysli, emóciám. V praxi ám však dorastá geerácia sledovačov televízej obrazovky a hry a počítači, s vysokým výskytom obezity a rastových deformácií už v detskej populácii. Práve preto MŠ Turay, Kríža, orgaizuje každoroče celookresý atletický trojboj detí predškolského veku. Už sa uskutočil jeho XIV. ročík. Toto jediečé športové podujatie sa koalo a štadióe v Turaoch, s účasťou 20 MŠ z okresu Marti, s celkovým počtom 120 detí. Otvoreie slávostého športového podujatia bolo spestreé príchodom cválajúcich koí a žriebätka, ktoré priiesli vlajku ášho trojboja. Vzápätí za zvukov športovej hymy vzlietol k oblohe kŕdeľ holubov. Súťažilo sa v troch disciplíach: beh a 30 m, skok do diaľky z miesta, hod teisovou loptičkou. Na tomto stretutí sa väčšia detí po prvýkrát stretáva s orgaizovaou športovou čiosťou a so všetkými jej emotívymi strákami odovzdávaie medailí, diplomov, pohárov, vecých cie a stupňoch víťazov. Prvé miesto v celkovom poradí získala MŠ Sučay, druhé MŠ Nálepkova z Martia a tretie MŠ Hurbaova tiež z Martia. Libuša NOSÁLOVÁ Škola je pre ás ako druhý domov ZŠ KOŠÚTY Je ajväčším šťastím, keď je dieťa zdravé, šťasté, má svoju rodiu, ktorá ho ľúbi, zahŕňa starostlivosťou a pozorosťou. Aj aša malá základá škola je takýmto druhým domovom, kde sa sažíme dať deťom všetko, čo potrebujú pre fyzický a psychický rast. Deti sú to ajceejšie v živote ľudí a zaslúžia si, aby im bol tiež Školská akcia Objav mlieko veovaý jede deň v kaledári. Napriek tomu, že prostredíctvom výchovovzdelávacieho procesu veujeme deťom 10 mesiacov v roku, eľutujeme čas a ámahu k príprave dňa plého hier, smiechu a zábavy. Všetko vypuklo 1. júa. V te deň bol ude vstup príse zakázaý. Program Dňa detí bol pripraveý ako obrovský zážitok. Heď ráo ás avštívili záchraári so svojimi miláčikmi. Hovorí sa, že pes je ajlepší priateľ človeka... a my sme zistili, že pre evidiaceho je očami, pre topiaceho je záchraým kolesom, pre zasypaého lavíou je teplom a svetlom, pre ás je priateľom. Potom sme sa pobrali a Petrov grut. Hovorí sa, že ajkrajší pohľad a svet je z koského sedla a aše deti si to aj vyskúšali. Vyskúšali si jazdu a koi pod dohľadom tréerky Igrid. Pre aše deti sme vytvorili predpoludie plé hier, sladkostí a krásych zážitkov. Spojili sme všetky sily a prostriedky, aby sme pripravili evšedé podujatie, ktoré bolo sprevádzaé dobrou áladou a krásym počasím. Všetci, ktorí sa pričiili o túto ádherú oslavu Dňa detí, si zaslúžia aše poďakovaie a obdiv. Adrea VOJTEKOVÁ Di porozumeia RIMAVSKÁ SOBOTA Štyri krajiy jeda myšlieka. Pod týmto mottom sa uskutočil 2. ročík podujatia Four Fest Di porozumeia, spojeý so súťažami a s prehliadkami Euroakademik Gastro Orgaizátormi týchto súťaží medzi 22 školami krají V4 boli Baskobystrický samosprávy kraj (BBSK) a Spojeá škola v Rimavskej Sobote. Dvojdňových zápoleí v rimavskosobotskom Dome kultúry, hoteli Zlatý býk, zariadeí Čiery orol a v priestoroch parterskej školy v maďarskom Ózde sa zúčastila stovka priamych účastíkov v odboroch kuchár, cukrár, barma, barista, someliér, čašík, obchodý pracovík, kaderík, kozmetik. Cieľom podujatia boli podľa slov riaditeľa Spojeej školy v Rimavskej Sobote Jaroslava Bagačku výmea skúseostí, kofrotácia zručostí i adväzovaie parterskej spolupráce škôl BBSK so zahraičými. Potvrdila sa tiež vyikajúca úroveň odborej prípravy v iektorých školách, ktoré majú odbor hotelová akadémia. Najviac prvestiev patrilo Stredej odborej škole Zvole, ktorá sa veľmi úspeše zúčastňuje možstva medziárodých podujatí. (b) Stretutie so zvieratkami ZŠ S MŠ RAKOVEC NAD ONDAVOU K a ž d o r o č e v mesiaci jú prichádzajú žiaci MŠ Rakovec ad Odavou a MŠ Moravay a etradičý zápis do prvého ročíka. Okrem zápisu so svojimi rodičmi a testu zrelosti vo februári, keď sa zozámili so školou, sme ich pozvali aj 5. júa a Stretutie so zvieratkami, ktoré pripravili žiaci 2. ročíka spolu s pai učiteľkou Ivaovou. Ich úlohou bolo spliť päť disciplí: literáro-dramatickú, športovú, ekologickú, pozávaciu a matematickú. Na každom staovšti ich sprevádzali zvieratká. Teto deň v deťoch zaechal veľa pekých, eopakovateľých zážitkov, a ktoré budú spomíať aj v ovom školskom roku. Odmeou bol pre e päťlístok s logom školy veveričkou a pamätý list, ktorý im odovzdala riaditeľka školy J. Lehotayová. Ružea KAĽUHOVÁ ZŠ LEHOTA Pedagógovia Základej školy v Lehote pripravili ku Dňu mlieka projekt pod ázvom Objav mlieko. Žiaci ročíkov si zmerali sily vo vedomostom teste o mlieku a mliečych výrobkoch, ukočili ho rozprávkou, apríklad pod ázvom Tri mlieče čokolády pre Popolušku či Ako išlo vajce do mliečeho baru. Ďalšou úlohou bolo urobiť účet z vopred určeého ákupu v súťažej disciplíe My a euro. Deti si pripravili jahodovo-smotaovú tortu, popritom ochutávali jogurty a Acidko od spozorov. Vyšatili sa pri tvorbe ávrhu a obal mlieka etradičými materiálmi (salko a čokoláda). Na svoje si prišli aj výtvaríci, ktorí sa realizovali pri výrobe oblečeia z tetrapakových obalov od mlieka. Celé diaie sledovali spravodajcovia, ktorí a záver predložili porote výsledok svojej oviárskej práce v podobe textu a fotografií. Všetci zúčasteí boli odmeeí a víťazé triedy získali lopty a petague. kolektív pedagógov Biela tradícia plá mlieka MŠ MOLDAVA NAD BODVOU O pozitívych účikoch bielej tekutiy mlieka, vedia azda už všetci, malí či veľkí. Je to výživový produkt, ktorý má ezastupiteľú úlohu predovšetkým v detskom veku. Skvelé počasie, etradičá výstavka, chytľavý smotaový taček, ochutávka mliečych kokteilov, mliečo-hrové aktivity, šťasté tváre zúčasteých detí zo všetkých moldavských materských škôl, to všetko sú hlavé atribúty tohtoročého Dňa mlieka, ktorý sa koal v exteriéri Materskej školy a Krátkej ul. v Moldave ad Bodvou. O tom, že deti majú mlieko a mlieče výrobky aozaj rady, svedčí aj možstvo odpadového materiálu, ktorý sa spotreboval pri príprave etradičej výstavky s tematickým zameraím Cestujeme do mliečej krajiy. Vzájomou kooperáciou šikových detí a kreatívych učiteliek bol vytvoreý široký diapazó dopravých prostriedkov. Samozrejme, echýbali ai mliečo-dopravé začky. Výstavku obohatili aj žiaci zo školských klubov, ktorí výtvare stvárili svoje ápady a predstavy. Čo dodať? Biela tradícia má už v ašom meste pevé koree a je eoddeliteľou súčasťou propagačej čiosti materských škôl. Zlatica SZOMORAYOVÁ

8 8. straa Regióy týždeň Vzáca prezidetská ávšteva ZUŠ SNINA Počas exkurzie Súkromej ZUŠ a Brehoch v Sie do Bratislavy roku 2006 pozval prezidet republiky Iva Gašparovič ašich žiakov do prezidetského paláca. Riaditeľka Eva Goľová vtedy reciproče zavolala prezideta a ávštevu ašej ZUŠ v Sie. Ako prezidet sľúbil, tak sa aj stalo. Počas svojej pracovej cesty a východ Sloveska avštívil Súkromú ZUŠ a Brehoch v Sie, kde ho privítali riaditeľka, zriaďovateľ školy Adrej Smolák a príhovor za žiakov si pripravila žiačka Betka Baračíková. Jedou z úloh prezideta bolo slávosté odhaleie tabla ašich ových absolvetov. Pozrel si všetky priestory školy, galériu, ateliér, v ktorom sa kreslilo a maľovalo, keramickú a grafickú dielňu. Pohovoril si so žiakmi, ktorých bola v teto deň v škole väčšia. Na pamiatku ám echal odtlačok svojej ruky aj s podpisom a tabuli, a ktorej sú odtlačky všetkých žiakov. (MiKá) Na gazdovskom dvore MŠ HVIEZDOSLAVOV V ašej materskej škole sa sažíme umožňovať deťom aktíve učeie hrou, v ktorej má svoje zastúpeie aj zážitkové učeie. Niekedy bolo a dediách samozrejmosťou, že každá rodia chovala domáce zvieratá. Des to už tak ie je a my sme sa spolu s deťmi vybrali k Rastíkovým starým rodičom a ávštevu gazdovského dvora, kde si deti mohli pozrieť domáce zvieratá: psa, mačku, sliepky, kohúta, prasiatka, kačky a ajväčší úspech mali králiky. (A vo vai a dvore sme videli dokoca aj kapra.) Peke sme sa poďakovali a spokoje odchádzali aspäť do škôlky. Obrázkami z ávštevy domácich zvierat deti a druhý deň zaplili ásteku a chodbičke ašej škôlky a ešte celý týždeň sme sa rozprávali o zvieratkách. (mš) Občiasky pre obchodú akadémiu OA KRUPINA Pätásť rokov vek, kedy mladý človek získa občiasky preukaz. Našej škole Obchodej akadémii v Krupie, sme študetský občiasky preukaz odovzdali 5. júa a slávostej akadémii. Na veľkej poschodovej torte sme postupe zapálili 15 sviečok. Každú sviečku symbolizoval osobitý vstup, v ktorom sme si zaspomíali a obdobie od zrodu školy po súčasosť. Zakladajúci riaditeľ školy Já Školík si zaspomíal a problémy zrodu obchodej akadémie pri gymáziu a pozvaý prvý absolvet Jako Hazel porozprával o vtedajších podmiekach štúdia. Zapáleie sviečok otvorilo galériu súčasých výsledkov a úspechov iele žiakov absolvetov, ale aj ich učiteľov. Spomeuli sme si a bývalých žiakov, ktorí výrazou mierou prispeli k reprezetácii školy. Slávosť ukočili študeti odovzdaím občiaskeho preukazu súčasému riaditeľovi školy Jáovi Slosiarikovi, ktorý má veľkú zásluhu a zlepšeí techického vybaveia podmieok vyučovaia a rekoštrukcie dreveého pavilóu školy. Čo dodať? Sáď poďakovať sa všetkým, ktorí boli akokoľvek spojeí s ašou školou. Mária ŠUMICHRASTOVÁ Ako deťom píšeme rozprávky Chorvátske prekvapeie ZŠ MNÍCHOVA LEHOTA Žiaci Základej školy v Míchovej Lehote sa tešili a príchod zahraičej ávštevy. Čakali tetu spisovateľku z Chorvátska. Jej rozprávky z kižky Belasá obloha detstva čítali a hodiách literárej výchovy, a tak ai iet divu, že túžili pozať ju osobe. Dvaja štvrtáci v kroji privítali starým slovaským zvykom chlebom a soľou milých hostí: Božeku Dasovićevu a predsedu Zväzu Slovákov v Chorvátsku prof. Adreja Kurica. Beseda sa začala dramatizáciou dvoch zámych rozprávok - Neposlušé kozliatka v podaí prváčikov a štvrtáci si pripravili Pytačky od Ľudmily Podjavoriskej z kihy Či-Či. Profesor Kurica sa žiakom prihovoril pekou slovečiou a porozprával, prečo Slováci kedysi odchádzali do Chorvátska. Keď sa im prihovorila spisovateľka - tiež po slovesky, opadli posledé obavy. Tíško počúvali jej rozprávaie o štúdiách, o tom, ako apísala prvú rozprávku, o rodie, dcérke, ktorá ilustrovala rozprávky. Dozvedeli sme sa, že je učiteľkou. Porozprávala o krajie, ktorá je pre žiakov vzdialeá. Jej rozprávaie bolo veľmi zaujímavé. Potom sme sa začali pýtať. Teta Božeka bola pozorá a zodpovedala ochote každú zvedavú otázku. Deti ju akoiec poprosili, aby apísala ďalšie rozprávky. Aa SUKUBOVÁ SŠ LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Kde bolo, tam bolo... Záme slová, ktorými sa začía ejeda rozprávka. Radi sa do ich poárame a spolu s deťmi vychutávame víťazstvo dobra ad zlom. Najkrajšie však pre ašich žiakov s metálym postihutím je takú rozprávku zažiť, preto sa v škole sažíme žiakom umožiť prežívaie svojich rozprávok. Jedou z ich bola ávšteva psieho útulku v Liptovskom Mikuláši. Učiteľky sa sažia rôzymi spôsobmi cez projekty, výstavy a ié aktivity získavať prostriedky a kompezačé pomôcky pre žiakov. O to vzácejšie pre deti bolo iele prijať pomoc, ale aj mať možosť odovzdať ju ďalej - pomôcť iekomu, kto ju potrebuje. Počas celého školského roku žiaci B, C variatu zo Spojeej školy, J. Rumaa 6 v Liptovskom Mikuláši, zbierali papier a fiačé prostriedky, získaé za zber papiera, použili a ákup graúl pre psíkov v útulku. Odovzdávaie daru bolo spojeé so zozámeím sa so psíkmi a s pai Libušou, ktorá sa o psíkov stará s veľkou láskou a oddaosťou. Štvorohí kamaráti detí veľmi radoste privítali a dovolili im, aby ich pohladkali. Návštevu psíkov sme absolvovali už po druhykrát a dúfame, že a ašej škole túto tradíciu zachováme aj po ďalšie roky. Uzajte sami je to krásy pocit, keď môžete iekomu pomôcť. A takto učiteľky píšu deťom vlasté rozprávky cez ich životé zážitky. Jaroslava VEISZOVÁ

9 týždeň Aktuále 9. straa Podpredseda vlády a miister školstva SR Já Mikolaj a ávšteve Základej školy a Nevädzovej ulici v Bratislave. To ajťažšie už máme za sebou Prvý rok obsahovej reformy sa chýli k svojmu kocu. Už le iekoľkokrát zazvoí školský zvoec a defiitíve sa začú veľké prázdiy. Pri tejto príležitosti sme požiadali o rozhovor podpredsedu vlády a miistra školstva SR Jáa Mikolaja, aby sme sa ho spýtali, aký bol práve kočiaci sa školský rok. Pá miister, ako hodotíte prvý rok obsahovej reformy? So samotou prípravou, ale ajmä presadeím reformy, bolo vyaložeé obrovské možstvo práce. Nebolo jedoduché reformu spustiť, lebo školstvo je veľmi kozervatíve a aviac žiade reformé kroky sa po dlhé roky euskutočili. Bolo preto potrebé očakávať veľa záporých či dokoca odmietavých staovísk. Des už diskusie o potrebosti reformy zaikli a do popredia sa dostávajú otázky o reforme samotej, čo je podstaté. Myslím si, že pedagógovia začíajú oceňovať to, čo je podstatou reformy, a to viac voľosti pre vlasté pedagogické pôsobeie. Už viackrát som povedal aj to, že reforma sa edá ai prikázať, ai adiktovať. Reforma potrebuje aj svoj čas, myslím si, že štyri roky sú optimále. Potom môžeme už očakávať aj prvé výsledky. Do reformy sa v astávajúcom školskom roku aostro zapoja aj materské školy, špeciále školy a školské zariadeia, ktoré začú pracovať podľa výchových programov. Niektoré materské školy dokoca začali s vlastými programami v predstihu, čo je výboré. V priebehu prvého roka reformy sme aj a úrovi miisterstva dokočili iektoré vyhlášky. V súčasej dobe sa maximále úsilie vyakladá a tvorbu učebíc. Bude ich, ovoapísaých, takmer sto. Aj z toho vidieť, o aké eormé možstvo práce pri tvorbe reformy ide. Počas tohto školského roka som sa sažil oveľa viac avštevovať školy, rozprávať sa s riaditeľmi a pedagógmi, aby som preikol do ich problémov. Školy už pracovali podľa ových školských vzdelávacích programov. Niektoré pristúpili k posileiu hodiovej dotácie existujúcich predmetov, boli však aj také, ktoré vytvorili úple ové predmety. Veľmi si vážim aktívy prístup učiteľov k obsahovej reforme, ich ápaditosť a vytváraie tvorivej atmosféry v školách. Vďaka im sme sa s touto výzvou dokázali popasovať a tie ajťažšie veci by sme mali mať za sebou. Ďakujem im za to. Môžete zhodotiť, a akej úrovi vypracovali školy svoje školské vzdelávacie programy? Každá škola zvolila pri vypracovaí školských vzdelávacích programov svoj vlastý prístup. Aj o tom je školská reforma. Niektoré posilili predmety štáteho vzdelávacieho programu, ié školy v rámci školských vzdelávacích programov vytvorili ové predmety. Dôležité však je, že pri tom brali do úvahy svoje možosti, špecifiká regióu a ajmä potreby žiakov a požiadavky rodičov. Stále však majú čas a to, aby svoje zámery vylepšovali a zabezpečili kotiuitu v ďalších ročíkoch. UN priiesli sériu rozhovorov s riaditeľmi základých a stredých škôl a tému školské vzdelávacie programy. Často sa sťažovali a krátky čas, ktorý mali a prípravu svojich programov. Podarilo sa im to dobehúť? Alebo potrebovali viac usmereia pri príprave vzdelávacích programov? Áo, aj ja som si uvedomoval, že času a školské programy bolo le tak akurát a že v iektorých prípadoch boli ohlasy riaditeľov škôl opráveé. Na druhej strae sa ukázalo, že školy dokázali s prehľadom pripraviť školské vzdelávacie programy pre 1. a 5. ročíky základých škôl, 1. ročíky stredých škôl a osemročých gymázií. Väčšia škôl už mala predstavu o svojom zameraí a profilácii. Des, po roku reformy, budú už školské vzdelávacie programy a vyššej úrovi a to je podstaté. Úroveň a kvalita musia apredovať. Učitelia sa sťažovali a to, že časť učebíc dostávali, resp. dostávajú eskoro bude to v ďalšom školskom roku lepšie? Do akej miery sú učitelia odkázaí a učebice? Edičý plá a rok 2009 je rozdeleý a dve časti. Tvoria ho jedak ové učebice vybraé a základe kokurzov a jedak reedície, čiže dotlače učebíc. Takto je rozdeleá aj distribúcia učebíc, ktorá prebieha v dvoch etapách. Kocom mája tohto roku sa do škôl začali distribuovať dotlače. Väčšiu učebíc pre prvákov a ereformé ročíky by preto už školy mali mať k dispozícii. V rámci druhej etapy dostaú reformé ročíky ové učebice kocom augusta, priajhoršom začiatkom septembra. Trochu ám budú meškať učebice písaé v jazykoch árodostých meší, pretože treba istý čas a preklad. Robíme však kroky, aby aj tieto učebice boli a školách čo ajskôr. Takto pred rokom sa veľa hovorilo o prváckych šlabikároch aká bude situácia v ovom školskom roku? Bude jede šlabikár alebo viac? Do edičého pláu a rok 2009 boli zaradeé všetky tri tituly šlabikára pre 1. ročík základých škôl. Školám bude dodaý taký šlabikár, aký si vybrali a potvrdili svojou objedávkou prostredíctvom edičého portálu. Takže rozhodú školy samoté. V tomto školskom roku parlamet prijal ďalší zo zákoov, ktorý posúva školskú reformu dopredu záko o odborom vzdelávaí. Môžete, prosím, vysvetliť, v čom je teto záko ový a čo sa od eho očakáva? Kým doteraz oblasť stredého odborého školstva upravovalo čiastkovo iba iekoľko právych oriem, ový záko o odborom vzdelávaí a príprave sa problematikou zaoberá komplexe. V prvom rade upravuje podmieky a to, aby stredé odboré školy pripravovali absolvetov podľa požiadaviek praxe a reagovali a trh práce. Vytvára taktiež platformu a spoluprácu štátej správy, územej samosprávy, zamestávateľov a zamestacov. Zamestávateľov zároveň motivuje k podpore odborého školstva. Opätovým zavedeím fiačého a hmotého zabezpečeia žiakov chce zvýšiť záujem mladých ľudí o štúdium a odborých školách. Študeti sa tak budú môcť uchádzať o motivačé štipediá. Novikou bude aj odmea za produktívu prácu. Hmoté zabezpečeie zahŕňa predovšetkým stravovaie, ubytovaie, cestové a poskytovaie ochraých pracových prostriedkov. Nový záko umoží taktiež moderizáciu materiálo-techického vybaveia škôl ad rámec ormatíve prideľovaých fiačých prostriedkov. Práva orma tiež predpokladá zriadeie rád, ktoré sa budú vyjadrovať k sústave odborov vzdelávaia a k obsahu odborého vzdelávaia a prípravy. Na jeseň by mal začať platiť ďalší veľmi dôležitý záko - záko o pedagogických zamestacoch. V akom štádiu je jeho schvaľovaie? Návrh zákoa ešte začiatkom februára tohto roka schválila vláda SR. V týchto dňoch je a programe prebiehajúcej schôdze Národej rady SR, je v druhom čítaí. Ak parlamet záko schváli, účiý by mal byť od 1. ovembra 2009, aby sa tí, ktorých sa bude dotýkať, mohli v dostatočom predstihu pripraviť a jeho aplikáciu. Veľa sa diskutuje o tom, či by mali byť učitelia verejými čiiteľmi. Ako to je? Budú, či ebudú verejými čiiteľmi? Ide o skutoče vážy problém, ktorý ezesie populistické riešeie. Ide mi ajmä o miimalizovaie egatívych dôsledkov pre pedagógov, ktoré evieme celkom domyslieť. Preto máme pripraveý aj alteratívy ávrh riešeia ochray učiteľov pred agresivitou. Rozhodú však poslaci Národej rady SR. Rovako sa začalo hovoriť o tom, že ebude a zvyšovaie platov učiteľov, ktorí by podľa zákoa o pedagogických zamestacoch mali a vyšší plat árok, keďže sa budú vzdelávať, pracovať a sebe. Najväčšie obavy má v tomto smere ZMOS... (pokračovaie a strae 10) Rozhovor JÁN MIKOLAJ

10 10. straa Aktuále týždeň To ajťažšie už (dokočeie zo stray 9) Na zavedeie všetkých mechaizmov, ktoré sú v zákoe avrhuté, sú v rozpočte apláovaé fiačé prostriedky. Ak by sme ich emali, emohli by sme ávrh zákoa vôbec predložiť. Ako bude prebiehať samoté vzdelávaie učiteľov? Do redakcie sme dostali sťažosť od skupiy učiteľov, ktorí si aj zaplatili za vzdelávaie a vykoaie druhej kvalifikačej skúšky, ale akoiec sa samotého vzdelávaia edočkali. Ide o uiverzitu v Komáre a títo učitelia sa cítia podvedeí. Bude miisterstvo alebo iekto kotrolovať samotý proces vzdelávaia? Situáciu a uiverzite v Komáre som osobe riešil s páom rektorom. To, čo sa udialo pri udeľovaí druhej kvalifikačej skúšky, ebolo v súlade s predpismi. Učitelia si musia dať pozor, aby sa eprihlasovali a všelijaké ištitúcie, ale iba a tie, ktoré majú akreditáciu. V tomto prípade ju má le uiverzita samotá. K obsahovej reforme patrí aj premea samotej školy. Ako ste spokojý so zapojeosťou škôl do rôzych výziev a gratov? Pripravujú sa ďalšie možosti a to, aby sa školy mohli moderizovať? Som veľmi rád, že počet škôl uchádzajúcich sa o fiačú pomoc z eurofodov rastie a zároveň sa zižuje počet žiadostí s formálymi chybami. Kým v prvých výzvach bola kvôli formálym edostatkom vyradeá viac ako polovica žiadostí, v posledom vyhodoteí už opakovaých výziev pre základé školy postúpilo do odborého hodoteia 224 výziev z 382 prijatých. Odzrkadlilo sa to aj a celkovom počte žiadostí, ktoré boli odporučeé a schváleie. V prípade stredých škôl to bolo le o čosi meej. Školy budú mať samozrejme ďalšie možosti uchádzať sa o fiačú podporu. Už v septembri budú vyhláseé výzvy opäť zameraé a výzvu premey tradičej školy a moderú. Ešte v júli by mala byť zverejeá výzva a podporu ďalšieho vzdelávaia a v súčasosti je otvoreá výzva pre vysoké školy a tvorbu a iováciu študijých programov. Úroveň vedomostí žiakov sa testuje v 9. ročíku, eskôr pri maturite. Nie je to pomere dlhé obdobie a to, aby sa zistilo, aká je úroveň vedomostí? Neuvažuje sa ad testovaím aj v skoršom, ako v 9. ročíku? Certifikačé meraia sú veľmi dôležité, pretože testujú zvládutie obsahu štáteho vzdelávacieho programu a sú teda zrkadlom vedomostí žiakov. V tomto smere však ideme ešte ďalej a postupe certifikačé meraia rozširujeme o zisťovaie schopostí žiakov využívať adobuduté pozatky. Okrem preverovaia vedomostí sa sažíme u 15-ročých žiakov zisťovať aj ich čitateľskú, matematickú a prírodovedú gramotosť. Tu máme začé rezervy. Overovaím týchto kompetecií reagujeme a ie ajlepšie výsledky, ktoré dosahujú aši žiaci v medziárodých meraiach. Chýba ám ešte meraie vedomostí žiakov a úrovi 5. ročíka základých škôl, ktoré by ám umožilo objektívejšie sledovať pokrok v dosahovaých výsledkoch žiaka i samotej školy. Pláujeme ho zaviesť v roku V tejto súvislosti po prvý raz boli zverejeé výsledky všetkých škôl tak v moitorovaí deviatakov, ako aj maturatov. Sú školy, ktoré s tým ie sú veľmi spokojé a argumetujú, že ie všetky výsledky by mali byť prístupé verejosti. Čo vás viedlo k zverejňovaiu všetkých výsledkov a čo od eho očakávate? Jedým z pricípov školskej reformy je aj otvoreosť. Zverejeie výsledkov, ktoré školy dosiahli v celoplošom testovaí deviatakov či v exterej časti maturitej skúšky, je cestou k sebareflexii a väčšej motivácii škôl. Zároveň je to aj ezaedbateľá iformácia pre rodičov pri výbere školy pre svoje dieťa. Myslím si, že práve preto by mali byť zverejňovaé aj v budúcosti. Pá miister, budú ešte v rámci obsahovej reformy pripravovaé ďalšie zákoy? V akom časovom horizote? V ovom školskom roku adobude účiosť už spomíaý záko o odborom vzdelávaí a príprave. Súčasťou školskej reformy je aj záko o pedagogických zamestacoch, ktorý je zaradeý do programu prebiehajúcej schôdze parlametu. Zostáva ám ešte záko o celoživotom vzdelávaí. Te sa v súčasosti pripravuje a začiatkom júla bude prerokovaý v kruhu odboríkov a pôde miisterstva školstva. Po schváleí ho predložíme a medzirezorté pripomiekové koaie a rokovaie vlády SR. Tým sa legislatívy proces školskej reformy ukočí. A a záver prázdiy sú tu už o iekoľko dí. Čo by ste zaželali ajmä učiteľom? Želám im di plé oddychu, ktoré im umožia ačerpať ové sily a eergiu. Prajem im, aby strávili peké chvíle v kruhu svojich ajbližších a aby sa zdraví a odhodlaí meiť veci k lepšiemu vrátili medzi svojich žiakov. Lívia ČERNICKÁ, foto Já SÚKUP Michalovce: škola otvoreá radosti PREMENA TRADIČNEJ ŠKOLY NA MODERNÚ Keď 9. júa 2008 miisterstvo školstva vyhlásilo pre základé školy výzvu Premea tradičej školy a moderú, fiače podporovaú ESF, Základá škola Pavla Horova v Michalovciach sa zapojila heď. Ako jediá z michalovských škôl a bola ám schváleá suma ,03 eur ( ,50 Sk). Ide o obrovský úspech školy! Kvalitu ášho projektu odráža aj poskytutý eávratý fiačý príspevok, ktorý je ajvyšší spomedzi všetkých podporeých základých škôl z celého Sloveska. Úspech si vážime o to viac, že sme projekt vypracovali sami bez pomoci ejakej firmy alebo agetúry. Náš projekt sa volá Itegrovaé tematické vyučovaie, iovácia metód a didaktických prostriedkov s dôrazom a využívaie IKT. Aktivity projektu logicky adväzujú a čiosti, ktoré sa realizujú v škole, a skúseosti učiteľov v oblastiach, ktoré sú obsiahuté v projekte. Sú to ajmä iovačé programy a 1. stupi a využívaie IKT a 2. stupi, ktoré sa sažíme preferovať a ašej škole. Čo ám projekt priesie? Staeme sa ajmoderejšie vybaveou školou v regióe. Získame veľké možstvo ových učebých pomôcok, moderú didaktickú techiku - otebooky, dataprojektory, tlačiare, výučbové CD, kihy a ecyklopédie pre žiakov, odború literatúru, triedy 1. stupňa budú vybaveé zostavami Lego Educatio. Do vyučovaia sa dostaú iformačokomuikačé techológie, učitelia vytvoria učebé materiály, testy zverejeé a web stráke školy, budú sa využívať výučbové programy, iteraktíva tabuľa, vyučovaie bude prebiehať prostredíctvom iteretu, ktorého pripojeie máme v každej triede. Najmä však vysokokvalifikovaý, dyamický tím pedagógov bude u žiakov rozvíjať kompetecie pre život, využívať moderé vyučovacie metódy a bude sa sažiť o zmeu klímy v triedach a o odstráeie apätia a strachu. Ako to dosiaheme? Hlavým zameraím projektu je vytvoreie rozvojového projektu školy, ktorý vedie ku komplexej zmee spôsobu vzdelávaia. Prvou cieľovou skupiou sú žiaci 1. stupňa ZŠ. Základom programu školy a 1. stupi je implemetácia modelu Itegrovaého tematického vyučovaia (ITV). Ide o prepracovaý model, ako jediý alteratívy a Slovesku, ktorý má akreditáciu miisterstva školstva. V skratke zameá ITV: vyučovaie v blokoch bez zvoeia, kde sa pozatky získavajú komplexe, tak ako fuguje reály život, využívaie slového hodoteia, rozvoj životých zručostí, raé komuity, príjemé prostredie v triede, moderé vyučovacie metódy. Súčasťou projektu a 1. stupi je aj vyučovaie prírodovedých predmetov a základe fracúzsko-sloveského programu Vyhrňme si rukávy, ktorý je postaveý a objavovaí predmetov a javov v prírode, žiaci robia experimety, pokusy, priame pozorovaia, riešia problémy a formulujú vedecké správy. Hlavým zameraím projektu a 2. stupi je aučiť žiakov hľadať a vyberať iformácie, hodotiť ich, dávať ich do súvislosti so životom a vedieť ich použiť. Záme, chroické problémy základej školy ako sú ezáujem, pasivita a preťažeosť žiakov, árast vážych výchových problémov, chceme odstráiť zatraktíveím vyučovaia využívaím ových moderých metód a foriem, ajmä s využívaím iformačo-komuikačých techológií, ktoré sú žiakom v tomto veku veľmi blízke. Učitelia vytvoria komplexé učebé texty, spracujú ich do elektroickej podoby a budú zverejeé a webovej stráke školy. Žiaci budú pracovať s ajmoderejšími techológiami, vyhľadávať iformácie, robiť pokusy, prezetácie, výskumy v terée, riešiť rôze problémové situácie. Nemeej dôležitou cieľovou skupiou v projekte sú pedagógovia. Učitelia zapojeí do tohto projektu sú učitelia, ktorí majú záujem a tom, aby spôsob vzdelávaia a ašej škole stále apredoval. Uvedomujú si rastúce profesijé požiadavky a učiteľov vyplývajúce z tredov medziárodého trhu práce a zároveň z dokumetov európskych vzdelávacích ištitúcií. Projekt im umožňuje pracovať aplo tak, ako sa celé roky sažili, používať možstvo didaktických prostriedkov, učebých pomôcok a v eposledom rade zúčastiť sa rôzych školeí, získať certifikáty, a tak vytvárať špičkové pracovisko a apĺňať ciele učiteľského povolaia. Dovoľte mi teda zapriať ášmu projektu veľa šikových žiakov, zaieteých učiteľov, schopých maažérov a veľa síl pri apĺňaí ašej vízie: Moderá otvoreá škola pre radosť, kde sa všetci sažíme o ajlepší osobý výko, aby sa z ás stali dobrí a múdri ľudia. Marta PALIGOVÁ maažérka pre publicitu a iformovaosť

11 týždeň Zo života škôl 11. straa Štyri časti projektu ŠZŠ KLENOVEC Aj my to dokážeme je ázov projektu, ktorý realizujú špeciále základé školy v okrese Rimavská Sobota od záštitou Občiaskeho združeia Slko pre všetkých Detský fod Rimavská Sobota. Projekt do rozprávky. V tretej časti projektu sú športové hry žiakov, ktoré sa vždy koajú a iej špeciálej základej škole v okrese. Štvrtou časťou projektu je tábor, resp. výlet, odmea ajlepším žiakom. V tomto roku to bude výlet do Bojíc a okolia. Regioále športové hry žiakov sa uskutočili v Špeciálej základej škole Zdatí šiestaci zožali úspech ZŠ BOJNÁ Žiaci 6. B triedy zo Základej školy Bojá sa predviedli a celosloveskom fiále Zdaté deti, ktoré sa koalo v Trečíe. Pätásť žiakov pod vedeím p. uč. Zvalu poctivo tréovalo v šplhu a tyči, behu a 60 m, v behu a m (chlapci) a 800 m (dievčatá), v hode kriketovou loptičkou a v skoku do diaľky. S ľahkosťou a prevahou zaechali za sebou všetky zúčasteé školy a umiestili sa a 1. mieste tejto celosloveskej športovej súťaže, a tak sa stali ajzdatejšou triedou v kategórii 6. ročíka. Sme hrdí, že aši žiaci robia dobré meo škole a obci. Emília ČERNÁKOVÁ Škôlka deťom vstup povoleý má štyri časti, ktoré prebiehajú každoroče v mesiaci jú. Prvou je výstavka prác žiakov v Kižici Mateja Hrebedu v Rimavskej Sobote, kde školy prezetujú práce a výrobky svojich žiakov. Druhou je slávostá Akadémia, a ktorej sa školy prezetujú kultúrym programom. V tomto roku sa program azýval Z rozprávky v Kleovci. Športové výkoy podávalo 96 žiakov z ôsmich škôl. Po celý deň vládla všade príjemá, pokojá, ale zároveň súťaživá atmosféra. Víťazi získali zaujímavé cey, medaily a samozrejme diplomy. V celkovom hodoteí zvíťazila ŠZŠ s VJM Rimavská Sobota. ŠZŠ Kleovec ZŠ s MŠ DVORNÍKY Žiaci III. B zo ZŠ Obracov mieru v Detve sa rozhodli, že v rámci vyučovacích hodí by sa chceli aučiť iečo ové. Maľovať pastelkami a farbami by už ako-tak vedeli. Čo tak upliesť si košík... V spolupráci s Regioálym strediskom vo Zvolee si hodiy výtvarej výchovy zameili za tvorivú dielňu v pleteí. Prvá ukážka a potom už prsty zapletali prútiky. Horúci júový deň prežili škôlkari z MŠ Dvoríky zaujímavo a etradiče. Za zvukov policajých siré a majákov medzi ás zavítali príslušíci PZ Hlohovec a priblížili deťom výzam bezpečosti a ceste a dodržiavaia pravidiel cestej premávky. Zároveň zdôrazili zásadu, ktorá je pre účastíkov premávky ajdôležitejšia: vidieť a byť videý. Deťom urobili radosť aj ukážkami policajých pomôcok, kde ajmä chlapcov upútali rôze druhy zbraí, obušok, epriestrelá vesta a samozrejme - putá. Areál MŠ bol celý ohraičeý policajou páskou s ápisom POLÍCIA VSTUP ZAKÁ- ZANÝ, čo le prispelo k autetickosti akcie. Jaa LENGHARTOVÁ Výtvará výchova môže byť zaujímavá DETVA MŠ ČIMHOVÁ Nikto echcel byť vyrušovaý, lebo hodiy veľmi rýchlo ubiehali. Výsledok bol prekvapujúci. Veľmi kráse košíky vyšli spod šikových rúk tretiakov. A ová zmea. Príroda je veľmi krása a hrá rôzymi farbami. Poďme si iečo akresliť do prírody a pod vedeím ozajstého maliara. Výkresy, podložky a uhlíky boli des ašimi pomôckami. P. Cigla žiakom predviedol techiku maľovaia uhlíkom a potom sa ho pokúšali apodobiť. (zs) Trojboj o idiáske pierka odvahy Netradičý koiec roka MŠ BÁNOVCE NAD BEBRAVOU Koiec školského roka sa rýchlo blíži. Ako spríjemiť deťom posledé di pred prázdiami? Čo tak divadielkom? Načreli sme do kleotice sloveských rozprávok. V sklade učebých pomôcok som vybrala staršie bábky, obliekla ich do ového šatu a zhotovila kulisy. Hurá! Scéa je pripraveá, môžeme hrať. A tak sme spolu s kolegyňami zahrali deťom v MŠ Radliského v Báovciach ad Bebravou bábkové divadlo s ázvom Soľ ad zlato. Tá radosť v detských očiach sa edá ai opísať. Deti zo špeciálej triedy si potom divadlo svojím spôsobom zahrali aj samy. Hra s bábkami sa veľmi páčila a pricezé si potom aj akreslili. Čo poviete, peký koiec roka? Alea MICHALIČKOVÁ Farebý deň MDD Prekvapeie zažili učiteľky materských škôl sprevádzajúce trojčleé družstvá a Predškolácky trojboj. Už 12. ročík orgaizovala materská škola Čimhová 17. júa. Záhrada ZŠ s MŠ sa zmeila a idiásky tábor. Namiesto pozorovateľov sa aj učiteľky stali člekami súťažých družstiev, ktoré bojovali o idiáske pierka odvahy, zručosti a schoposti. Súťažé družstvá bojovali statoče a s plým asadeím, o edali sa zahabiť ai učiteľky. Výború súťažú atmosféru im vytvorili deti z materskej a základej školy. Le s malým rozdielom skočili družstvá a prvých troch miestach: MŠ Zábiedovo, MŠ Brezovica a MŠ Zuberec. Na záver sme skoštatovali, že do prvých tried idú deti odváže, zručé a schopé. Aj jediý dospelý chlap, ktorý sa a podujatí zúčastil starosta z obce Štefaov, skoštatoval: Bolo to výboré. Kaja STRAKOVÁ SEREĎ Sme žiaci ZŠ P. O. Hviezdoslava v Seredi a už iekoľko rokov sa kamarátime s milými ľuďmi z Domu sociálych služieb v Galate. Často sa avštevujeme a orgaizujeme spoločé akcie. Pod ázvom Farebý deň sme s ašimi kamarátmi z DSS pre deti a dospelých v Galate oslávili sviatok všetkých detí. Radoste sme prežili svoj deň v ich dočasom domove. Teto deň bol plý veselých šašov, hudby, spevu. Najmä bolo dobre a srdiečkach a peke farebe. H. RAJČOVÁ, vychovávateľka ŠKD

12 12. straa Pedagógom týždeň Učitelia sa vzdelávajú v iformatike PROJEKT ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA Projekt ESF Ďalšie vzdelávaie učiteľov základých škôl a stredých škôl v predmete iformatika (ĎVUi) sa postupe dostal z prípravej do realizačej fázy. Hlavým zámerom projektu je zvýšiť úroveň vzdelávaia v oblasti iformatiky a základých a stredých školách. Riešiteľom projektu sa od 1. októbra 2008 stal Štáty pedagogický ústav v Bratislave. Projekt je riadeý hlavým a projektovým maažérom prostredíctvom projektovej kacelárie pri ŠPÚ a MŠ SR. Strategickým cieľom projektu je avrhúť, vyviúť a realizovať moderé ďalšie vzdelávaie učiteľov iformatiky a iformatickej výchovy a ZŠ a SŠ, podporovaé digitálymi techológiami. V sobotu 13. júa sa a piatich vysokých školách úspeše začalo vzdelávaie 200 učiteľov základých a stredých škôl prihláseých do 2. cieľovej skupiy. Vzdelávaie učiteľov v tejto cieľovej skupie zabezpečujú a garatujú vysoké školy vybraé a základe verejej súťaže: Uiverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Uiverzita Komeského v Bratislave, Uiverzita Mateja Bela v Baskej Bystrici, Uiverzita Koštatía Filozofa v Nitre, Žiliská uiverzita v Žilie. Vzdelávaia sa zúčastňujú eiformatici - kvalifikovaí učitelia rôzych učebých predmetov a 2. stupi ZŠ, resp. a SŠ, pracujúci a svojej škole a stopercetý pracový úväzok, ktorí budú učiť iformatiku alebo iformatickú výchovu. Po úspešom absolvovaí 5-semestráleho štúdia sa budú môcť učitelia prihlásiť a štátu skúšku a rozšíriť si svoju aprobáciu o ďalší predmet iformatika (200 učiteľov). Vzdelávaie učiteľov potrvá päť semestrov (v semestri je pláovaých 12 pracových týždňov). Pozostávať bude zo 480 vyučovacích hodí v asledujúcej štruktúre: 1. semester 96 hodí (12 pracových týždňov po 8 vyučovacích hodí a stretutie - prezeče alebo dištače), 2. semester 96 hodí, 3. semester 96 hodí, 4. semester 96 hodí, 5. semester 72 hodí výučby a 24 hodí a vypracovaie záverečej práce, obhajoba záverečej práce spojeá s odborou rozpravou. Vzdelávaie sa uskutočilo v Bratislave a Fakulte matematiky, fyziky a iformatiky Uiverzity Komeského. Účastíkov vzdelávaia privítal a úvodou predáškou oficiále otvoril vzdelávaie prof. Iva Kalaš, hlavý odborý garat projektu. Keďže frekvetatov čaká eľahká cesta počas 5 semestrov, prof. Kalaš pripravil pre učiteľov pomôcku záchraé koleso, aby všetci šťaste preplávali oceáom vedomostí a ových zručostí až do vytúžeého cieľa úspešého ukočeia štúdia. Pred začatím štúdia bol prítomým učiteľom odovzdaý študijý materiál pre 1. semester 2. cieľovej skupiy, ktorý už vzikol v rámci projektu. Je to prvých 6 pracových zošitov (do koca celého projektu vzike až 100 podobých zošitov): Učitelia sa pri počítači obozámili s prostredím moodle, kde majú pripraveé iele študijé materiály, ale aj zadaia úloh v rámci štúdia. So študijými materiálmi pracovali heď prvý deň Ukážky vzdelávacích materiálov vzdelávaia pri riešeí zadaých úloh. Frekvetatom v tomto projekte i predášajúcim želáme veľa úspechov v štúdiu. Odporúčame im pravidele sledovať (časť dokumety/projekty/esf), otázky, problémy riešiť heď, kotakt eva. sestakova@statpedu.sk, esf@statpedu.sk, dvui@upjs.sk. Zároveň upozorňujeme záujemcov o 1. a 3. cieľovú skupiu, aby ezabudli poslať správe vypleé a podpísaé prihlášky. Aby evzikli ejaké techické problémy pri možstve prihlášok a posledú chvíľu, posuuli sme termí prihlasovaia pre učiteľov 3. cieľovej skupiy a 3. júla. Jozef KUZMA, maažér publicity Eva ŠESTÁKOVÁ, projektový maažér Odboríci sa učili tvoriť testy po ovom PROJEKT Slovesko dostalo šacu vyškoliť odboríkov a tvorbu testov v oblasti cudzích jazykov v súlade so Spoločým európskym referečým rámcom pre jazyky. V rámci projektu Vzdelávaie učiteľov ZŠ v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Kocepciou vyučovaia cudzích jazykov a ZŠ a SŠ sa vytvoril testovací tím, ktorý sa v Bratislave zúčastil semiára Testovaie a tvorba baky úloh v súlade so SERR pre jazyky v oblasti cudzích jazykov. Hosťom semiára bol V. Foly z fracúzskej parterskej orgaizácie Cetre iteratioal d études pédagogiques. Odborý semiár orgaizoval Štáty pedagogický ústav a odbore ho garatovali experti z testovacieho tímu. V rámci árodého projektu Vzdelávaie učiteľov ZŠ v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Kocepciou vyučovaia cudzích jazykov a ZŠ a SŠ bola v marci 2009 adviazaá spolupráca s Cetre iteratioal d études pédagogiques V. Foly oceil, že učitelia si môžu vybrať vzdelávaie zo šiestich jazykov. Moderé vzdelávaie pre vedomostú spoločosť/ Projekt je spolufiacovaý zo zdrojov ES (CIEP) vo Fracúzsku, ktoré je priamo riadeou orgaizáciou Miisterstva školstva Fracúzska. Toto cetrum je jedo z troch v Európskej úii, ktoré získalo od Rady Európy odporúčaie a tvorbu testov a testovacích ástrojov, ktoré sú v súlade so Spoločým európskym referečým rámcom pre jazyky. Júový semiár predstavuje druhý z radu pláovaých stretutí sloveského testovacieho tímu, ktorý pracuje v projekte Vzdelávaie učiteľov ZŠ v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Kocepciou vyučovaia cudzích jazykov a ZŠ a SŠ, pričom CIEP prisľúbilo, že sa ako zahraičý parter zúčastí aj asledujúcich semiárov. V. Foly uviedol, že projekt a samotá myšlieka spolupráce predstavujú výzvu aj pre CIEP. Veľmi pozitíve hodotil fakt, že projekt ie je zameraý le a jede jazyk, ale dáva možosť učiteľom vzdelávať sa v jedom zo šiestich poúkaých jazykov. Jedou z ajčastejšie opakovaých myšlieok semiára bola dôležitosť dokumetu SERR pre jazyky. Ide o medziárodý dokumet, ktorý predstavuje jedotú stupicu hodoteia dosiahutých jazykových úroví a je využívaý iele v Európe, ale aj apríklad v Rusku, Číe alebo v Kaade. Z tohto dôvodu môžeme povedať, že ak Slovesko bude mať Radou Európy uzaých expertov, ktorí dokážu vytvárať testovacie ástroje v súlade s uvedeým dokumetom, budú výsledky takýchto testov akceptovaé a medziárodej úrovi. Cieľom spolupráce s CIEP je v úzkej spolupráci so sloveskými odboríkmi vyškoliť testovací tím v rámci jedotlivých cudzích jazykov podľa pláovaých úroví v súlade so SERR pre jazyky. Vyškoleím odboríkov a tvorbu testov pod gesciou CIEP by sa Sloveská republika mohla zaradiť medzi krajiy EÚ, ktoré majú odború spôsobilosť vytvárať testovacie ástroje v súlade so SERR pre jazyky. Táto medziárodá spolupráca bude mať pozitívy dopad iele a testovaie jazykových úroví učiteľov v rámci projektu, ale adobuduté zalosti môžu jedotliví experti áslede využiť apríklad pri tvorbe baky úloh testových položiek a pri vytváraí ástrojov a testovaie árodého charakteru. Ivaa GREGOROVÁ maažér publicity projektu Vzdelávaie učiteľov základých škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Kocepciou vyučovaia cudzích jazykov v základých a stredých školách Foto Já SÚKUP

13 týždeň Pedagógom 13. straa V auguste sa začía súťaž pre pedagógov VÝZVA Pozávací zájazd Poprad Osviečim Vielička Učitelia ŠZŠI v Medzilaborciach prekročili hraicu všedých pracových dí a zameili tabuľu, kriedu a triedy za Poprad. Prvý deň sa iesol v hesle v zdravom tele zdravý duch. V Aqua city si prídete a svoje. Kúpele, saua, masáže... Môžeš svojmu telu dopriať všetko, čo sa mu zažiada. Šťastie, že OZ umoží svojim čleom vychutať očý pobyt v zdravých Tatrách. Osviečim. Druhý deň bol výstrahou. Všetko, le voja ie! Vstúpte a pôdu kocetračého tábora Osviečim a život vám ostae stáť. V každom kroku cítite smrť. Zrazu si želáte, aby fašizmus už bol le v slovách sprievodkye. Školská išpekcia v Škótsku Vielička. Tretí deň bol oslavou ašej krásej plaéty. Vo Vieličke sfárate do soľej bae a... Jedoducho to musíte vidieť. Podzemé kráľovstvo mohotvárej kameej soli echá človeka v emom úžase. Bože, aša plaéta je ozaj krása! Milí kolegovia! Doprajte si oddych, zábavu, vzdelávaie aj počas školského roka. OZ ám umoží, že plamieok v ašej duši zače horieť silejšie. Igor MAGERA Spoločosť Slovak Telekom vyhlasuje aj v tomto roku súťaž pre pedagógov Cea Slovak Telekom. Ide už o štvrtý ročík súťaže, vďaka ktorej vzikla zaujímavá virtuála kižica prác motivujúcich k moderému vyučovaiu. Cea Slovak Telekom 2009 bude vyhláseá 18. augusta a potrvá do 31. októbra. Novikou súťaže je jej otvoreie pre pedagógov z materských škôl. Súťaž tak bude mať štyri kategórie: materské školy a prvý stupeň základých škôl (1. 4. roč.), druhý stupeň základých škôl (5. 9. roč.), stredé školy, špeciála výchova a vzdelávaie. Výsledkom trojročej existecie súťaže je virtuála kižica s 539 prácami, ktoré môžu slúžiť ako išpirácia a iovatíve vyučovaie s využitím iteretu, počítačov a iých moderých iformačých a komuikačých techológií. Samotá súťaž prechádza vývojom, pretože do aktuálosť a progresívosť (zohľadeie prebiehajúcich zmie v školstve, kurikulárej trasformácie). Pripraveé sú zaujímavé cey eur za prvé miesto, 830 eur za druhé a 500 eur za tretie miesto v každej kategórii. V každej kategórii je možé udeliť aj česté uzaie a autora práce odmeiť sumou 150 eur. Ciele súťaže Vzájomá výmea metodických a pedagogických skúseostí z využívaia IKT pri výučbe eiformatických predmetov, uľahčeie orietácie pedagógov vo využívaí IKT pri vyučovaí, išpirácia pedagógov a využívaie IKT vo svojom predmete, podpora moderizácie vzdelávaia a využívaia IKT pri vzdelávacom procese, podpora spolupráce žiakov a učiteľov. MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA V školskom roku 2008/2009 Štáta školská išpekcia v rámci programu celoživotého vzdelávaia Leoardo da Vici, podprogram VETPRO, realizovala v spolupráci s parterskou ištitúciou HMIE Scotlad Her Majesty Ispectorate of Educatio mobilitý projekt IPSI - Iovatíve postupy v školskej išpekcii. Ústredou myšliekou pri kreovaí projektu bol preos iovácií zo škótskeho vzdelávacieho systému v rámci išpekčých aktivít a ástrojov hodoteia kvality, ale i globály príos vyplývajúci z moderých postupov a politiky v oblasti vzdelávaia, ktorá je vzorom pre mohé krajiy. Na základe úspešého projektu sme získali grat SAAIC Sloveskej akademickej asociácie pre medziárodú spoluprácu - árodej agetúry Programu celoživotého vzdelávaia a mobilitu 15 vybraých maažérov ŠŠI a školských išpektorov, ktorí sa v troch 1- až 2-týždňových turusoch zúčastili odborej stáže v Škótsku. Počas pobytu sme mali možosť obozámiť sa s teóriou pedagogických a ových išpekčých postupov a hodoteie kvality vzdelávaia, ale i ich praktickou aplikáciou v školách a školských zariadeiach. Popri odborých témach v išpekčej oblasti ás mimoriade zaujala pozitíva Nevyžiadaá pošta spočíva v rozosielaí jedej a tej istej správy viacerým prijímateľom súčase, ktorí o ňu estoja. Môže obsahovať lacé reklamy, elektroické letáky, vírusy, phishig - podvody, hoax - poplašé správy a ié ohrozeia z iteretu. Na úvod jeda perlička z histórie. Málokto vie, že spam je registrovaá začka Hormel Corporatio, ktorá ozačuje mäsový výrobok (Spiced Pork Ad Ham - koreeé bravčové mäso a šuka), populáry v čase druhej svetovej vojy. Ako súvisia evyžiadaé správy s bravčovým mäsom? Podľa viacerých zdrojov sa tak stalo podľa populárej zábavej relácie britskej televízej staice BBC (Moty Pytho s Flyig Circus - Lietajúci cirkus Motyho Pythoa) od komediálej skupiy Moty Pytho s, kde SPAM bol v 12. časti druhej série hlavou, aj keď ežiadaou, igredieciou všetkých jedál v reštaurácii. S problémom spammigu majú ajdlhšie skúseosti užívatelia siete USENET, ktorí sa združovali v diskusých skupiách tzv. ewsgroup. Spammig spočíval v rozosielaí jedej a tej istej správy do viacerých diskusých skupí súčase. Správa sa pritom etýkala témy v osloveých diskusých skupiách. So vzikom iteretu sa teto egatívy jav rozširoval a začal zasahovať ďalšie sieťové služby ajmä . Spam však eobišiel ai ďalšie služby iteretu možo sa s ím stretúť aj v prostredí olie diskusií, realizovaých službami čet alebo rýchleho posielaia správ. Všeobece pri všetkých službách, ktoré fugujú a distribučom pricípe a oslovujú viac príjemcov súčase. Teto feomé robí vrásky a čele prevádzkovateľom aj užívateľom iteretu. Na jedej strae zaťažuje preosové liky a poštové servery, a druhej strae obťažuje užívateľov. Za prvý komerčý spam je považovaý z roku 1994, iformujúci o lotérii o zeleú kartu. Táto správa vyvolala obrovskú vlu spamu, ktorá sa šíri dodes. Podľa ajovšej štúdie má z 20 ov le jediý legitímy obsah, zvyšých 19 tvorí spam. Podiel spamu už každoroče prudko stúpa a zatiaľ sa teto problém spoločeská klíma a cieľavedomé aktivity v školách sústredeé a dieťa či mladého človeka systematicky podporujúce jeho vývi a apredovaie v duchu zadefiovaých aktuálych kritérií. Taktiež moderá metodika zameraá a aktíveho učiaceho sa, kurikulára reforma podporeá masívymi iteraktívymi zdrojmi iformácií, ové postupy a hodoteie kvality vzdelávaia a sebaevalvačé ástroje, príklady dobrej praxe motivujúce ďalšie školy a ištitúcie pri zdokoaľovaí sa a ceste k dokoalosti za spoločým cieľom, výchovou a vzdelaím budúcej geerácie v duchu pricípov a potrieb globálej spoločosti 21. storočia. Zuzaa LUKAČKOVÁ, KHŠI medziárodá spolupráca Spam alebo evyžiadaá pošta SERIÁL epodarilo ikomu vyriešiť. Istý čas sa dokoca rozprávalo o spoplateí mailu symbolickými sumami, to by však spôsobovalo možstvo problémov a ajmä by to bolo proti filozofii slobodého iteretu. Faktom zostáva, že v roku 2007 tvoril spam rekordých 95 percet mailovej komuikácie. Pre porovaie, v roku 2006 to bolo 85 a v roku 2001 le 5 percet. Najväčšie perceto spamov predstavujú správy, ktoré majú komerčo-reklamý charakter (v agličtie Usolicited Commercial , UCE). Väčšiou ide o záležitosti pochybého charakteru. So spamom sa v súčasosti stretávame aj v mobilej komuikácii. Najčastejšie sú to reklamé SMS, MMS-ky. Bezpečý iteret pripravuje sa bezplatý semiár pre rodičov. Viac iformácií o tom, ako zodpovede užívať iteret, ájdete a strákach projektu Zodpovede.sk, Víťazi tretieho ročíka Cey Slovak Telekom. štatútu zapracovávame zmey, ktoré reflektujú diaie v oblasti regioáleho školstva. V aktuálom ročíku sme pridali jedu súťažú kategóriu materské školy, pretože ifo-komuikačé techológie (IKT) poskytujú účié a ajmä kreatíve vzdelávacie metódy aj pre deti v predškolskom veku, vysvetľuje Já Kodáš, riaditeľ pre korporátu komuikáciu Slovak Telekom. O čo ide? Predmet súťaže zostal ezmeeý ide o písomé spracovaie vlastých metodických skúseostí z využívaia iformačých a komuikačých techológií vo vyučovaí. Zároveň je možé, podobe ako v miulom ročíku, prihlásiť do súťaže aj schváleý školský vzdelávací program, presejšie tú časť, ktorá popisuje proces využívaia IKT v praxi. Je možé prihlásiť aj kolektíve práce, ktoré pripravia pedagógovia v spolupráci so žiakmi. Témy písomých prác sú voľé, esmie však ísť o spracovaie metodiky týkajúcej sa výučby iformatického predmetu. Práce bude posudzovať odborá komisia pod vedeím profesora Jáa Pišúta. Komisia má dvaásť čleov, ktorí sú rozdeleí podľa svojho zameraia do 4 skupí. Každá práca bude hodoteá podľa týchto kritérií: rozsah využívaia ástrojov IKT, origialita prístupu k využívaiu IKT v predmete, atraktívosť pre žiakov a študetov, metodický príos a kvalita práce, praktickosť a využiteľosť popísaých metód, Techické podmieky súťaže Pedagógovia prihlasujú do súťaže písomé práce v sloveskom jazyku prostredíctvom stráky súťaže kde je umiesteá aj šablóa, do ktorej prácu apíšu. Rozsah písomej práce by emal presiahuť 30 ormostrá a 3 MB. Prihláseie je jedoduché pedagóg vyplí prihlasovací formulár a ako prílohu priloží svoju prácu. Na stráke je umiesteý aj metodický poky, ktorého cieľom je pomôcť pri príprave a spracovaí práce. Štatistiky miulých ročíkov Z regioáleho hľadiska sú ajkreatívejší pedagógovia z Trečiaskeho kraja, ktorý zvíťazil v dvoch ročíkoch súťaže. Najmeej prác zasielajú pedagógovia z Bratislavského a Travského kraja. Do súťaže sa zapájajú všetky typy škôl základé, stredé odboré školy, obchodé akadémie, gymáziá. Kým v prvom ročíku boli do súťaže prihláseé práce predovšetkým z klasických predmetov, ako matematika, sloveský jazyk, fyzika, zemepis a biológia, v asledujúcich ročíkoch pribudli aj kreatíve metodiky využívaé pri vyučovaí telesej výchovy, gastroómie či chovu hospodárskych zvierat. Samozrejme, echýbajú ai metodiky pre cudzie jazyky. (dosl) Foto archív

14 14. straa Kultúre spektrum týždeň Slováci ovládli Zlísky saló mladých 2009 DO POZORNOSTI V Dome umeia v Zlíe je od 12. mája do 13. septembra 2009 verejosti prístupá spoločá prehliadka českých a sloveských umelcov do tridsať rokov pod ázvom V. Zlísky saló mladých Zlísky saló mladých adväzuje rovako ako Nový zlísky saló a výzamé zlíske kultúre aktivity tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia, a výstavy súčasého výtvarého umeia Zlíske salóy ( ) a Výstavy mladých ( ). Od roku 2006 sa toto trieále uskutočňuje v parterskej spolupráci s Galériou mesta Bratislavy a predstavuje aj výzamých reprezetatov umeleckého diaia a Slovesku. Prísa výberová prehliadka si kladie za cieľ iele prezetovať už zámych tvorcov, ale objavovať aj doteraz ezámych, alebo z rôzych dôvodov zabúdaé či obchádzaé tvorivé osobosti. Zameriava sa a práce ajvýrazejších osobostí ajmladšej, a umeleckú scéu astupujúcej výtvarej geerácie. Výstava epredstavuje úzko vymedzeý kurátorský pohľad, ale saží sa predstaviť ajširšie spektrum toho, a čo sa v súčasej odborej diskusii používa slovo umeie. Preto ai ie je možé zhrúť povahu diel tohtoročého salóa do krátkej charakteristiky. Vari le z formáleho hľadiska môžeme koštatovať opäť početejšie zastúpeie tzv. ových médií a videa. Na omiácii umelcov sa epodieľal jede kurátor alebo le zlíski galeristi, ale viacčleá odborá porota zložeá z popredých zalcov súčasého umeia z rôzych miest a odborých ištitúcií oboch krají. Diela, ktoré vzikli v období posledých troch rokov, teda v čase medzi štvrtým a piatym Zlískym salóom mladých, sú ištalovaé v kmeňových priestoroch usporiadateľskej Juraj Kollár: Nočá krajia. 2008, olej a pláte, 240x180 cm víťaz Cey Igora Kalého. Pavla Sceraková: Hlavo Lam. 2009, sadrokartó, 6x2 m víťazka Cey Václava Chada. ištitúcie v Dome umeia a a druhom poschodí zámku v Zlíe. Prehliadku sprevádza obsiahly katalóg, ktorý adväzuje a už zavedeý edičý rad a tradiče priáša popri biografických údajoch o jedotlivých výtvaríkoch a reprodukciách vystaveých prác aj medailóy veovaé zúčasteým autorom. Dvom vybraým účastíkom salóu udelili cey: Ceu Václava Chada, ktorú avrhuje česká výstavá jury pre autora ajvýrazejšieho diela či súboru diel v rámci českej časti výstavej kolekcie, a Ceu Igora Kalého, avrhovaú sloveskou výtvarou jury autorovi ajvýrazejšieho expoátu či súboru diel v rámci sloveskej časti. Pozoruhodé je, že obe tohtoročé oceeia udelili Slovákom žijúcim v Prahe Ceu Václava Chada Pavle Scerakovej za sadrokartó Hlavo Lam a Ceu Igora Kalého Jurajovi Kollárovi za olejomaľbu a pláte azvaú Nočá krajia. Oceeé diela po dohode s autormi zakúpia do umeleckých zbierok Krajskej galérie výtvarého umeia v Zlíe, ktorá obom laureátom usporiada v priebehu asledujúcich troch rokov samostaté výstavy. V. Zlísky saló mladých je oficiálou sprievodou akciou českého predsedíctva v Rade Európy. Záštitu ad podujatím prevzali miister kultúry Českej republiky Václav Jehlička a miister kultúry Sloveskej republiky Marek Maďarič. (er) Dole vodou RECENZIA Dole vodou je dobrý ázov pre kižku, aj preto, že s ami všetkými je to s pribúdajúcim vekom ejako tak alebo dosť podobe; a dôvažok, voda vždy ukrýva ejaké to tajomstvo, iekoho drží ad vodou, iého potopí. Kižka Borisa Filaa Dole vodou (Ikar, 2009) má však upresňujúci podtitul: Správa o splavovaí delty Duaja s Jožom Rážom a s ašimi maželkami. Marketigovo dobrá, možo aj vyikajúca je fotografia a obale kihy: je a ej autor s Jožom Rážom, sedia za stolom, obaja fajčia hrubé kubáske cigary a obaja sa od srdca smejú. Fotografia presviedča, že tí dvaja v okamihu fotografovaia celkom isto etušili, čo ich v Rumusku, presejšie tamdolu v delte Duaja, čaká. Ja takmer áo, presejšie, tušil som, že bohvieaká sláva to ebude, lebo a Mamaiu som v časoch mladosti rád a usilove chodieval autostopom, vlakom i autom. No ajmä: chlapčeské sy majú ostať v polohe eapleých sov, a ie ich tvrdohlavo a s adšeím realizovať a ešte k tomu ťahať so sebou aj maželku, respektíve maželky. To sa emohlo skočiť dobre, zišlo mi a um. A ai sa eskočilo! Ak ste čo le štipku škodoradostí, budete sa a kižke od srdca smiať a chytať sa za hlavu, čo to le te skúseý cestovateľ Boris Fila spáchal?! V prvom rade uveril detskému su o splavovaí Duaja, hoci každý, čo ho absolvoval, hovorí, že je to hrozá uda, keď už ie rovo otrava. Po druhé uveril krčmovým rečiam o kráse duajskej delty, možo aj ejakému prírodopisému filmu, kde oblohu ačisto zatemili pelikáy a kormoráy, duajská voda vrela od jeseterov a temela sa od obrovských sumcov. A po tretie, jeho cesta do dovolekového predpeklia sa začala tým, že uveril iteretovej reklame cestovej kacelárie Delta To Uram, ktorej majiteľ Ioa Uram poúka perfekté služby: počúc prvotriedou loďou, ktorej je Uram kapitáom, lákavé pezióy s ádherými izbami, chutú a pestrú stravu. Ioa vyzerá a fotografii sympaticky, má príjemú chlapskú tvár s bystrými očami, a čo je euveriteľý bous Ioa Uram má sloveské koree a plyulo rozpráva pekou, archaickou slovečiou, od ktorej je teplo a duši. Ak si pláujete dovoleku v Rumusku, ebodaj cestu do delty Duaja, dobre si to meo zapamätajte a jeho ositeľovi everte ai to, že má os medzi očami. Filaa vo všetkom podviedol, dokoale mu pokazil dovoleku, preto o ňom píše: Kým som Ioaa Urama epozal, považoval som ho za aše svetielko v temotách. Des používam jeho meo amiesto kliatby a modlím sa, aby som ho už estretol. To, pravdaže, evylučuje možosť, že iekto iý o ňom povie, že je to perfektý chlap, čo vždy drží slovo! Záleží a okolostiach. A ešte si zapamätajte loď, čo má vzešeý ázov Hope Nádej, kotví a Duaji v rumuskom meste Tulcea a jej kapitá sa volá Mihail. Mihail je asi tridsaťpäťročý Rumu so svalatými rukami pripomíajúcimi potetovaé bravčové stehá. Má oholeú hlavu, mogolskú briadku, malé bystré oči a kruté úzke pery. (s. 34) Na záver plavby sa lúčil s Filaom a Rážom výkrikom: Na túto loď už ikdy žiady Slovák evstúpi! Autor dodáva: Uhádol. A ja dopĺňam: Le aby... Dole vodou je kižka o tom, ako od začiatku až do samého koca a kokrétej dovoleke všetko pláva dole vodou... Priam hmatateľe z ej cítiť apätie a sršaie eviditeľých iskier, od ktorých je le krôčik k ičivým plameňom zlosti a eávisti. Dovoleku ezachráilo ai samoté Čiere more v Sulie, ktorému autor udelil vizitku more III. ceovej skupiy, ai ávšteva legedárej dediy Mila 23, sídla slávych lipovacov, potomkov sekty bogomilov, ktorí ušli z Ruska pred Ivaom Hrozým. Ba ai metamorfózy tamojšieho popa, o ktorom Mihail tvrdil, že je tajý mafiá, o vykľul sa z eho policajt... Ak máte Filaa a jeho texty radi, kižka vás celkom isto poteší, apríklad takýmito vetami: Heď pri vode sa tam pasie kôň a vyzerá pri tom ako krátkozraký čitateľ krajiy. (s. 112) Mňa potešila, ahlas som sa pri ej smial. Ak ho radi emáte, tak sa budete aspoň škodoradoste uškŕňať a želať mu takých dovoleiek viac. Peter HOLKA

15 týždeň Kultúre spektrum 15. straa Čitateľská aketa Zlatá rybka 2008 ZAUJALO NÁS Občiaske združeie Fafáry a Pracová skupia pre prácu s deťmi a mládežou pri Sloveskej árodej kižici v Martie vyhlásili v tomto roku už druhý ročík čitateľskej a kihovíckej akety. V miulom roku sa aketa iesla pod ázvom Detská kiha roka a Detský spisovateľ roka. Od tohto roku má aketa rozprávkový ázov Zlatá rybka. Zlatú rybku podľa predstáv orgaizátorov esymbolizuje víťazý titul. Zlatou rybkou je každá kiha, ktorá sa dokáže deťom prihovoriť. Samozrejme, v hlbočiách rieky sloveskej pôvodej tvorby ju treba usilove hľadať. Cieľom akety ie je odbore hodotiť kižú produkciu za rok 2008, ale podporiť čitateľský záujem o pôvodú sloveskú tvorbu pre deti a mládež. Našou cieľovou skupiou sú kižice. Aketou chceme prispieť k aktívejšiemu kotaktu kihovíkov a detí, k pestovaiu spoločestva čitateľov v kižiciach. Chceme tiež motivovať kihovíkov k väčšiemu záujmu o domácu produkciu pre deti a mládež. Kihovíci svojím hlasom ehodotia autora a jeho tvorbu, ale vyjadrujú mieru a kvalitu, akými sa tvorba jedotlivých autorov mometále podieľa a živote kižíc apríklad, s ktorým autorom majú možosť spolupracovať, s ktorými kižkami sa im dobre pracuje a detských podujatiach. Za Detskú kihu roka 2008 hlasovalo 998 detí. Platých bolo 839 hlasov. Vyradeé hlasy patrili beletrii pre dospelých, prekladovým titulom alebo hlasovacím lístkom bez uvedeia ázvu kihy. Deti avrhli 218 titulov. Hlasovaie orgaizovali detské kižice. Celkovo sa zapojilo 12 kižíc. Najviac hlasovacích lístkov (451) zaslala Kižica pre mládež mesta Košice. Deti ozačovali iele autora kihy, ale aj jej ilustrátora. Víťazom sa stala kiha spisovateľky Márie Ďuríčkovej a ilustrátorky Božey Plocháňovej Daka a Jaka, ktorá získala 92 hlasov. Je potešujúce, že sa z povedomia súčasých detských čitateľov evytrácajú ai diela sloveskej klasiky. Na druhom a treťom mieste skočili kihy Gabriely Futovej Naša mama je bosorka (51 hlasov) a Štyri kosti pre Flipra (45 hlasov). Za Detského spisovateľa roka 2008 hlasovali kihovíci elektroicky prostredíctvom iformačej webovej stráky pre kihovíkov Aketový formulár si prezrelo 234 ávštevíkov stráky, hlasovalo však le 94 respodetov. Víťazom akety sa stal spisovateľ Peter Gibey autor kíh Byť dráčikom je úžasé, Strach ás baví s počtom 42 hlasov. Druhá skočila Gabriela Futová (20 hlasov), tretí Roma Brat (6 hlasov). Víťazom akety je Peter Gibey. Slávosté odovzdaie cie sa uskutočí a festivale Prešov číta rád 2009 v Prešove. Idividuále zdôvodeie každého hlasu bolo podmiekou právoplatosti hlasovaia kihovíkov. Výpovede hlasujúcich poukazujú a priority kihovíkov pri hodoteí autora. Vo väčšie prípadov zdôvodňovali svoj hlas obľúbeosťou autora medzi detskými čitateľmi: Deti sa kráse bavia a jeho rozprávkach (hlas pre P. Gibeya). Práve takú spisovateľku sme potrebovali pre deti. Jej kihy sú stále vypožičaé (hlas pre G. Futovú). Stále pretrvávajúci záujem detí (hlas pre D. Heviera). Deti majú rady témy o zvieratkách, peké je pokračovaie o strašidielku Pipovi (hlas pre K. Daškovú). Najpožičiavaejší autor (hlas pre J. Pavloviča). Výzamým kritériom bol však aj kotakt autorov s kižicami. Kihovíci sa pochvale vyjadrovali a margo otvoreej komuikácie spisovateľov a besedách s deťmi (G. Futová, P. Karpiský, R. Brat, P. Gibey, J. Bodárová, A. Verešpejová, D. Dragulová Faktorová). Niektoré postrehy vychádzali z praxe kihovíka a súviseli s témami, s ktorými sa a detských podujatiach dobre pracuje. Ié oceňovali autorský prístup k deťom (apr. hravosť, humor, spracovaie problémov zo súčasosti, spájaie sveta dospelých a detí). Výsledky obidvoch hlasovaí akety Zlatá rybka 2008 vyjadrujú epochybe le čiastkový pohľad a sloveskú pôvodú tvorbu pre deti. Orgaizátori veria, že aj apriek tomu sa stae pozitívym impulzom k prehĺbeiu záujmu o ňu. Možo sa a rok pridajú ďalšie kižice, ktoré doposiaľ evyužili možosť dať šacu deťom vyjadriť svoj hlas. Veríme, že aketa sa postupe stae išpiráciou aj pre vydavateľstvá a samotých autorov a prispeje k skvaliteiu ich spolupráce s kižicami (možo aj k hľadaiu ových, etradičých spôsobov kotaktu s detským čitateľom). Veď aj skúseosti zo zahraičia potvrdzujú, že kižý trh sa v dlhodobom horizote buduje systematickou prácou s čitateľom. V októbri 2009 bude vyhláseý ový ročík akety s ázvom Zlatá rybka aketa detská kiha roka. Timotea VRÁBLOVÁ U ás doma NEPREHLIADNITE Jako Zápoľský, Paľko Pálfi, Mária Atoietta Habsburská alebo Jurko Adráši to sú oví sprievodcovia ávštevíkov hradov, zámkov a kaštieľov v správe Sloveského árodého múzea, ktoré vydalo ového rodiého sprievodcu U ás doma. Kiha poúke deväť príbehov, ktoré pomôžu rodiám s deťmi zatraktíviť a ziteraktíviť stretutie detí s dávou históriou. Témou rodiého sprievodcu je každodeý život šľachtických detí v miulosti. Rodičia budú môcť rozvíjať so svojím dieťaťom jedotlivé témy ačrtuté v deji sprievodcu. Pri orietácii v priestore i téme pomáhajú rodičom rôze ikoy v texte (choď, porovaj, akresli, zamysli sa). Príbehy jedotlivých múzeí sú kocipovaé vždy ako stretutia s dieťaťom, ktoré v iektorom historickom období aozaj obývalo te-ktorý hradý objekt. Rozprávaia detských postáv vychádzajú z historických prameňov, ale v záujme ich oživeia autori občas pristúpili k ich voľejšej adaptácii. Teto rodiý sprievodca teda ecituje strikte historické texty, ale používa ich pri vytváraí obrazu o tom, ako to asi kedysi bolo. Spišský hrad Jako Zápoľský (6 rokov) prevedie ávštevíkov celým rozsiahlym hradom až a vežu s kráľovským výhľadom. Rozpovie príbeh z prostredia stredovekého hradu o jedom di v živote malého bojovíka. Kaštieľ Dolá Krupá s 12-ročou Herietou Brusvikovou sa rodiy prejdú po ádherom parku. Stretú sa s mladou slečou, ktorá mala rada hudbu a ušľachtilé prostredie vidieckeho kaštieľa. Hrad Červeý Kameň Paľko Pálfi (6 rokov) bol malý ezbedík, ktorý mal možo radšej koe ako latičiu. Tí, čo prišli až k hradej bráe, sa určite echajú presvedčiť a dobrodružú prehliadku hradu. Hrad Modrý Kameň atmosféru detstva v zameí protitureckých voje ávštevíkom priblíži chlapec, ktorý ich sám zažil. Jedeásťročého Valetía Balašu stretú a ádvorí. Bratislavský hrad vari ajslávejšou zo sprevádzajúcich detí je Mária Atoietta Habsburská. Budúcu fracúzsku kráľovú zastihú deti a ich rodičia a ávšteve u sestry Mimi v čase, keď ešte evedela, kam ju osud zaveje. Dvaásťročá sleča prevedie ávštevíkov po okolí Bratislavského hradu a po parku s výhľadom a historické cetrum. Zámok Bojice prípravy i des populárej svadby v priestore hradých ádvorí a Bojickom zámku ávštevíkom rada ukáže zvedavá Ages Turzová (7 rokov). Hrad Krása Hôrka romatika, krása a záhadé miesta opusteého hradu Krása Hôrka očami 12-ročého grófa Juraja Adrášiho. Kaštieľ Dolá Strehová detstvo vo vidieckom šľachtickom sídle, teplo domova, zábavu a pokoj starého sveta ájdu ávštevíci v sprievode deväťročého Károlya Balogha v kaštieli v Dolej Strehovej. Kaštieľ Betliar Karolía Adrášiová (14 rokov), mladá dáma z 19. storočia, porozpráva o svojich túžbach, zážitkoch, zábave a živote a zámku v Betliari. V ideálom prípade dieťa číta text spolu s rodičom alebo spoloče sledujú postavičku príbehu a všetky miesta, kam ich asmeruje. Nie je to však jediý spôsob, ako kihu používať. Keďže text eadväzuje priamo a lektorský sprievod, rodičia a deti s ím môžu pracovať aj po ávšteve hradu, cestou domov alebo až doma. Každá súčasť rodiého sprievodcu obsahuje aj takzvaý hradý itierár alebo deík rodiých výletov. Môže poslúžiť a zazameaie si dátumov, dojmov, kresieb či fotografií z ávštev. Materiál kihy U ás doma má formu zakladača a deviatich ezávislých sprievodcov po jedotlivých hradoch, zámkoch a kaštieľoch v správe Sloveského árodého múzea. Na každom uvedeom mieste si je možé zakúpiť príbehy rodiých sprievodcov a postupe ich vkladať do zakladača. Stačí si zakúpiť zakladač s prvým hradým príbehom a ak sa ím ávštevíci v asledujúcich múzeách preukážu, dostaú ďalšie príbehy zadarmo. Rodiého sprievodcu U ás doma zostavil autorský kolektív pracovíkov jedotlivých múzeí Sloveského árodého múzea. Projekt koordiovala Eva Kotláriková z Oddeleia múzejej pedagogiky SNM. (re)

16 16. straa Kultúre spektrum týždeň Výkoého výboru BIB vybrala diela štrástich ilustrátorov, ktoré vytvoria sloveskú kolekciu a tomto výzamom medziárodom podujatí. Sú medzi imi ilustrácie Staa Dusíka, Kataríy Kerekešovej, Tomáša Kleptocha, Day Moravčíkovej, Svetozára Mydla, Petra Uchára či Bystríka Vača. Komisárka výstavy Barbara Brathová a tlačovej besede povedala, že vystavujú diela ajrozmaitejších ámetov, žárov a techík a potešiteľá je ajmä pomere široká účasť ašich mladých výtvaríkov, v ktorých je budúcosť sloveskej kižej ilustrácie. Geerála komisárka BIB Zuzaa Jarošová pripomeula, že BIB zostáva aj po 42 rokoch uikátym podujatím svojho druhu, jediečou ekomerčou medziárodou súťažou prehliadkou origiálov ilustrácií detských kíh. Tohto roku bude o Grad Prix, Zlaté jablko a ďalšie cey súťažiť 350 ilustrátorov z 36 krají všetkých kotietov. Leitmotívom 22. ročíka BIB je vzájomá väzba ilustrácie a kihy, aj v sprievodých podujatiach budú akcetovať ajmä itíme spoluažívaie obrazu a textu. (ph) KALENDÁRIUM 24. jú 1843 Iva Braislav Zoch, Jaseová, okr. Dolý Kubí ( Modra, okr. Peziok) učiteľ, pedagóg. Po štúdiu a domácich a zahraičých gymáziách a uiverzitách pôsobil ako profesor 1. sloveského evajelického a. v. gymázia v Revúcej, kde sa zaslúžil o výučbu prírodovedých disciplí a zakladateľský vklad k vyučovaiu telesej výchovy. Po zrušeí gymázia pôsobil ako riaditeľ gymázií v Sarajeve a Petriji. Svoju životú cestu ukočil a Slovesku v Modre. Svetozár Mydlo ilustrácia ku kihe Sovie múdrosti. Nomiačá výstava ilustrátorov NEPREHLIADNITE Bibiaa, medziárodý dom umeia pre deti, pripravila od 11. júa do 5. júla v Galérii BIB (Paská 4) výstavu Súčasá sloveská ilustrácia detskej kihy. Je to omiačá výstava sloveských výtvaríkov pred blížiacim sa 22. ročíkom Bieále ilustrácií Bratislava, ktoré sa uskutočí od 4. septembra do 26. októbra. Na omiačej výstave sa zúčastňuje 24 sloveských ilustrátorov, ktorí prezetujú vyše 200 origiálov ilustrácií z 32 kíh. Zároveň porota zložeá z čleov Loďou za umeím DO GALÉRIE Oravská galéria v Dolom Kubíe už tradiče poúka v čase od 15. mája do 15. septembra ávštevu Slaického ostrova umeia, kde sú v pôsobivej prírodej sceérii uprostred Oravskej priehrady umiesteé stále expozície ľudového umeia. V kostole sa achádza expozícia Sloveská tradičá ľudová plastika a maľba. Súčasťou expozícií je aj lapidárium kameej plastiky Oravská kameárska ZAZNAMENALI SME Lodo omladlo tvorba v exteriéri ostrova. Zaujímavá je aj iovovaá ištalácia histórie zatopeých obcí v hrobke Kliovských. Na ostrov premáva loď Oravskej galérie SLANICA z prístavu v Slaickej Osade v čase od 9. do 16. hodiy. Posledý ávrat z ostrova je o 17. h. Plavba a ostrov a späť vrátae prehliadky expozícií trvá zhruba 80 miút. Telefó a kapitáa lode (er) Na 12. ročíku Rozprávačského Loda (RL) zasiahli do súťaže po prvý raz žiaci základej školy. Barbora Chovacová z kysuckej obce, ktorá orgaizuje celoštátu súťažú prehliadku rozprávačov, si odskúšala vystúpeie a javisku už dva predchádzajúce ročíky pri slávostom otváraí RL. A podobe sebaisto a s rozprávačským šarmom spustila teto rok súťažý dievčeský príbeh o tom, ako svojmu spolužiakovi Vicovi heď po skočeí vyučovaia jedoducho musela dať pusu. Pavel Bartík z Uňatía v Krupiskom okrese prišiel do Loda so svojím otcom a podet hlavej aktivistky Vidieckeho parlametu a Slovesku Márie Behaovskej. Javiskovú sebaistotu abral v ich miestom DivAdielku a stračej ôžke. Kultivovaým jazykom, primeraou divadelou gestikuláciou podal po svojom povesť so smiešym vyústeím o tom, ako sa Uňatíčaia stali pľagovacami. Práve týmto slovesým žárom Pavel Bartík aplo pripomeul, o čo sa v Lode usilujeme od jubilejého desiateho ročíka: Aby sa súbeže popri dospelých, zväčša starších rozprávačoch, stretávali aj mladí ľudia. Veľa si pri tom sľubujeme od odborej spolupráce s orgaizátormi Šaliaskeho Maťka. Duša MIKOLAJ Peter Uchár ilustrácia ku kihe Peter Pa. Odev a jeho doplok DO MÚZEA Sloveské árodé múzeum vo Výstavom pavilóe Podhradie a Žižkovej ul. č. 16 sprístupilo od 6. júa ovú výstavu s ázvom Odev a jeho doplok. Pripravilo ju Múzeum skla a bižutérie v Jabloci ad Nisou z Českej republiky. Výstava je spojeá s tvorivým ateliérom Tajomstvo skleeej perly a potrvá do 7. septembra. Na výstave spolupracovalo 29 výzamých českých módych ávrhárov a ávrhárov bižutérie, 15 firiem zaoberajúcich sa bižutériou a 15 stredých a vysokých škôl. Základý sceár výstavy má tri časti: História Súčasosť Budúcosť. V časti História múzeum predstavuje skleeé perly z Jabloca z vlastých depozitárov. Pre časť Súčasosť ávrhári módy a bižutérie vytvorili v pracových tímoch 4 odevy, kde použili jabloeckú bižutériu ako súčasť odevu. V Bratislave vystavuje každý pracový tím po jedom odeve a jeho doplku. Študeti z odborých a umeleckopriemyselých stredých a vysokých škôl v časti Budúcosť azačujú svojimi ekovečými modelmi vytvoreými pre výstavu možú cestu v odievaí. Profesioáli výtvaríci, ako aj žiaci a študeti odborých škôl tvorili v pracovom tíme odevy, ktorých eoddeliteľou súčasťou je jabloecká bižutéria, alebo aspoň jeda skleeá perla z Jabloca. Výtvarý ateliér Tajomstvo skleej perly v posledej časti výstavy umožňuje deťom aj dospelým stať sa aspoň a chvíľu ávrhárom odevu a bižutérie. Polotovary skleeé perly poskytli zdarma jabloecké firmy, vyrábajúce bižutériu. (er) Život Pavla z Tarzu VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ 28. jú 1905 Mária Rázusová-Martáková, Vrbica, des časť Liptovského Mikuláša ( Bratislava) učiteľka, spisovateľka pre deti. Absolvovala učiteľský ústav a pôsobila ako učiteľka v Dolom Sŕí, Bratislave a Martie. Zo zdravotých dôvodov sa vzdala učiteľského povolaia a od 30. rokov 20. storočia sa veovala redaktorskej práci, tvorbe pre deti a prekladovej tvorbe. Jej tvorba pre ajmeších patrí k základým kameňom sloveskej literatúry (Pieseň o Váhu, Rozprávky o Jáošíkovi, Juácka pasovačka a mohé ďalšie). 29. jú 1913 Gorazd Zvoický, vlastým meom Adrej Šádor, Močaray, des Michalovce ( , Rím) sloveský básik katolíckej modery, katolícky kňaz, misioár, pedagóg, prekladateľ a výzamý exilový pracovík. Keď v roku 1963 založili Sloveský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa z Argetíy do Európy, stal sa čleom jeho predsedíctva a profesorom humaitých vied a gymáziu Atoa Beroláka pri Sloveskom ústave. Pri príležitosti jeho 80. arodeí vyšiel výber z jeho celoživotej tvorby pod ázvom Chcem sa ti ozvať (Matica sloveská, Marti 1993). 3. júl 1922 Já Gallo, Chyžé, okr. Rožňava ( Prešov) učiteľ, historik pedagogiky. Stredoškolským i vysokoškolským štúdiom sa pripravoval a učiteľskú dráhu. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Revúcej, kde sa zaslúžil o zriadeie Pamätej izby 1. sloveského ev. a. v. gymázia, zozbieral historický materiál a a jeho základe spracoval uceleé dejiy tejto sloveskej školy matičého obdobia. Od roku 1972 pôsobil a Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove, kde sa veoval predovšetkým dejiám pedagogiky a eskôr aj adragogike. Z týchto oblastí apísal viacero vyikajúcich prác a učebíc. 5. júl 1632 Izák Caba, Brodzay, okr. Partizáske ( Sibiu, Rumusko) učiteľ a filozof. Pôsobil a gymáziu v Breze, potom a mestskej škole a ev. a. v. lýceu v Prešove, kde sa veoval filozofii a metafyzike a vypracoval sa a priekopíka atomizmu u ás. Po roku 1672 odišiel a zahraičé školy do Nemecka a Sedmohradska. (vm) Pod ázvom Pavol z Tarzu pripravili Sloveské árodé múzeum a Pavol Demeš výstavu fotografií z miest spojeých s postavou apoštola árodov sv. Pavlom. Výstava je sprístupeá vo Výstavom pavilóe Podhradie a Žižkovej ulici 12 v Bratislave do 29. júa, kedy sa kočí Rok sv. Pavla vyhláseý vlai pápežom Beediktom XVI. pri príležitosti výročia arodeia triásteho apoštola. Autor vystaveých fotografií Pavol Demeš (bývalý vedec a miister medziárodých vzťahov, občiasky aktivista a zahraičopolitický aalytik, ale ajmä vášivý fotograf) v posledých dvoch rokoch mapoval s fotoaparátom životú púť apoštola Pavla, s cieľom bližšie spozať a priblížiť jeho učeie a dosah a dešok. Navštívil rodisko svätca Tarzus (dešé Turecko), kde sa Pavol vyučil u otca remeslu zhotovovaia staov. Demeš a svojich fotografiách zachytáva aj ďalšie miesta, kde apoštol pôsobil Jeruzalem, kde Pavol získal rabíske vzdelaie; Damask v Sýrii, kde sa obrátil; a tiež miesta, po ktorých putoval a šíril kresťastvo (Atiochiu, Side, Laodíceu, Efez v Turecku; Salamis a Pafos a Cypre; Kavalu, Filipi, Veriu, Solú, Atéy, Korit v Grécku). Okrem ich výstava obozámi ávštevíka aj s miestami v Ríme, kde apoštol zomrel mučeíckou smrťou (sťatím hlavy) a kde je pochovaý. (re)

17 , týždeň Príloha UN Ročík LVII Na dobrej ceste Optimisticky predpokladám, že mohí učitelia základých a stredých škôl a zamestaci regioálych, metodických a poradeských ištitúcií rezortu zaevidovali existeciu projektu Vzdelávaie učiteľov v súvislosti s tvorbou školských vzdelávacích programov. Projekt riadi Štáty ištitút odborého vzdelávaia v spolupráci so Štátym pedagogickým ústavom s podporou skupiy garatov. Jeho cieľom je celoplošé preškoleie a vzdelávaie pedagogických zamestacov základých a stredých škôl a zamestacov pracujúcich v oblasti vzdelávaia v zmysle uplateia obsahovej reformy školstva pri tvorbe školských vzdelávacích programov. Ako čle skupiy odborých garatov sa zamýšľam, aké prostriedky máme k dispozícii, aby sme staoveé ciele aplili. Skupia odborých garatov je tvoreá erudovaými odboríkmi z vysokých škôl, ašou úlohou je kocipovaie obsahu, o čom má byť toto vzdelávaie, ako má byť orgaizovaé a aké podporé tlačeé alebo elektroické materiály treba pripraviť. Našou úlohou je spolupracovať s ajlepšími učiteľmi základých a stredých škôl a s ich pomocou vytvoriť systém spájajúci teoretické hľadiská s praktickou iovatívou čiosťou učiteľov. Prvým krokom bude vybratie dobrých lektorov z radov učiteľov, ktorí budú preškoleí a budú učiť ostatých učiteľov. Mali by to byť tí ajlepší odboríci, majstri učiteľského remesla, ktorí sú schopí a ochotí participovať aj a vytváraí študijých materiálov. Ďalším krokom smerujúcim k apleiu cieľov projektu je spolupráca pri vytváraí prílohy Učiteľských oví. V rámci koordiácie odborej prílohy chceme pravidele vyhodocovať jej obsah a a základe týchto hodoteí pripraviť odporúčaia a zmeu obsahovej áple, alebo pomeru zastúpeia jedotlivých oblastí a spolupracovať a idetifikácii poteciálych prispievateľov. Pripravujeme CD-ROM, s cieľom sprostredkovať všetky potrebé iformácie o priebehu školskej reformy, s odpoveďami a otázky o obsahovej prestavbe školstva ako aj cesty a spôsoby riešeia ávrhov a skvaliteie priebehu trasformačého procesu. Vytvárame kocepciu obsahu pre multimediále DVD. Mal by sa dotýkať aktuálych problémov, tredov a stratégií v oblasti vzdelávaia a prezetovať výsledky výskumu a vývoja. V týchto dňoch fiišujú práce a príprave vzdelávacieho portálu ako priestoru pre sprostredkovaie iformácií, tredov a podetov skvalitňovaia výchovovzdelávacieho procesu a ďalšieho vzdelávaia pedagogických zamestacov, a výmeu skúseostí a ápadov, iformácií, dobrých praktík a skúseostí. Súčasťou projektu budú pracové diele, kde je možé ukázať, ako sa dá prakticky realizovať tvorba školských vzdelávacích programov. V rámci projektu pripravujeme okrem prezečej formy aj dištačú formu, aby sme zlepšili prístup pre čo ajväčšiu skupiu učiteľov. Mám pocit, že sme a dobrej ceste a teším sa a ďalšiu spoluprácu s vami všetkými. Roma HRMO Maturati zo školy úžitkového výtvaríctva J. Vydru v Bratislave. Školský oskar A takých majú dosť. Veď a ceu ajlepšia maturitá práca bolo omiovaých spolu deväť študetov. Dvaja úple ajlepší, ktorých vyhodotili predsedovia maturitých komisií, dostali iele diplom, pamätú publikáciu, ale aj fiačú odmeu. Práve sme sa pokúsili zaviesť tradícu, zdôrazil riaditeľ školy. O tom, že sa budú vyhodocovať ajlepšie maturité práce, vedeli tak študeti ako aj aši pedagógovia, bolo to veľmi motivačé. Vďaka spolupráci so spoločosťou Wurth sme mohli ajlepším aj odovzdať fiačú odmeu. Vedeli teda všetci, že majú možosť zabodovať. Na titul ajlepšie práce omiovala aj Študetská rada školy, ale aj pedagógovia a predsedovia maturitých oddeleí. Okrem toho chce škola práve týchto ajlepších spropagovať aj v odborých médiách. Podľa pedagógov už tradiče maturati tejto školy dosahujú lepšie výsledky v odborých predmetoch ako všeobecých. Učím v málotriedke, ale ide to O tvorbe učebíc pre odboré školy Foto Já SÚKUP Zaujímavú tradíciu začali v Škole úžitkového výtvaríctva J. Vydru v Bratislave Karlovej Vsi: verejé oceňovaie ajlepších maturitých prác. Ako vysvetlil riaditeľ školy Mila Pagáč, ide vlaste o akéhosi školského oskara pre ajlepších. EkoFod oceňoval BRATISLAVA Predseda Správej rady eivestičého fodu EkoFod Jea Jacques Ciazyski vyhlásil výsledky prvého ročíka súťaže pre II. stupeň základých škôl o ajkreatívejšiu hodiu a tému Zemý ply a eergie 3. tisícročia. Do súťaže sa prihlásilo 207 základých škôl zo všetkých regióov Sloveska. Hlavú ceu eergetický audit budovy školy získali Základá škola Hliík ad Hroom, Základá škola Kremica a Cirkevá spojeá škola Sia. Jede z ajlepších žiakov školy, Rastislav Podhorský a jeho vysvedčeie so samými jedotkami. EkoFod, ktorý zriadil Sloveský plyáreský priemysel, a. s. (SPP), vyhlásil súťaž pre učiteľov a žiakov II. stupňa základých škôl ako súčasť dlhodobého projektu EkoFod pre školy. Jedo z kritérií pri posudzovaí kvality hodiy bolo aj iterdiscipliáre prepojeie vyučovacích predmetov prostredíctvom zadaej témy. Školy zrealizovali celkovo 134 kreatívych hodí, pričom každá škola mala možosť prihlásiť do súťaže Hodoteie písomej časti maturít Tohtoročú úroveň si pochvaľovali aj predsedovia maturitých komisií. Až 75 percet z týchto mladých ľudí sa hlási a vysoké školy, časť z ich už v čase odovzdávaia maturitých vysvedčeí mala v ruke doklad o prijatí. Stále však zostaú šupkármi, ako sa hovorí tejto škole a zaradia sa tak do radu zámych mie, ktoré absolvovali práve túto školu. Boli medzi imi Juraj Jakubisko, otec aj sy Bruovskí, Cepkovci, Korkošovci... Uvedomujú si príslušosť k škole, vímajú to ako výimočé postaveie a to je veľmi dobre, pokračoval riaditeľ školy Mila Pagáč. Škola umeleckého výtvaíctva J. Vydru má iele dobré meo, ale aj veľký počet záujemcov o štúdium. Patrí k školám, kde sa hlási dvojásobok žiakov oproti počtu, ktorý môžu prijať. Ale ako dodal riaditeľ, tiež cítia, že veľa dobrých a šikových žiakov odchádza a osemročé gymáziá. Rovako však umelecké školy cítia meší počet žiakov tak z demografického hľadiska, ako aj plyúci z faktu, že sa počet škôl umeleckého zameraia zvýšil. (čer) Foto Já SÚKUP dva projekty. Kvalitu posudzovali komisie zložeé z odboríkov z oblasti eergetiky, pedagogiky a ekológie. Do fiále sa dostalo 15 základých škôl s ajpútavejšími príspevkami. Popri fiačých prostriedkoch a ákup učebých pomôcok, EkoFod oceil školy a prvých troch miestach vo forme fiačého príspevku a zrealizovaie komplexého eergetického auditu budovy školy. Viac iformácií o programoch fodu ako aj výsledkoch súťaže ájdete a (dč) Straa 18 Stray 20 a 21 Straa 25 Stáž pre priemyslovákov Stredá priemyselá škola v Sie bola úspešá v podávaí projektu v rámci Programu celoživotého vzdelávaia v podprograme Leoardo da Vici a rok Projekt Preos teórie do praxe je určeý pre žiakov SPŠ v Sie v študijých odboroch strojárstvo, techika a prevádzka dopravy, techické a iformatické služby a elektrotechika. Po podpísaí zmluvy začú práce s realizáciou mobilitých stáží ajskôr výber účastíkov podľa schváleých kritérií, jazyková a kulturála príprava a v priebehu mesiacov september a október 2009 v dvoch turusoch vycestuje 60 účastíkov a 4 sprevádzajúce osoby a mobilitú stáž do podiku BaK Písek Česká republika. Projekt bol schváleý v plej výške - pobytové áklady účastíkov, cestové, poisteie a ďalšie áklady budú hradeé z prostriedkov Európskych spoločestiev. Účastíci stáže získajú praktické zručosti a skúseosti a overia si v praxi to, čo adobudli v teoretickom vzdelávaí. Alea ROMANOVÁ Pozor súťaž Cea kvality v mobilitách Sloveská akademická asociácia pre medziárodú spoluprácu Národá agetúra Programu celoživotého vzdelávaia vyhlasuje súťaž Cea kvality v mobilitách Leoardo da Vici 2009 pre mobilité projekty Leoardo da Vici v troch kategóriách: 1. IVT žiaci v počiatočom odborom vzdelávaí a príprave, 2. PLM ľudia a trhu práce, 3. VETPRO odboríci v odborom vzdelávaí a príprave a kariérom poradestve. Uzávierka projektov prihláseých do súťaže je 15. septembra. Ďalšie iformácie o súťaži, formulár prihlášky a kritériá kvality sú zverejeé a Druhé kolo projektov Leoardo da Vici Sloveská akademická asociácia pre medziárodú spoluprácu - Národá agetúra Programu celoživotého vzdelávaia vyhlasuje 2. kolo Výzvy a podaie Mobilitých projektov Leoardo da Vici v roku Cieľové skupiy: žiaci v počiatočej odborej príprave, ľudia a trhu práce a odboríci v odborom vzdelávaí a príprave a kariérom poradestve. Uzávierka podávaia projektov je 18. septembra. Projekty môžu podávať le orgaizácie, ie jedotlivci. Kotakt: SAAIC Národá agetúra Programu celoživotého vzdelávaia, Staré gruty 52, Bratislava Ďalšie iformácie a

18 18. straa Názory a skúseosti týždeň Učím v málotriedke 32 rómskych žiakov MÁLOTRIEDKA Učím v dedike Abraovce, ktorá je vzdialeá od okresého mesta Prešov asi 11 kilometrov. Žije v ej 603 obyvateľov. V strede dediy je málotrieda škola, do ktorej chodí 37 žiakov, z toho sú iba piati žiaci iej ako rómskej árodosti. Ešte pred desiatimi rokmi to bolo takmer aopak. Túto zmeu spôsobila väčšia pôrodosť rómskeho obyvateľstva, čo je fakt a ie je to iba špecifikum ašej dediy. Na okolí teda ostali už iba čisto rómske málotriede školy a ostaté deti za vzdelaím dochádzajú do okresého mesta viac ako 22 kilometrov dee. Buď vlastým dopravým prostriedkom, alebo autobusovou dopravou. Dee tak deti za základým vzdelaím v autobusoch trávia aj hodiu cesty tam a hodiu späť. V zime aj dlhšie. Bez ároku a fiačé vyrovaie za dopravu, pretože škola v dedie sa achádza. Príčia? Predstavte si reakciu žiaka, keď rómsky žiačik prvýkrát vstúpi do triedy a edodržuje ai tie ajzákladejšie hygieické potreby, vyjadrovaie je vulgáre. Aké môžu byť reakcie erómskych rodičov, keď amiesto toho, aby učiteľ učil, vyšetruje prestávkové koflikty rómskych žiakov? Aké sú potom postoje týchto rodičov, keď učiteľ amiesto toho, aby preberal učivo, zisťoval, prečo rómsky žiačik emá gumu, pero a potrebé pomôcky do školy, ktoré mu boli rozdaé pred pár dňami? Ako reaguje erómsky žiak, keď učiteľ sa s rómskym žiakom v sloveskej škole evie ai poriade dorozumieť? Čiastoče pomáha rómsky asistet, ale sloveský učiteľ s učivom pokračuje ďalej, pretože má aj erómske deti, ktoré sa alebo udia, alebo robia ié aktivity, ktoré esúvisia s predmetom. Možostí je viacero. Ja osobe sa veujem výuke pomocou rómskeho asisteta a zároveň dohliadem, čo sa deje v ostatých častiach triedy. Iokedy poechám prácu a rómskeho asisteta. Aby som estratil erómskych žiakov ich odchodom zo školy, čiastoče sa veujem aj im. Tak poraď, Bože!!! Polovičatú cestu zatiaľ ik eašiel. Dôsledok je taký, že erómski žiaci opúšťajú sloveské málotriede školy a z čisto sloveských škôl sa stávajú školy rómske. Je to a škodu oboch. Aby Róm apredoval v škole, potrebuje erómskeho žiaka, ktorý ho potiahe. A je v mohých veciach preň vzorom. Jediým východiskom z tejto situácie pre rómskeho žiaka je poviá ávšteva materskej školy. Či už od troch, štyroch, alebo piatich rokov tak, aby príchodom do prvej triedy rómsky žiak ovládal slovečiu. Rómskych asistetov treba asmerovať a materské školy, ie do škôl, tam už ie je priestor a ajzákladejšiu výuku, azda iba v krajom prípade. Príchodom do školy by rómsky žiak po absolvovaí materskej školy emal mať problém s hygieou a vedel by sa v škole aj orietovať. Nič zlé v tom evidím. Musíme stále čakať, čo ám povie Európa? Prečo by Slovesko so svojou rómskou populáciou a skúseosťami, ktoré má, emohlo byť pre Európu vzorom? O rómskej problematike sa toho už auvažovalo a pohovorilo veľmi veľa. Už viac ako tridsať rokov učím toto etikum. Nie je to vždy med lízať. Boli chvíle apätia, boli i chvíle radosti. Te, kto učí Rómov, asi vie, o čom píšem, čo chcem azačiť. Na rómskeho žiaka treba ié fity. Niečo mi dalo štúdium, iečo prax. Keď porovávam rómskeho žiaka s erómskym, musím povedať, že te prvý má géy a hudbu a spev. Ale do géov treba eustále štuchať, aby sa prebudili. Róm sa evie tak vyjadrovať ako my. Oi vedia tacovať, vedia prekráse spievať. Predosť tu má to, čo vedia. Róma etreba učiť spievať, te to vie. Netreba ho učiť techike spievaia. Majú to iáč v hrdle zadeleé. Každé rómske dieťa má 10 percet dar od Páa Boha, zvyšok je a ňom, ako sa bude rozvíjať. Je potrebé poechať v ich ich prirodzeosť. Oi majú svoju špecifickú techiku spevu. Netreba ich učiť dýchať, lebo ich zablokujeme. Nechať v ich ich prirodzeé prvky. Ich talet by sme mali podchytiť odmalička. Pomôcť im s taletom pomocou orgaizácií, ako sú apríklad Divé maky, Pro doum, ktoré podporujú rómske talety už od prvých ročíkov základých škôl, či už v speve, športe, literatúre, ale aj v iých predmetoch. Rómsky žiak emá možosť dostať sa k vrcholu. Česť svetlým výimkám, ak áo, veľmi rýchlo hasú vidiou rýchleho zbohatutia. Zvlášty prístup treba aj k rómskym rodičom týchto taletovaých žiakov. Hviezde maiere oteckov a mamičiek už pochovali pár taletov. Uvedeé príklady azačujú, s akými problémami sa stretáva dešý učiteľ. Niekedy sú to veľmi ťažko riešiteľé situácie. V iých oblastiach za takúto ťažkú prácu, v takých podmiekach, ako sa pracuje s rómskymi deťmi, je aj zaplateé. Príklad: bakový úradík, advokát, maažér v rozličých ekoomických sférach, má eporovateľe vyšší plat ako učiteľ, ktorý tiež musí vyaložiť esmiere úsilie, aby iečo dokázal. Dozvedáme sa, že je to preto, lebo musí predvídať a kalkulovať situáciu, kam má ekoomika správe smerovať. Prečo ekoomickí a fiačí aalytici epredvídali aj situáciu v dešej fiačej a hospodárskej sfére, keď sa už toľko do ej ivestuje? Mohli ás varovať! Deodee sa zo stráok tlače a z televízych obrazoviek dozvedáme o prehreškoch žiakov Rómov. Učiteľ le tŕpe, kedy sa a školskom dvore objavia televíze štáby, aby iformovali verejosť o delikte, ktorý otriasol dediou alebo mestom. Pre rómskych žiakov potrebujeme vysokokvalifikovaých učiteľov, ktorí do podrobostí pozajú psychiku Róma, so všetkými odtieňmi tejto duše, učiteľov, ktorí ich budú varovať pred vidiou rýchleho zbohatutia, dôsledkov záškoláctva, eučeia, predčasým sexuálym prejavom. Zriadiť iteráte školy pre vyimočých rómskych žiakov a báze prísej dobrovoľosti. Keď sa vie zaplatiť odboríkom aalytikom v ekoomickej sfére, musí sa ájsť mica aj pre učiteľa, ktorý pracuje v esmiere ťažkých podmiekach, do ktorých by vysokopostaveý odborík aalytik ai evkročil. Rómska problematika sa už veľmi dlho preberá. Na Slovesku je približe 800 málotriedych škôl. O ich retabilite a rozpočtoch sa už popísalo toho veľa. Prežívame fiačohospodársku krízu a bojím sa, aby si to v prvom rade v školstve eodiesli málotriede školy, či už tie s rómskymi, či erómskymi žiakmi. Peve verím, že to ebude eodborý zásah. V okolitých štátoch sa veuje dosť pozorosti malým vidieckym školám a dospelo sa k záveru, že mešie školy sú efektívejšie a dosahujú lepšie výsledky z hľadiska miery absolvovaia školy, je v ich lepšia disciplía a lepšie zapojeie rodičov do procesu výchovy a vzdelávaia. Nebyť žiakov Rómov a škole, dávo by iektoré málotriedky eprežili. Na záver uvediem jede príklad. Plat učiteľa v Japosku patrí medzi ajvyššie. Je vyšší ako plat lekára, právika či maažéra. Je tam veľmi ťažko dostať sa a pedagogické školy. Študujú v ich le ajlepší z ajlepších. Zámer emusím rozvádzať. Japoci, vojou zičeý štát, si to vedeli zariadiť. Juraj PLATKO ZŠ Abraovce, roč. Reforma ás posúva dopredu SKÚSENOSŤ Dlho očakávaá reforma ás predsa všetkých prekvapila. Prečo? V prvom rade preto, že ju bolo potrebé realizovať už od septembra Prvé iformácie o ej sme sa dopočuli v máji, pričom podaé iformácie sa ám javili ako zamotaé klbko ití, v ktorom bolo ťažké ájsť začiatok. Prvé aše stretutia vedeia školy (riaditeľa, zástupcu) s pedagogickými kolektívmi boli veľmi áročé, pretože učitelia ťažko chápali kotiuitu medzi Štátym vzdelávacím programom a vlastým školským vzdelávacím programom. Začať učiť iečo, čo bolo vo hviezdach, sa zdalo áročé až emožé. Ale rozhodujúcim sa stal práve te momet, že učitelia svoje zárodky ových predmetov v mysliach mali, le ich bolo potrebé presvedčiť a motivovať pre tvorbu ového, doteraz eexistujúceho predmetu. Jedozače sme zvolili stratégiu priiesť reformou iečo ové, zaujímavé, pútavé, aby v prvom rade žiak pocítil zmeu v škole. Dá sa zmea dosiahuť, keď ja budem učiť to isté, čo predtým, čiže opäť popridávam voliteľé hodiy a posileie existujúcich vyučovacích predmetov? Pochopili sme, že to ie je tá správa cesta, a tej sme predsa boli doteraz. Ak chceme priiesť iečo ové, musíme začať od začiatku. A tak začala tvrdá práca a obsahu ových, pre ašu školu reformých predmetov, ktorými sme začíajúcu reformu školstva podporili. A tak sme vytvorili predmety: Povedačky pre jazýčky, Dialóg s prírodou, Praktická regioála geografia, Putujeme regióom a Agličtia hrou. Ich hlavým cieľom je učiť žiakov pre praktický život, tvorivo riešiť problémy, aučiť sa komuikovať o problémoch, vedieť vyjadriť svoj ázor, pracovať s iformáciami, spracovávať ich. Na škole reformé zmey postrehli i žiaci: Tí prváci a piataci sa ale majú! Škoda, že my ie sme mladší! Jedoducho aj ostatí spolužiaci postrehli, že sa v škole deje iečo ové, istý stereotyp, a ktorý si zvykli aj žiaci, koeče vystriedal väčší rozruch, ale kreatívy rozruch. Te spočíva v blokovom vyučovaí, v práci tímov, v zmysluplom využívaí IKT v rámci zavedeých ových predmetov. Dá sa povedať, že a túto reformu sme sa pomaličky chystali istou moderizáciou vyučovacieho procesu vopred, a to prostredíctvom iteraktívych tabúľ, dokupovaím výpočtovej techiky, digitálej techiky, ových učebých pomôcok podľa požiadaviek učiteľov. Tým sme pripravili priestor pre aktívu prácu žiakov. Podľa zameraia predmetov sme s deťmi v kotakte s prírodou, priamo v terée, čo je ajlepšia učebňa. Povedačky pre jazýčky - vyučujúca H. Sumeráková Oblasť Jazyk a komuikácia sme v 1. ročíku rozšírili o teto predmet. Žiaci prichádzajú do 1. ročíka s vyjadrovaím pozačeým esprávou výslovosťou, zlou artikuláciou iektorých hlások a jedoslovými odpoveďami. Pomocou dýchacích cvičeí, rôzych rečňovaiek a kreatívym opisom situácií a obrázkových materiáloch sa ám podarilo dosiahuť čisté vyjadrovaie v súvislých vetách. Prostredíctvom metód expozičého charakteru, dramatizácie a demoštrácie, hraím divadielok bábkami a maňuškami sa v deťoch odkryli talety a stvárňovaie rozličých postáv. Rozvoju fatázie a improvizácie boli ápomocé ajmä rozprávky. V porovaí s prvákmi v miulom školskom roku sú títo žiaci odvážejší vo vyjadrovaí, plyule čítajú iele zo šlabikárov, ale i z časopisov a vlastých kíh a o prečítaom radi rozprávajú. Praktická regioála geografia - vyučujúca V. Urbaová Hodiy praktickej regioálej geografie sú úple odlišé od klasických vyučovacích hodí. Žiaci sa stávajú kartografmi, turistickými sprievodcami a meteorológmi, získavajú možstvo praktických zručostí, rozvíjajú komuikačé schoposti a čo je ajhlavejšie, pracujú tímovo. Sledovať malých piatakov, ako tvorivo pristupujú k svojej práci, ako si poradia s prácou a PC, je pre mňa dôkazom toho, že sme astúpili a te správy vlak. Vyrábame si pexesá, ktoré slúžia ako učebá pomôcka, pripravujeme workshopy, kde sa z ich staú turistickí sprievodcovia aším regióom a tiež sa z ich staú meteorológovia, ktorí si vytvoria vlastú meteorologickú staicu. A toto všetko zvládajú hravo, pričom sa aučia možstvo iformácií eásilou formou. Dialóg s prírodou vyučujúca V. Poliaková Na tomto predmete sa piataci stávajú ochracami prírody, so zameraím a aše blízke okolie. Ide o vytvoreie blízkeho vzťahu k prírode v priamom kotakte s ňou. A tak sa v rámci tohto predmetu dostávajú a také miesta, ktoré doteraz epozali, ale v prvom rade s prírodou adväzujú dialóg. Príroda sa pre ich stáva skutočou učebňou, kde žiaci sledujú jej rozmaitosť, vzájomé vzťahy, ktoré sledujú z rôzych hľadísk. Súčasťou ich výbavy je fotoaparát, digitála kamera, ktorými získavajú dokumetačý materiál, ktorý ďalej spracovávajú. Vytvoreím vlastých webových stráok sa učia komuikovať a získaé iformácie sprostredkovať spolužiakom. Agličtia hrou vyučujúca F. Fereczová Je to predmet, ktorý má pritiahuť žiakov k aglickému jazyku cez čítaie detskej aglickej literatúry a vytvoreie vlastej kihy, cez spozávaie a porovávaie ašich a aglických tradícií. Učia sa to prostredíctvom hraia rolí, situačých hier a vytváraia aglického prostredia, ktoré musia deti v prvom rade pochopiť. Putujeme regióom - vyučujúca V. Urbaová Žiaci sa zameriavajú a pozávaie regióov Hot a Tekov z historického hľadiska. Ide o hlbšie spozávaie oblastí, v ktorých žijeme z pohľadu histórie, historického bohatstva. Zbieraie iformácií, práca v terée, práca s počítačmi, iteretom, tvorba prezetácií a výtvarých doplkov. Overovaie je prostredíctvom žiakmi vytvoreých cestových kacelárií, ktorých sprievodcami sa stali až po výberovom koaí. Skutoče tak, ako to je v reálom živote. Školský vzdelávací program Škola je život a život je zmea sme sa rozhodli prezetovať pred verejosťou ašou 1. školskou kofereciou k reforme školstva samotými žiakmi. Pozvaí boli rodičia, predstavitelia obce a školstva. Bolo to pre ás všetkých iečo ové, plé očakávaia. Nové to bolo aj pre rodičov, pretože svoje deti v takejto pozícii a postaveí ešte evideli a epozali. A tak sme sa preášali zo sveta rozprávok, do sveta prírody, do reáleho života, kde sa žiaci predstavili ako aktívi ochracovia prírody, sprievodcovia cestových kacelárií či múzeí a dokoca sa koalo bilaterále stretutie, ktoré prebiehalo v dvoch jazykoch. To všetko prostredíctvom ových vyučovacích predmetov 1. a 5. ročíka. Viera POLIAKOVÁ, riaditeľka Základej školy, Demadice 131

19 týždeň Nápady a spolupráca 19. straa Hľadáme tajomstvá rieky Poprad POPRAD Hľadáme tajomstvá ašej rieky - tak sa azýva projekt zameraý a skúmaie životých podmieok v rieke Poprad a jej blízkom okolí. Skupia biológov zo Súkromého biligváleho gymázia v Poprade sa pravidele zúčastňuje a pozorovaí tejto rieky od marca tohto roku. Pri svojej práci pozorujú stav rieky, v dopredu staoveých úsekoch, a to vo Svite, a dvoch úsekoch v Poprade, v Spišskej Sobote a v Poprade-Matejovciach, kde sa pozorovaie sústreďuje ajmä do oblasti pred a za Čistiarňou odpadových vôd (ČOV). Pri svojich pozorovaiach zazameávajú obsah chemických zlúčeí achádzajúcich sa v rieke a zároveň sa sažia výchylky zisteé meraím a rôzych úsekoch vysvetliť. Medzi ajviac rizikové zlúčeiy v riekach sa všeobece považujú fosforečay, dusičay, dusitay a amoiak, preto aj teto projekt je zameraý a zisťovaie obsahu týchto zlúčeí v rieke Poprad. Všetky parametre sú zapisovaé a pri ukočeí projektu (ovember tohto roku), budú spracovaé do kokrétej podoby. Bude to krátka brožúra, ktorá má mať iformatívy charakter o celej práci, jej spôsobe, metódach, ktoré boli použité a čo je ajdôležitejšie, bude obsahovať samotý výsledok z pozorovaí. Cieľom je túto brožúru rozposlať do ďalších škôl, aby úsilie a saha vyaložeá v tomto projekte eostala epovšimutá. Celý projekt je realizovaý vďaka udeleiu gratu z adačého programu pre Vzdelaie a pre Nádej, ktorý poskytuje Všeobecá úverová baka. Petra HALUŠKOVÁ Na krásom modrom Duaji SPOLUPRÁCA S RODIČMI V ašej MŠ je spolupráca s rodičmi veľmi úspešá. Rodičia sú ápomocí pri edukačej čiosti. zaujímajú sa o správaie detí, požadujú metodický materiál, rozmožujú ho, priášajú rôze pomôcky, hračky. Dobrou spoluprácou s rodičmi sme zorgaizovali aj výletú plavbu po rieke Nitre, Váh a a Duaji, ktorú ám spozorsky uhradil majiteľ lode Pluto. Zážitkovým učeím sme spestrili a spríjemili pobyt deťom v MŠ Eotvosa 64 v Komáre. Rodičom za to patrí veľká vďaka. Ema JANČOVÁ Z kvapiek veľké more! ŠKOLSKÝ JARMOK Spôsobov, ako a kedy pomôcť, je veľa. My sme si vybrali deň, kedy sa a ašej škole, Pieiská 27 v Baskej Bystrici, koal po šiestykrát tradičý Pieiský jarmok. Učitelia spolu so žiakmi pripravili iekoľko akcií, ktoré pomôžu práve chorým. Všetci vieme, že krv je tá vzáca tekutia, ktorá ám pomáha žiť. Nikdy jej však ie je dosť. Vek žiakom ZŠ edovoľuje byť darcami, preto sme poprosili rodičov, učiteľov a všetkých dobrých ľudí a ašom sídlisku, aby prišli do školy a krv darovali. Sme radi, že sa odvážili prísť aj iekoľkí prvodarcovia, odvahu ašlo vedeie školy, učiteľky, ba aj rodičia. Videli sme, ako všetci od ás odchádzali s dobrým pocitom, že možo práve tá ich kvapka krvi pomôže zachráiť iekomu život. Poobede sa v ZŠ Pieiská začalo zjarmočievať. Žiaci spolu s učiteľmi rozložili pred budovou školy svoje stáky, pripravili aparatúru a vystúpeie ašich žiakov a prví jarmočíci mohli prísť. Každá trieda vo svojom stáku poúkala svojpomoce zhotoveé výrobky. Medzi imi Každoroče a koci školského roka dostaú aši deviataci a hodie prírodopisu zvláštu úlohu vytvoriť učebú pomôcku pre svojich spolužiakov ôsmakov, aby títo prese o rok lepšie pochopili učivo z ekológie. Najprv si musia vyhľadať iformácie a iterete k zadaej problematike a túto graficky zázoriť a vysvetliť plagátom. Fatázii sa medze ekladú a témy sú každoroče ié, apríklad miulý rok to boli Národé parky Sloveska a teto rok Globále problémy biosféry. Najlepšie práce sú súčasťou evirometálej výstavky, orgaizovaej každý rok k Svetovému dňu životého prostredia. Božea KOŽLEJOVÁ, koordiátorka EV výchovy a ZŠ ste okrem rôzej keramiky mohli ájsť aj batikovaé tričká, magetky, bižutériu a mlsé jazýčky si pochutali a vlastoruče upečeých pagáčikoch. Pomedzi to ste si mohli vypočuť a pozrieť vystúpeia žiakov ašej školy. Peiaze získaé predajom výrobkov pomáhajú pri orgaizovaí kocoročých výletov. Neposledou udalosťou tohto dňa, ktorá bola v ašej škole ová, bol predaj ašich výrobkov, hračiek a kíh, s ktorými sa žiaci dokázali rozlúčiť v stáku pomoci. Výťažok z predaja poputuje pre detských okologických pacietov v Detskej fakultej emocici v Baskej Bystrici spolu so želaím skorého uzdraveia. V zbieraí peňazí pre okologických pacietov budú aši žiaci pokračovať aj pri ďalších akciách. Na skloku dňa sme sa všetci lúčili s pocitom dobra, súdržosti a radosti. Ďakujeme všetkým, ktorí pomohli teto deň zorgaizovať a v eposledom rade všetkým, ktorí prispeli svojou kvapkou krvi či fiačým príspevkom a dobrú vec. Veríme, že sa budúci rok a Pieiskom jarmoku streteme opäť. Miroslava KNOTHOVÁ, ZŠ Pieiská, Baská Bystrica Ako upeviť vedomosti ZŠ KRAČÚNOVCE Deň otvoreých dverí BUDÚCIM PIATAKOM Blíži sa koiec školského roka a všetky školy prehodocujú prvý rok realizácie školského vzdelávacieho programu. Škola pre život MOTIVAČNÉ HESLO V súčasej dobe, keď rodičia majú a výchovu svojich detí čoraz meej času, sa stáva práca učiteľa zo dňa a deň ťažšou. Do školy prichádza dieťa počítačovej geerácie so slúchadlami a ušiach, ktoré le v ojedielom prípade baží po vedomostiach. Je presýteé eraz prílišou starostlivosťou, zasiahuté kozumým spôsobom života. Väčšiou je aučeé brať - slová má dať a dal sú pre eho zbytočé, smieše. Často sa v mysli vraciam k starej filmovej klasike, k filmu Páovi učiteľovi z lásky, ktorý a ás pred desaťročím pôsobil ako sci-fi. Des te film a Slovesku dee žijeme. Je ťažké žiaka zaujať, vštepiť mu do hlavy vedomosti, často i proti jeho vôli, vyviúť s ím čiosť, a ktorej by ochote spolupracoval, a ktorá by ho aj zaujala. Učiteľ je ako baík, čo z hlbí doluje malú omrviku zlata v adľudskom úsilí. No keď takéto úsilie vyviie, dostaví sa výsledok, ad ktorým dojato žase. Má dobrý pocit, že eergia, ktorú do aktivít My v ZŠ a Ul. 1. mája v Sie sme pre štvrtákov pripravili Deň otvoreých dverí (alebo Čo sme sa aučili v 5. ročíku). so žiakmi dal, ebola mára. Samotý žiak je prekvapeý, čo dokázal, čo v ňom je. A rodič je spokojý, lebo vidí, že má šikové dieťa. Za všetkým však stojí druhý rodič - učiteľ. My, učitelia ZŠ, Trieda SNP 20, Baská Bystrica sme pochopili, že škola ie je le o učeí, a že ak chceme dešým žiakom iečo do života odovzdať, musíme pracovať iak. Zamerali sme sa a všestraý rozvoj osobosti žiaka a jeho prípravu a praktický život podľa motivačého hesla SOFI (S - som komuikatívy, samostatý, tvorivý a zodpovedý žiak, O - ovládam cudzie jazyky - estratím sa v Európe a ai vo svete, F - formujem a chráim životé prostredie, upredostňujem zdravý životý štýl, I - iformatika je môj kamarát, viem aktíve pracovať s PC a iteretom). Sažíme sa v každom hľadať to dobré, čo je v ňom eraz veľmi hlboko ukryté. Cez aktivity, ktoré ho zaujímajú, vštepiť do jeho mysle i to, čo tam musí byť z hľadiska učebých osov. Žiaci 5. A a 5. B počas celého dopoludia štvrtákom ukázali, čo sa v piatom ročíku z jedotlivých predmetov aučili, a čo sa majú tešiť v budúcom roku i oi. Na hodiách výtvarej výchovy a iformatiky pripravili pozváky a plagáty, v rámci mediálej výchovy si pripravili sprievodé slovo. Sloveský jazyk a literatúru reprezetovali ukážky zo slohových prác, víťazá práca z regioálej literárej súťaže i dramatizácia rozprávky Ľ. Feldeka Sehulieka. V aglickom jazyku predviedli režim dňa, z učiva z občiaskej áuky a dejepisu súťažili vo vedomostom kvíze... Ďalší prezetovali projekty z geografie a dejepisu, riešili tagramy a matematické hlavolamy, chlapci zo športovej triedy ohúrili svojou ohybosťou a športovou zostavou... Štvrtákom i piatakom sa takéto dopoludie páčilo, podľa kladých ohlasov medzi žiakmi i vyučujúcimi sa takto určite estretli aposledy. Jaa KOSTOVČÁKOVÁ O tom, že aša škola ie je le o učeí, hovoria aktivity, ktoré sme počas celého roka i v posledých mesiacoch uskutočili. Možstvo vedomostých súťaží a predmetových olympiád, realizácia rôzorodých projektov a ich prezetácia, veľa charitatívych akcií, športovo-pohybových podujatí, akcií a úprave vútorého prostredia školy jeho areálu, bohatá čiosť záujmových útvarov, tvorba kultúrych programov a ich prezetácia a verejosti a aktivity zameraé a rozvoj ENV postojov, cíteia a mysleia. A a záver školského roka vyvrcholeie (tak ako každý rok) - slávostá školská akadémia, v ktorej sa prezetujú žiaci ašej školy. Kabiet SJL - ZŠ, Trieda SNP 20, Baská Bystrica

20 20. straa Dokumet týždeň Vyhodoteie exterej časti maturitej skúšky v školskom roku 2008/2009 V dňoch 17. až 20. marca sa a 755 stredých školách v Sloveskej republike uskutočil riady termí exterej časti (EČ MS) a písomej formy iterej časti maturitej skúšky (PFIČ MS). Žiaci, ktorí sa z vážych dôvodov emohli a riadom termíe zúčastiť, maturovali v áhradom termíe v dňoch 28. apríla až 4. mája. Celkom sa EČ MS a PFIČ MS zúčastilo maturatov, z toho bolo 692 žiakov so zdravotým zevýhodeím. Vo vybraých 20 školách sa realizovalo testovaie o-lie formou z predmetov matematika a vzorke 392 žiakov a aglický jazyk, úroveň B1 a vzorke 399 žiakov. Odbore, metodicky a orgaizače EČ a PFIČ MS zabezpečuje Národý ústav certifikovaých meraí vzdelávaia, ktorý bol Miisterstvom školstva SR zriadeý 1. septembra 2008 ako súčasť reformy vzdelávaia, ktorú aštartoval ový školský záko. Zmey v maturitej skúške Niektoré zmey, ktoré teto záko priiesol, sa dotkli aj maturitej skúšky. Medzi tie ajdôležitejšie patrilo zrušeie úroví vo všetkých predmetoch maturitej skúšky okrem cudzích jazykov, pričom v cudzích jazykoch sa zaviedli dve úrove B1 a B2 v súlade so záväzým dokumetom Rady Európy - Spoločým Európskym referečým rámcom pre cudzie jazyky. Opätove sa zrušila možosť zverejňovaia maturitých zadaí pre ústu formu iterej časti maturitej skúšky. V zmysle platej legislatívy žiakom, ktorí získali jazykový certifikát vybraej ištitúcie, bola uzaá áhrada maturitej skúšky. Predmety, v ktorých žiaci koali EČ MS: vyučovacie jazyky (sloveský jazyk a literatúra - SJL, maďarský jazyk a literatúra - MJL, ukrajiský jazyk a literatúra UJL), sloveský jazyk a sloveská literatúra - SJSL (pre žiakov a školách s vyučovacím jazykom maďarským), cudzie jazyky v dvoch úroviach B1 a B2 (aglický - AJ, emecký NJ, ruský RJ, fracúzsky - FJ, špaielsky - SJ, taliasky - TJ jazyk), matematika. Ciele maturitej skúšky Cieľom exterej časti maturitej skúšky je objektíve ohodotiť adobuduté vedomosti žiakov a výstupe z vyššieho sekudáreho vzdelávaia. Zároveň aj objektíve hodotí imi si osvojeé zručosti, ako sú apr. schoposť čítať a počúvať s porozumeím, schoposť prezetovať vlastý písomý prejav v materiskom i cudzom jazyku, matematické mysleie, či prvky matematickej gramotosti. Exterá časť maturitej skúšky poskytuje školám a žiakom objektívu iformáciu o kvalite ich vzdelávaia a ich umiesteí v celoárodom porovaí (percetuála úspešosť a percetil). Prispieva tak ku skvaliteiu vzdelávacieho procesu s dôrazom a rozvíjaie vyšších pozávacích fukcií a kompetecií. Takto prebiehali o-lie maturity. V asledujúcom prehľade priášame základé štatistiky realizovaého testovaia a výsledky testov z jedotlivých predmetov riadeho termíu EČ MS. Počet maturatov z jedotlivých predmetov a úroví Zo sloveského jazyka a literatúry maturovalo spolu žiakov. Najviac žiakov maturovalo v Prešovskom, Žiliskom a Košickom kraji. Z grafu č. 1 vyplýva, že 4 percetá žiakov extere maturovali z maďarského jazyka, resp. zo sloveského jazyka a sloveskej literatúry. Z toho 40 percet žiakov je z Nitriaskeho kraja, zvyšok tvoria žiaci Travského (33), Košického (14), Baskobystrického (9) a Bratislavského (4 percetá) kraja. EČ MS z ukrajiského jazyka prebehla a 1 škole v Prešovskom kraji. Maturitú skúšku z matematiky si zvolilo žiakov, t. j. 15 percet všetkých maturatov, čo je porovateľý záujem ako v miulom roku. Najväčšie zastúpeie maturatov z matematiky bolo v Žiliskom (19), Bratislavskom (18) a Baskobystrickom (16 percet) kraji. Z cudzích jazykov si žiaci ajčastejšie volili aglický jazyk v obidvoch úroviach. Pre porovaie, testy z AJ (spolu obe úrove) si zvolilo žiakov, čo predstavuje 65 percet z celkového počtu maturatov, z NJ (obe úrove) si zvolilo žiakov (t. j. 29 percet). Ako tretí Ilustračé foto Já SÚKUP v poradí si volili žiaci ruský jazyk (3 percetá). U aglického a ruského jazyka to zameá miery árast oproti miulému roku, u ostatých cudzích jazykov došlo k mieremu poklesu počtu maturatov. Najväčšie zastúpeie maturatov z aglického jazyka bolo v Košickom kraji (72 percet všetkých maturatov v kraji). V Travskom kraji sme zazameali ajväčšie zastúpeie žiakov maturujúcich z emeckého jazyka (37 percet všetkých maturatov v kraji). Maturati z ruského jazyka sa objavujú ajviac v Košickom a Prešovskom kraji, čo spolu tvorí viac ako 51 percet všetkých maturatov z ruského jazyka v rámci Sloveskej republiky. Z hľadiska preferovaia úrove obťažosti v jedotlivých cudzích jazykoch si žiaci vyberali prevaže úroveň B1, čo im v prechodom období umožňuje vyhláška č. 318/2008 Z. z. V Bratislavskom kraji až 26 percet maturatov z aglického jazyka maturovalo a úrovi B2 a tred väčšieho záujmu o maturitu a úrovi B2 pozorujeme v Bratislavskom kraji aj u emeckého a fracúzskeho jazyka. Úspešosť v testoch Priemeré úspešosti v jedotlivých testoch sa pohybovali v rozmedzí od 41 do 73 percet (pozri graf č. 2). V skutočosti však má zmysel iterpretovať iba výsledky v testoch, kde boli testovaé štatisticky výzamé počty žiakov. Vtedy teto iterval bude od 44 (NJB1) do 67 percet (NJB2). Teto iterval sa evymyká ašim očakávaiam vzhľadom a to, že testy boli pripravovaé ako NR testy (orm refereced, porovávacie/ rozlišujúce testy), kde za ideálu priemerú úspešosť považujeme úspešosť v rozmedzí percet. V tomto kotexte úspešosť v testoch SJL, AJB2 a NJB2 možo hodotiť ako úspešosť ad očakávaia. Kým v miulom školskom roku si žiaci študijých odborov SOU mohli vybrať úroveň C z cudzích jazykov, v tomto školskom roku takúto možosť emali, preto väčšia maturovala z úrove B1, ktorá svojou áročosťou (podľa Európskeho referečého rámca) mohých žiakov zaskočila, keďže úroveň vzdelávaia v cudzích jazykoch a odborých školách epostačuje a to, aby ich absolveti zvládli takúto jazykovú skúšku podľa očakávaí. Vysoký podiel žiakov z týchto typov škôl v súbore testovaých v úrovi B1 spôsobil, že priemerá úspešosť v tejto úrovi vo všetkých cudzích jazykoch bola ižšia ako úspešosť v úrovi B v predchádzajúcom školskom roku. V úrovi B2 koštatujeme porovateľé výsledky ako v úrovi A v predchádzajúcich školských rokoch. Teto fakt súvisí s tým, že v daej úrovi maturujú jazykovo ajzdatejší žiaci, a tým sa udržuje jej koštatá priemerá úspešosť a vysokých hodotách. Úspešosti žiakov z matematiky a vyučovacích jazykov v porovaí s miulými rokmi ie je korekté porovávať z dôvodu zrušeia dvoch úroví v týchto predmetoch. Z pohľadu krajov v SJL mali ajväčšiu úspešosť žiaci Bratislavského kraja. Podobe boli ajúspešejší žiaci Bratislavského kraja aj v SJSL, MJL a AJ v oboch úroviach. V NJ a oboch úroviach boli ajúspešejší žiaci Prešovského kraja. Žiaci Travského kraja dosiahli ajlepšie výsledky z matematiky (pozri graf č. 3 a 4). Prehľadé porovaie úspešosti medzi maturatmi štvor- a osemročých gymázií a ostatých stredých škôl je zázoreé v grafe č. 5. Vo všetkých predmetoch EČ MS sa potvrdzujú výzamé rozdiely medzi úspešosťou žiakov gymázií a ostatých stredých škôl. V predmetoch vyučovacie jazyky a matematika sú výsledky žiakov, ktorí avštevujú 8-ročé a 4-ročé gymáziá porovateľé. Rozdiely sa ukazujú le v cudzích jazykoch, a to v aglickom jazyku v oboch úroviach. V aglickom jazyku, úroveň B1 sú výraze lepší žiaci 8-ročých gymázií v porovaí so 4-ročými gymáziami v Bratislavskom a Košickom kraji. Rozdiely ie sú medzi gymáziami v Nitriaskom, Baskobystrickom a Žiliskom kraji. V aglickom jazyku, úroveň B2 sú výraze lepší žiaci 8-ročých gymázií v porovaí so 4-ročými gymáziami v Trečiaskom, Košickom a Bratislavskom kraji. Rozdiely medzi týmito dvoma typmi gymázií ie sú v Nitriaskom kraji. Vyučovacie jazyky V školskom roku 2008/2009 sa po druhýkrát uskutočila riada maturitá skúška z vyučovacích jazykov. Charakteristika testov zo všetkých vyučovacích jazykov bola rovaká. Maturité testy obsahovali 64 položiek, z toho bolo 40 úloh s výberom odpovede a 24 úloh s krátkou odpoveďou. V roku 2009 sa zrušili úrove a všetci žiaci maturovali a rovakej, základej úrovi. Sloveský jazyk a literatúra V sloveskom jazyku a literatúre sa potvrdili rozdiely vo výkooch žiakov gymázií a ostatých stredých škôl v prospech gymázií. Rozdiely v úspešosti sú výzamé le medzi súkromými a cirkevými školami v prospech cirkevých škôl. Rozdiely medzi štátymi a súkromými, štátymi a cirkevými školami sú štatisticky evýzamé. Úspešosti medzi krajmi sú porovateľé, rozdiely sú z hľadiska vecej sigifikacie zaedbateľé. Ukazujú sa však miere výzamé rozdiely v úspešosti v prospech dievčat. Výsledky žiakov, ktorí avštevujú štvorročé a osemročé gymáziá, sú porovateľé. Nepotvrdili sa výzamé rozdiely v prospech osemročých gymázií. Môžeme koštatovať, že žiaci dosahujú v testoch uspokojivé výsledky. Vysokú úspešosť dosahujú v úlohách viažucich sa a čítaie s porozumeím. Úspešejšie zvládajú porozumeie umeleckého textu, väčší problém im robí práca s vecým, publicistickým a odborým textom. V jazyku zvládajú dobre úlohy orietovaé a lexikológiu, morfológiu a sytax, meej úspeší sú v úlohách z oblasti štylistiky. Pravopis ovládajú žiaci priemere. V literatúre sa dobre orietujú v jedotlivých literárych obdobiach, smeroch, žároch, pozajú ich predstaviteľov a diela, veršové schémy, rozozávajú hlavé čiitele literáreho diela. Nižšiu úspešosť preukazujú v oblasti teórie literatúry, v riešeí úloh, v ktorých majú preukázať svoj postoj k zámemu (prečítaému) dielu. Žiaci majú problém idetifikovať umelecké prostriedky a epozajú diela z cieľových požiadaviek. Maďarský jazyk a literatúra V maďarskom jazyku a literatúre sú ajvýzamejšie rozdiely v úspešostiach medzi Bratislavským a Baskobystrickým krajom. Ukazujú sa miere výzamé rozdiely v úspešosti v prospech dievčat. Výsledky žiakov, ktorí avštevujú štvora osemročé gymáziá, sú porovateľé. Nepotvrdzujú sa výzamé rozdiely v prospech osemročých gymázií. Žiaci dosahujú v oblasti čítaia s porozumeím ajvyššiu úspešosť v úlohách zameraých a určeie tvrdeí, ktoré priamo vyplývajú z textu ukážky, a orietáciu v texte, a iterpretáciu básikovej výpovede, porozumeie slov v kokrétom kotexte a porozumeie frazeologických zvratov. Nízku úspešosť dosahujú v úlohách vyžadujúcich si áročejšiu aalýzu a iterpretáciu textu. V jazyku sa žiaci dobre orietujú v problematike lexikológie (spisová vrstva slovej zásoby, určeie výzamu podstatých mie domáceho a cudzieho pôvodu, homoymá, využitie súčasej slovej zásoby, jazyková kultúra) či základých javov v oblasti sytaxe a štylistiky. Nižšiu úspešosť vidíme v úlohách zameraých a určeie štýlu ukážky, ahrádzaí slov a frazém syoymými výrazmi, určeie výzamu slových druhov. V literatúre sa žiaci orietujú dobre.

21 týždeň Dokumet 21. straa Ukrajiský jazyk a literatúra Na gymáziu s vyučovacím jazykom ukrajiským maturuje každý rok le jeda trieda, preto a výsledky má veľký vplyv práve zložeie triedy, jej celková charakteristika. Vzhľadom a malú vzorku položkovú aalýzu testu erobíme, ale zo štatistických ukazovateľov možo koštatovať, že aj v ukrajiskom jazyku majú žiaci v jedotlivých oblastiach porovateľé vedomosti ako v sloveskom jazyku. Sloveský jazyk a sloveská literatúra V sloveskom jazyku a sloveskej literatúre sa potvrdili rozdiely vo výkooch žiakov gymázií a ostatých stredých škôl v prospech gymázií. Rozdiely v úspešosti sú výzamé le medzi súkromými a cirkevými školami v prospech cirkevých škôl. Najvýzamejšie rozdiely v úspešostiach sú medzi Bratislavským a Baskobystrickým krajom. Ukazujú sa miere výzamé rozdiely v úspešosti v prospech dievčat. V oblasti čítaie s porozumeím sú žiaci ajúspešejší v úlohách zameraých a určeie tvrdeí, ktoré priamo vyplývajú z textu ukážky, iterpretáciu básikovej výpovede, porozumeie slov v kokrétom kotexte. Ťažkosti im robí áročejšia aalýza a iterpretácia textu. Vo všetkých jazykovedých disciplíach (foetika, ortografia, morfológia, lexikológia, sytax, štylistika) žiaci preukazujú priemerú úspešosť. Väčšie ťažkosti majú so štylistickým využitím slovej zásoby a so syoymami, s viacslovými pomeovaiami a ustáleými slovými spojeiami. Problém im robí určovaie vetých čleov, skladov a druhov viet, rovako ako aj jazykové štýly, slohové postupy a útvary. V literatúre žiaci dosiahli priemerú úspešosť, edostatky vyplývajú ajmä z edostatočého osvojeia odborej termiológie. Cudzie jazyky V školskom roku 2008/2009 sa z cudzích jazykov maturovalo a dvoch úroviach B1, B2, ktoré obsahom i ázvom zodpovedajú príslušým kompetečým úroviam Spoločého európskeho referečého rámca pre cudzie jazyky. V tomto školskom roku prebehlo testovaie z aglického jazyka a úrovi B1 tiež o-lie formou. Testy oboch úroví pozostávali z troch častí: Počúvaie s porozumeím; Gramatika a lexika; Čítaie s porozumeím. Odlišovali sa stupňom obsahovej áročosti a počtom jedotlivých položiek v testoch (úroveň B1 60 úloh, úroveň B2 80 úloh). Aglický jazyk V aglickom jazyku sa potvrdili rozdiely vo výkooch žiakov gymázií a ostatých stredých škôl v prospech gymázií. Z pohľadu zriaďovateľa sa v úrovi B2 epreukázali výzamé rozdiely, v úrovi B1 štatisticky výzame boli úspešejšie cirkevé školy. Najslabšie výsledky spomedzi jedotlivých krajov dosiahol Baskobystrický kraj. V AJB2 sa preukázali sigifikaté rozdiely v priemerých úspešostiach medzi Baskobystrickým krajom v porovaí so všetkými ostatými krajmi, v AJB1 sigifikate ižšie výsledky dosiahol Baskobystrický kraj iba v porovaí s Bratislavským krajom. V AJ a úrovi B2 sú úspešejší chlapci. Vo výkooch a úrovi B1 ie sú výzamé rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. V aglickom jazyku a úrovi B1 a B2 sa ukázali rozdiely vo výsledkoch medzi žiakmi štvor- a osemročých gymázií. Miere lepšie výsledky dosahujú žiaci osemročých gymázií. Nemecký jazyk V emeckom jazyku sa potvrdili rozdiely vo výkooch žiakov gymázií a ostatých stredých škôl iba v úrovi B1. V NJB2 sa preukázali sigifikaté rozdiely medzi súkromými a cirkevými školami. Najúspešejší sú žiaci Prešovského kraja a ajslabší žiaci Baskobystrického kraja. V emeckom jazyku a úrovi B1 sú výsledky chlapcov a dievčat porovateľé. Na úrovi B2 sú výzame vyššie výsledky chlapcov ako dievčat. Úspešosť žiakov v jedotlivých zručostiach a jedotlivých cudzích jazykoch je rôza, avšak koštatujeme eustále sa zlepšovaie ich zručosti počúvať s porozumeím. Žiaci rozumejú základým iformáciám, vedia idetifikovať kľúčové slová a vzťahy, orietovať sa v špecifických iformáciách a formulovať písome svoje zisteia. Vyskytujú sa však problémy so slovou zásobou, ktorá je potrebá a dešifrovaie jazykových štruktúr tvoriacich podklad pre porozumeie textov z rôzych oblastí, vychádzajúcich z cieľových tematických okruhov. V gramatike môžeme koštatovať iba miere zlepšeie, eustále achádzame gramatické javy, ktoré sú štadarde žiakmi uspokojivo ovládaé a tie, ktoré ie sú. Vo viacerých cudzích jazykoch musíme aďalej koštatovať, že ajslabšou zručosťou je čítaie s porozumeím. Žiaci sú schopí porozumieť základým iformáciám, edokážu ich už však použiť v kokrétych súvislostiach. Horšie rozlišujú v písaom texte rôzeho zameraia poúkaé iformácie podľa dôležitosti či miery špecifickosti. Matematika Test EČ MS z matematiky obsahoval 20 úloh s krátkou odpoveďou a 10 úloh s výberom odpovede. Zahŕňal všetky tematické okruhy a úrove kogitívej áročosti myšliekových operácií potrebých a vyriešeie úlohy. Súčase sú do testov zahruté aj úlohy a matematickú gramotosť. V tomto školskom roku prebehlo testovaie z matematiky tiež aj o-lie formou. V matematike sa potvrdili rozdiely vo výkooch žiakov gymázií a ostatých stredých škôl v prospech gymazistov. Rozdiely v úspešosti sú výzamé le medzi súkromými a cirkevými školami. Rozdiely medzi štátymi a súkromými, štátymi a cirkevými školami sa epotvrdzujú. V matematike sú ajúspešejší žiaci Travského a Bratislavského kraja. Najslabší je Baskobystrický kraj. Medzi výkoom chlapcov a dievčat sme ezistili sigifikatý rozdiel. Nepotvrdil sa rozdiel v úspešosti medzi žiakmi píšucimi testy o-lie formou a žiakmi, ktorí ich riešili v papierovej podobe. Žiaci dosiahli primeraú očakávaú úspešosť v úlohách typických pre učebice matematiky a úlohách evyžadujúcich matematizáciu zadaia. Najižšiu úspešosť dosahujú žiaci v úlohách z geometrie a v úlohách vyžadujúcich správe pochopeie textu zadaia. Na záver Národý ústav certifikovaých meraí vzdelávaia realizuje podrobejší rozbor prezetovaých výsledkov, zisťuje medziročé tredy a odboré tímy vyhodocujú výsledky položkovej aalýzy testov z jedotlivých predmetov. Na základe záverov z týchto aalýz bude NÚCEM prezetovať odporúčaia pre vyučovaie jedotlivých predmetov, pre učiteľov a tvorcov pedagogických a metodických dokumetov. Ivaa PICHANIČOVÁ, Kataría BRESTOVSKÁ Národý ústav certifikovaých meraí vzdelávaia Graf č. 1 Počet maturatov v jedotlivých predmetoch EČ MS 2009 Počet žiakov SJL 80 % 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 % 0 % SJSL MJL UJL M AJ NJ FJ RJ ŠJ TJ Predmet úroveň B1 úroveň B2 Graf č. 2 Priemerá úspešosť v jedotlivých predmetoch EČ MS 2009 Úspešosť v % 80 % 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 % 0 % 80 % 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 % 0 % 80 % 70 % 60 % 50 % 40 % 30 % 20 % 10 % 0 % SJL SJSL MJL UJL M AJ NJ FJ RJ ŠJ TJ Predmet úroveň B1 úroveň B2 Graf č. 3 Úspešosť vo vybraých predmetoch podľa krajov SR I. Úspešosť v % SJL MJL Predmet BA TT TN NR ZA BB PO KE Graf č. 4 Úspešosť vo vybraých predmetoch podľa krajov SR II. Úspešosť v % AJ B2 AJ B1 NJ B2 NJ B1 Predmet BA TT TN NR ZA BB PO KE Graf č. 5 Porovaie úspešosti jedotlivých typov škôl Úspešosť v % SJL AJ B1 AJ B2 MA Predmet 4-ročé gymáziá 8-ročé gymáziá ostaté SŠ MA

22 22. straa Šport týždeň Olympijské festivaly detí a mládeže METODICKÝ MATERIÁL Vlaňajší rok sa ezmazateľe zapísal do histórie sloveského olympijského hutia úvodým ročíkom Olympijských festivalov detí a mládeže Sloveska (OFDMS). Spoloče ich vyhlásili Miisterstvo školstva SR, Sloveský olympijský výbor, Združeie miest a obcí Sloveska (ZMOS), Sloveská asociácia športu a školách (SAŠŠ) a sloveské samospráve kraje. Záštitu ad týmto výzamým projektom prevzal prezidet Sloveskej republiky Iva Gašparovič a jeho patrómi boli miister školstva SR Já Mikolaj, prezidet SOV Fratišek Chmelár, predseda ZMOS Michal Sýkora, predseda SAŠŠ Ato Javorka a predseda S 8 Vladimír Baja. Olympijské festivaly detí a mládeže Sloveska sa heď pri svojom ástupe dostali do povedomia širokej verejosti, a apriek tomu, že sa im epodarilo prekleúť bráy všetkých sloveských škôl, o jeho úspešom vstupe a sloveskú mládežícku športovo-olympijskú scéu emožo vôbec pochybovať. Očakávaý razatý ástup OFDMS miere pribrzdil ajmä časový faktor. Nestihlo sa včas veci spropagovať a metodicky vysvetliť, edotiahli sa ai otázky v štruktúre riadeia v horizotálej i vertikálej rovie. Získaé pozatky a skúseosti sa však stali výzamým zdrojom pozaia a aj studicou ámetov a ápadov pred odštartovaím druhého ročíka OFDMS, ktorým sa v podstate otvára ový štvrťročý cyklus olympijskej výchovy a Slovesku. V asledujúcich riadkoch poúkaá metodika by mala slúžiť všetkým, ktorí sa chcú zapojiť do tohto olympijského prúdu a ktorým leží a srdci osud športovaia detí a mládeže a jeho spájaia s kultúrou, výchovou a so vzdelaím. Cieľ Hlavým zmyslom orgaizovaia festivalov je podietiť všetkých zodpovedých rodičov, pedagógov, tréerov, predstaviteľov štátej správy a samosprávy a úrovi krajov, miest a obcí, ale aj príslušé ištitúcie, školy a školské zariadeia, športové subjekty, obce a ďalšie orgaizácie do toho, aby pochopili výzam športu pre život a vývoj detí a mládeže a v záujme toho vyviuli väčšie úsilie a jeho praktickú realizáciu. V úzkej adväzosti a toto sažeie sa vyára podstata tohto, možo povedať, celoárodého sažeia, ktorá spočíva v osloveí všetkých detí a v ich získaí a pravidelé športovaie. Nie jedorazové podujatie Jedým dychom treba dodať, že uvedeé predsavzatie možo le veľmi ťažko (ak vôbec) spliť jedorazovým podujatím. Žiada si to programové riešeie. Aj OFDMS treba chápať ako celoročý program, ktorý vždy a koci jedej etapy (školského roka) vyvrcholí veľkolepým fiálovým zakočeím. To môže mať podobu školskej olympiády (v MŠ Olympiáda iskričiek), Dňa (Týždňa) olympijských aktivít či (vo viacerých školách zaužívaého) Dňa (Týždňa) kalokagatie. Podrobejšie sa o fiálom vyvrcholeí zmieime a iom mieste. Ak v súvislosti s OFDMS zvýrazňujeme myšlieku celoročého programu, vo väčšie prípadov to zrejme ebude platiť pre práve prebiehajúci školský rok. Des sa preto treba zamerať skôr a prípravu kocoročého vyvrcholeia a za pochodu pripravovať kocepciu a budúci školský rok. Bez postupu Všetky aktivity celoštáteho programu OFDMS sa začíajú a kočia v škole. Nemajú teda postupový charakter ak za postupové epovažujeme medzitriede súťaže s vyvrcholeím v záverečom fiálovom podujatí. Na druhej strae však variabilosť OFDMS umožňuje, aby záverečý vrchol mohol byť spoločým podujatím viacerých škôl. V mohých mestách a regióoch Sloveska sa už celé roky orgaizujú apríklad mestské olympiády materských škôl či regioále olympiády málotriedok a pod. Pozámka: Postupový charakter majú všetky školské športové súťaže kaledára MŠ SR a SAŠŠ. Sú tiež súčasťou OFDMS a koajú sa paralele s aktivitami celoročého programu škôl. Zúčastňujú sa ich školské reprezetácie, ktoré sa po odskočeí si a okresé (krajské, celoštáte) kolo v tom či oom športe vracajú späť do systému OFDMS v kokrétej škole. Pre úplosť treba ešte dodať, že postupové súťaže sa týkajú le žiakov základých a študetov stredých škôl. Podobý charakter ako športové postupové súťaže však majú aj celoštáte pouky z oblasti kultúry, olympijského vzdelávaia a evirometálej výchovy (vedomostá súťaž o olympizme pre ZŠ, výtvará súťaž kresleého humoru, literára súťaž pod ázvom Olympijský šport a literatúra). O Pohár prezideta SR OFDMS však predsa le majú súťažý charakter. Tetoraz budú medzi sebou súťažiť kraje o Pohár prezideta SR. Ústredý štáb staovil pre práve prebiehajúci ročík jedoduché a prehľadé kritériá. Hodotiť sa bude počet škôl, ktoré zorgaizujú záverečé fiále OFDMS školská olympiáda, Deň (Týždeň) olympijských aktivít, Deň (Týždeň) kalokagatie a pod. Poradie krajov sa určí súčtom ich umiesteí v troch kategóriách škôl materské, základé a stredé. Poradie v každej kategórii sa staoví percetuálym zapojeím škôl (vzhľadom a ich celkový počet v kraji). Oceeé budú v celkovom poradí prvé tri kraje, o uvažuje sa aj o malých glóbusoch, ktorými by boli oceeé aj tri ajúspešejšie kraje vo všetkých troch kategóriách. V budúcich rokoch možo uvažovať o zdokoaleí vyhláseých kritérií. Napríklad aj tým, že pri hodoteí budú braé do úvahy dva piliere. Okrem terajšieho školského aj te, ktorý je mometále ad rámec školy (školské športové súťaže, celoštáte vyhlasovaé olympijské, kultúre a evirometále aktivity). Hodoteé budú aj školy Sloveský olympijský výbor prostredíctvom ústredého štábu bude určovať iele poradie krajov, ale a základe ávrhov krajských štábov oceí aj (ajmeej) tri školy vo všetkých troch kategóriách z kraja. Krajským štábom zároveň ič ebrái, aby oceili aj ďalšie školy podľa vlastého zvážeia, prípade podľa vlastých (cetrále dopleých) kritérií. Všetky zúčasteé školy dostaú účastícky diplom a pamätú medailu. Treba dodať, že účasť v OFDMS bude záväzou podmiekou a zaradeie tej či oej školy do projektu Otvoreá škola či celoštátej súťaže Škola roka. Hláseia o zapojeí Všetky spomíaé hodoteia sa budú uskutočňovať (v súčasej etape) a základe kokrétych hláseí škôl krajským štábom. To treba urobiť a zverejeom tlačive a dopliť fotodokumetáciou. Nezáväzou podmiekou hláseia bude oviárske spravodajstvo žiakov základých a stredých škôl. Príspevky budú posudzovaé osobite a ajlepšie z ich v oboch kategóriách (ZŠ a SŠ) odmeeé Ceou kalokagatie. Vyhlasovatelia očakávajú, že všetky súťaže v školách budú prebiehať v duchu fair play. Aj preto vyhlasujú aketu Športové gesto OFDMS Návrhy posielajú vedeia škôl spolu s hláseiami o uskutočeí fiálového vyvrcholeia OFDMS. A už je tu deň D Ako už viackrát odzelo v predchádzajúcich riadkoch, spomíaý celoročý školský program sa žiada zakočiť fiálovým vyvrcholeím. Nie je potrebé obliecť ho a Slovesku do uiformy. Skôr aopak rešpektovať špecifické podmieky a tradície. Preto oproti prvému ročíku boli z odporúčaých disciplí vypusteé takzvaé záväzé. Dôležité je, aby sa ivečý vklad všetkých zaiteresovaých v obci a škole pretavil do skutočého sviatku športu a olympizmu, ktorý bude v terajších deťoch a budúcich rodičoch rezoovať ešte po rokoch. Či už to bude školská olympiáda, Deň (Týždeň) olympijských aktivít, Deň (Týždeň) kalokagatie, alebo čokoľvek ié ič v príprave ai v samotej realizácii emožo podceiť, ič emožo poechať áhode. Osobitú pozorosť treba veovať slávostému otvoreiu, ale aj záverečému vyhodoteiu a odovzdaiu cie. V prípade využitia olympijských symbolov (olympijský oheň, vlajka, sľub športovcov a pod.) treba dodržiavať určité pravidlá, o ktorých sa hovorí aj vo vydaej príručke.

23 týždeň Šport 23. straa Program jedo- či viacdňového podujatia sa žiada zostaviť tak, aby v ňom vyvrcholili predchádzajúce pouky v športe, kultúre, olympijských vedomostiach i evirometálej oblasti. Treba dbať a to, aby pouky oslovili všetkých, aby sa každý žiak ašiel v iektorej z poúkaých čiostí. V športovom programe je evyhuté sústrediť sa ajmä a tie športy a športové disciplíy, ktorých obľuba je v miestych podmiekach ajväčšia. Môžu to byť klasické športy, ale aj športy, ktoré do škôl iba vstupujú bedmito, florbal a ďalšie. Vďačé sú aj pouky, ktoré môže absolvovať doslova každý skákaie cez krátke švihadlo, ABC futbalistu (disciplíy si možo zvoliť ľubovoľe), ale aj vybíjaá či prehadzovaá pre ajmeších, o malom futbale ai ehovoriac. Netreba zabúdať ai a klasické preťahovaie laom či a vymysleú prekážkovú dráhu pre mladších pod ázvom Tarza. Vyskúšať možo aj pealtový festival podľa zásady dáš postupuješ, edáš vypadávaš. Možo ho uplatiť iele pri kopaí futbalových jedeástok, ale aj pri exekúcii hádzaárskych sedmičiek či basketbalových hodov a kôš. Široké možosti môže poskytúť posilňovňa. Tu však treba upozoriť a bezpodmieečú prítomosť silového odboríka, pretože každá chybička môže mať opačé (ak ie edozeré) ásledky. A čo tak súťaž v šplhu a lae či tyči? Šacu dostať sa do iekoľkodňového programu športových a olympijských aktivít majú aj turistika či cykloturistika spojeé s pleím rôzych disciplí pohybového, ale aj vedomostého charakteru, s čisteím lesých studičiek, so zberaím odpadkov v prírode, s vysádzaím zelee v blízkych lesoch a iými formami z oblasti tvorby a ochray životého prostredia. Možostí je, prirodzee, ekoečo. O mohých zaužívaých a osvedčeých ám rozsah príspevku edovolí hovoriť podrobejšie. Napadá ám apríklad záverečý zápas v iektorom z kolektívych športov medzi učiteľmi a žiakmi, ale aj mohé ďalšie. Športovú časť vyvrcholeia OFDMS v škole či obci dopĺňajú aktivity s pohybom priamo esúvisiace výtvaré či literáre súťaže, vedomosté kvízy o športe, o olympijských hrách, besedy s osobosťami sloveského športu a olympizmu (emusí ísť vždy iba o reprezetata, v miestych podmiekach pôsobí emálo skutočých osobostí), výstavky športových odzakov a vlajok, besedy spojeé s premietaím videí proti drogám či dopigu. Je toho veľa, čo možo pripraviť a poúkuť! Dôležité je, aby sme oslovili skutoče všetkých. Na zvládutie takéhoto širokého záberu však jede deň estačí. Preto zvykeme hovoriť o týždi olympijských aktivít. Týždi, v ktorom možo spojiť všetky orgaizačé práce súvisiace s ukočeím školského roka s bohatým športovým a olympijským programom. Osobitú podobu môžu mať celoštáte vyvrcholeia v základých školách, v ktorých je skocetrovaých iekoľko vekových kategórií predškolský vek (ZŠ s MŠ), mladší školský vek, starší školský vek. Najjedoduchším spôsobom je zorgaizovať jedu olympiádu s rešpektovaím uvedeých kategórií. A a záver pouka pre orgaizátorov! Najvýzamejší poči a základe ávrhov krajských štábov bude oceeý osobitou Ceou kalokagatie. Môže ím byť ivečý vklad orgaizátorov záverečého fiále OFDMS, ale aj jeho programová komplexosť. Ato Javorka, predseda ústredého štábu OFDMS Ilustračé foto Já SÚKUP Návšteva až z Kaady DOLNÝ OHAJ XXI. zimé olympijské hry sa uskutočia vo februári 2010 v kaadskom meste Vacouver. Pri príležitosti tejto výzamej športovej udalosti prišla do ašej obce Dolý Ohaj delegácia a čele so zástupcom Veľvyslaectva Kaadskej republiky v Bratislave chargé d affaires Georgeom Lemieux. Nechýbali ai prof. Vladimír Čerušák, čestý predseda SOV a čestý čle MOV, a Fratišek Chmelár, prezidet SOV. Hostia symbolicky zasadili v areáli Základej školy Juraja Holčeka s MŠ v Dolom Ohaji strom. Počas besedy so žiakmi hosť z Kaady predstavil a priblížil žiakom svoju krajiu. Deti sa živo zaujímali o prípravu zimých olympijských hier. Jozef HATALA Budúci olympioici? MŠ Bežovce S prichádzajúcimi letými dňami sa deti v MŠ Bežovce začali itezíve pripravovať a škôlkarsku olympiádu, ktorú pre deti z obvodových MŠ pripravujeme v spolupráci s dobrovoľíkmi zo základého kolektívu ZK-MA Pčolky-Bežovce. V deň D škôlkari prezetovali svoje vedomosti o olympiáde vo vedomostej časti a výtvaré zručosti predviedli pri kresleí a tému Šport. Samoté športové súťažeie sa začalo zložeím olympijského sľubu. Potom si deti zmerali sily v behu a 100 m, šprite a 30 m, behu s kočíkom pre bábiky. Na ďalšom staovišti skákali vo vreci, hádzali teisovou loptičkou, preskakovali olympijské kruhy, ale aj triafali do plechoviek a preťahovali sa laom. Nakoiec sme zrátali výsledky a zistili sme, že prvé miesto obsadila MŠ Lekárovce, ďalšie MŠ Bežovce a tretie MŠ Záhor. Jaka ONDOVÁ Futbalový turaj o Pohár itegrácie PREŠOV Kocom mája sa v športovej hale Prešovskej uiverzity uskutočil 5. ročík halového futbalového turaja o putový Pohár itegrácie. Ide o turaj žiakov špeciálych základých škôl a základých škôl. Vyhlasovateľom turaja je KŠÚ Prešov a orgaizátormi Spojeá škola iteráta Prešov v spolupráci so Združeím ŠZŠI pre metále a telese postihutých v Prešove. Cieľmi turaja boli itegrácia hedikepovaých medzi zdravú populáciu, zdravý životý štýl žiakov a správe tráveie voľého času. Zúčastilo sa 10 družstiev z Prešovského, Košického a Trečiaskeho kraja a ŠZŠI Považská Bystrica. Hrad ožil - behom ZŠ HORNÝ KELČOV Pod Strečiaskym hradom bolo veselo. Ozývali sa detské hlasy, ale i detské kroky. Boli to kroky tých, ktorí sa zúčastili podujatia Beh hore schodmi. Stopy pod hradom zaechali aj kelčovskí žiaci Ľubka Prvý jú je dňom, a ktorý sa tešia všetky deti. Aj v tomto roku sa učitelia Špeciálej základej školy v Novom Meste ad Váhom rozhodli pripraviť pre svojich žiakov športovo-zábavé dopoludie pod ázvom Školská paralympiáda. Podujatia sa zúčastilo 44 žiakov s metálym postihutím a žiaci s autizmom. Po slávostom otvoreí žiaci plili jedotlivé športové disciplíy podľa svojich fyzických Družstvá boli rozdeleé do dvoch skupí A a B, zápasy v ich boli vyrovaé. V boji o 3. miesto sa stretli ŠZŠ Chmiiaske Jakubovay a ZŠ Sviia, tá vyhrala presvedčivo 3:0. Fiále sa ieslo v duchu derby medzi ZŠ Matice sloveskej a SŠ Matice sloveskej. Skočilo sa 2:0 pre ZŠ, ktorá sa stala už tretí raz víťazom turaja. Najlepším hráčom sa stal Dalibor Horváth zo ŠZŠ Chmiiaske Jakubovay, strelil 5 gólov. Najlepším strelcom sa so 7 gólmi stal Tomáš Kokoruďa zo ZŠ Matice sloveskej a ajlepším brakárom Patrik Hlavatý, ktorý ikasoval zo všetkých 6 zápasov iba jede gól. Miroslav PETRUŠ Strížová, Patrik Zajíc i Marek Čičala. Do cieľa prišli síce uaveí, ale spokojí. Atmosféru mladosti starému hradu vdýchli všetky deti, ktoré sa akcie zúčastili. Ľubka a Patrik Paralympiáda radosti ŠZŠ NOVÉ MESTO NAD VÁHOM schopostí a možostí. Mladším žiakom pomáhali kamaráti z ôsmeho a deviateho ročíka. Areálom školy sa ozýval smiech, radosť šťastých športovcov. Okrem športovej časti mala paralympiáda vedomostú, evirometálu a zábavú časť. V teto deň sa bežý školský deň pre žiakov zmeil a zóu radosti, plú hier, súťaží, smiechu, sladkostí a dobrej álady. (rev)

24 24. straa Názory týždeň Mýty a legedy o postaveí učiteľa des Vážeí kolegovia učitelia, teto príspevok bol v skráteej forme uverejeý v mesačíku č. 4/09 OZ Sečovča, bez ároku a hoorár. Ak ste adobudli dojem, že teto text hovorí aj vo vašom mee, že zažívate podobé situácie vo vašej praxi, dajte ám o tom vedieť a ferkova. aa@gmail.com. Moje spolupracovíčky v zborovi ma poverili poslať príspevok ako otvoreý list ašim politikom a odborým pracovíkom, rozhodujúcim o ašom postaveí. V marci si ajmä a pôde škôl pripomíame osobosť učiteľa árodov Jáa Amosa Komeského. Stae sa, že kytičku so slovami poďakovaia ám v teto deň priesú aj žiaci, poďakuje ám za prácu riaditeľ... Som učiteľka a som rada, že ňou som. O povolaí učiteľa však koluje moho chýrov, rečí pravdivých, zasväteých. Často sme však terčom kritiky a eraz akoby až závisti ajmä vzhľadom k ášmu pracovému času. Mohí povedia, že máme šťastie, že v školstve máme ešte zaručeú prácu a mzdy... Aká je však pravda každodeého života učiteľa deška? Zvlášť ešte pozícia učiteľa dochádzajúceho za prácou do vymierajúcich poloplých vidieckych škôl... Čo je to príležitosť zarobiť si? Kedy? U ás učiteľov eprichádza do úvahy príplatok za prácu v oci a cez víkedy, emáme vhodú možosť si prípadú eprítomosť a pracovisku adpracovať v iom čase, emôžeme si urobiť pauzu, kedy sa ám žiada, zvoeie epustí... Nezasväteí pozorovatelia tvrdia, že učiteľ má veľa voľa a dlhé prázdiy. Fakt? Pracová doba všeobece v SR je hodí, v závislosti od dohody so zamestávateľom v kolektívej zmluve. Učiteľ začía obvykle o pol ôsmej a kočí zdalivo o pol druhej popoludí. Pridajte polhodiu a obed, ktorá patrí každému zamestacovi a tým sa deň kočí? Zdalivo! Nastupujú krúžkové čiosti, príprava materiálov a asledujúce di, oprava kotrolých prác, porady, školeia, písomosti, programy, súťaže, štatistika, evidecia rôzych údajov, príprava projektov a účasť v ich, vo vzdelávacích aktivitách... V posledých rokoch sme akoby čiastočými pracovíkmi úradu práce a sociálych vecí... bezplatými, samozrejme! Prázdiy? U učiteľa je to tiež dovoleka, v rozsahu 40 dí. Učiteľ ich však musí čerpať takmer výluče v čase školských prázdi. A keďže prázdiových dí je viac ako 40 roče, padú im za obeť aj ejaké tie hodiy adčasov, ktoré si zriedkavo môžeme odučiť apríklad za chýbajúcich kolegov. Nadpráca u ás teda zväčša ie je príležitosť prilepšiť si k platu, ale spôsob, ako predísť eplateému voľu, ak sa di dovoleky miuli. Výmera ašej dovoleky, aj tej o 5 dí avýšeej z kolektívej zmluvy, eslúži zároveň a zotaveie, kedy ja cítim, že som so silami a pokraji a dobre by padol díček voľa, ale... Tabuľková mzda je zdalivo istota. Je však rovaká - či je pracových dí 18, či 23. Rovaká podľa počtu odpracovaých rokov a dosiahutého vzdelaia. V posledých rokoch bez prilepšeia osobého ohodoteia za kvalitu a áročosť práce, apríklad v iektorých áročých predmetoch. Niet vraj z čoho! Boli roky, keď som poberala plat špičkového odboríka. No boli aj roky, keď pracovíci techických služieb v ašom meste mali a koci roka vyššie odmey ako učitelia. Pre ás v rozpočte ezvýšilo! Triásty, štrásty plat? Čo to je? Aj za meej áročejšie práce ich v iektorých odvetviach ešte vyplácajú. Sudcovia si ich dokoca vysúdili v spore so SR... Odstupé v iektorých rezortoch si dohodli vo výške aj 18 mesačých platov... U ás sa môžete dožiť, že pri odchode do dôchodku sa vám ospravedlia, že dokoca aj odchodé pre vás akosi zabudli apláovať... Príspevok a dôchodkové sporeie v III. (treťom = výsoste vraj dobrovoľom) pilieri aj pre učiteľa? Čo to je? Keď vtáčka lapajú... Sľúbili aj ám, teraz je to však iečo ié. Des DSS už spotrebúva moju istiu a štát ma zabezpečeú ešte do dôchodku epustí... Pritom kokréte môj zámy ako zamestaec dlhodobo stratovej akciovky, ktorá je 100-percetým majetkom štátu, si za rovaké obdobie, poberajúc mzdu porovateľú s tou mojou, pripísal od jeho zamestávateľa a účet v III. pilieri DSS cca 36-tisíc korú. Čo ešte my, starí katori (= vykopávky) môžeme a chceme od štátu!? Bolo mi smuto z postaveia učiteľov už eraz, iekedy ma chytá priam zlosť... Kým totiž uprostred leta 2008 zabezpečovala pai miisterka poviý príspevok zamestávateľov a tretí dôchodkový pilier pre muzikatov hrajúcich a fúkacie hudobé ástroje, pedagóg ie je takto chráeý. Málo fúka... Je echráeý aj v školstve reedukačého typu, teda v polepšovi, ktorá drží pod ochraou rukou mladistvých delikvetov. Čiže porovateľá pracová áplň = ič ié ako basa pre mladistvých! Ale už mu epatrí dozorcovská mzda, o skoršom odchode do dôchodku máme dovoleé sívať, etýka sa ás takmer žiada, alebo le miimála pracová ochraa ohrozovaého zamestaca! Dávala som vláde viaceré podety. Aj k týmto témam za školstvo. Ale citujem: Po reforme dôchodkového systému... sme si vraj všetci roví. Le vojaci a policajti sú akosi predsa trochu rovejší! Vo veciach odchodu do dôchodku, ároku a relax, odmeňovaia... To ič, že rovako zabezpečujeme úlohy štátu a často sme tiež priamo ohrozovaí... Nepochopí, kto ezažil 6- až 12-hodiovú úzkosť v službe v RDD, keď eviete, čo o sekudu vykoá metále postihutý chovaec, dieťa z epodetého prostredia, s fixovaými poruchami správaia. To eodhadeš! Žijú v iom svete a takmer vždy prekvapia... Máre však celé roky upozorňujeme a rôze zaťažujúce problémy školstva rôzych odboríkov a všetkých spoločesko-politických úroviach. Máre boli aj zverejeé výsledky skúmaia problematiky ašej práce ištitúciami hygiey práce... Rodičia apríklad prežívajú apätie a ervozitu už pri jedom, dvoch vlastých deťoch. Čo zažíva učiteľ s dvadsiatimi, tridsiatimi ich ratolesťami, to ikto ehodotí. Máte situáciu, že 29 študetov je faj, ale jediý vám zičí deň dokoale. A jeho iteligetí a sluší spolužiaci emajú bez ašej pomoci odvahu sa espratíkovi vzoprieť... Nevadí, že dve tretiy pedagógov trpia chroickými chorobami podmieeými ajmä stresom, apríklad poruchami čiosti štítej žľazy, srdcovej čiosti, eurózami zaťažujúcimi žalúdok, pohybový aparát a ié orgáy... Veď všetci a iečo zomrieme, však? Je to v školstve sáď aj preto tak, že z rezortu už takmer odišli muži, ak chceli zabezpečiť svoje rodiy? A od žie sa eočakáva, že budú odbojé? Mzdy? Brutto by to číslo vyzeralo ako- tak. Platiť však treba z etto príjmu. A čo te? Horá hraica tabuľkovej mzdy učiteľa, teda po vyše 30 odpracovaých rokoch, je pod priemerom priemerej mzdy v SR. Pedagóg má vysokoškolské vzdelaie, eraz aj a viacerých vysokých školách a odboroch. Je teda človek podpriemerý? Zdá sa, že áo. Kam však odíde kvalita spomedzi študetov, ktorí by ás raz mali geerače vystriedať? Áo, je zámy fakt, že väčšia študetov a pedagogických odboroch boli a sú osoboste pokojí, učeliví, skôr hĺbaví a eagresívi jedici. Bez všeobecej podpory spoločosti eočakávajte, že sami vyriešia všetky problémy doby. Skôr očakávajte, že pri ukočovaí štúdia už po pár dňoch praxe a cvičých školách s časťou dešej rozmarej omladiy bez úcty a rešpektu k iým osobám, ám aši moží kolegovia odkážu: Prepáčte, tak som si to epredstavoval. Uživím sa asi iekde ide! Nevykoal som ič zlé, aby som mal dee takto trpieť... A ja ich empaticky chápem. Aa FERKOVÁ, cudzie jazyky + etopédia Návrh Potrebujeme viac iformácií Pracujem ako epedagogický zamestaec základej školy - PaM-istka a ekoómka, som člekou Rady školy, mám dve školopovié deti. Učiteľské oviy čítam pravidele už iekoľko rokov, pričom si prejdem všetky vaše rubriky. Zaujímam sa o chod školy, v ktorej pracujem, ďalšej, kde mám dohodu a tretej, kam chodia deti. A dostávame sa k téme. Počas môjho pôsobeia v zamestaí som sa dozvedela veľa skutočostí, ktoré mi edávajú spávať. A iele me, ale mohým zamestacom. Mobig zo stray vedúcich pracovíkov a deom poriadku, bezhraičé, avšak edokázateľé zeužívaie fukcie, odopieraie základých požiadaviek zamestacom. Som toho plá a apriek tomu, že som bola pre riaditeľa vyvoleou do okruhu jeho priazivcov, epoddala som sa a podporila a stmelila ľudí v boji. Stálo ás to všetkých veľa eergie, vútorej bolesti, času. O čo by bolo pedagickým i epedagogickým zamestacom lepšie, keby vedeli, čo je to Rada školy, združeie rodičov školy a ich možosť využívaia v prospech chodu školy. A ajmä, keby pracovali správe. Riaditelia maipulujú voľbami do Rady, do ZRŠ, udržiavajú ich v evedomosti a vystupujú avook, akoby bolo všetko v ajlepšom poriadku. Ľudia sa boja, pretože akákoľvek eposlušosť, aj prevráteie očí, vedie k systematickému mobigu zo stray vedúcich zamestacov - riaditeľ, zástupca, vedúca školského klubu. Le dokázať sa to edá. Nikomu ekole oči odchod dobrých učiteľov zo školy, ajlepší zamestaec je pätolízač a dôchodca pracujúci a dobu určitú. Te je vďačý, že môže pracovať, väčšia sa do ičoho ezapojí - česť výimkám. Nie som pedagogickým zamestacom, le som ich stmelila a povzbudila, aby išli za svojou vecou. Samozrejme, pridala som sa k im oficiále. Čo je však deprimujúce, tak zriaďovateľ odvrátil od ás hlavu - chce mať pokoj. Vraj sme právy subjekt a máme si to riešiť sami. Podržali riaditeľa, ktorého epodporilo 80 percet zamestacov. Som sklamaá. Nefukčosť Rady školy, ZRŠ a ekocepčosť školského oddeleia vedú k ťažkým podmiekam práce a školách. Ľudia pracujúci ako pedagógovia si zaslúžia povzbudiť, pochváliť za prácu, ktorú vykoávajú. Tie mzdy, to pozáte, ie sú koečým ohodoteím. Ja však eprestávam bojovať, akurát už iak. Aby učitelia chodili so vztýčeou hlavou a ie sa obávali: Čo zasa? A to je teto ávrh: Zvýšiť práve povedomie učiteľov, zamestacov a rodičov, čo sa týka fugovaia Rady školy a ZRŠ prostredíctvom série člákov o tejto problematike. Ohľade kotroly, spolupráce v riešeí problémov, kto môže čo očakávať od druhej stray, priebeh volieb riaditeľa/ky, voľby do Rady školy, vysvetleia zákoov týkajúcich sa Rady školy, ZRŠ ako občiaskeho združeia... Neviem, ako teto ápad posúdite vy - redakcia. Viem, že si to vyžaduje veľa času, fiacií a práveho poradcu. Kotakt a autora príspevku máme v redakcii. Poz. redakcie Ďakujeme za skvelý ápad s takýmto vysvetľovaím začeme heď od septembra. A privítame ďalšie otázky a túto tému! Môj ázor a ázor Aoyma... Ad.: UN, , str. 31 Aoym je vlaste taký, že človek, ktorý sa evie chlapsky postaviť za svoje slová, pre mňa ie je ai chlap, ai hodý reakcie. Možo práve vďaka ľuďom ako ste vy, milý pá Aoym, je školstvo tam, kde je, lebo veci myslíme a epovieme, ak aj povieme, tak emáme odvahu sa postaviť za e. A mimochodom, pozám aj ejakých tých chlapov, ktorí sa zúčastňujú tohto vzdelávaia, takže vaše slová teraz vyzejú dosť atifemiisticky, uzajte. A možo aj urážlivo, ak si myslíte, že ie sme schopí zvláduť za 4 roky (pri časovej dotácii 10 hodí týždee) učivo 1. stupňa ZŠ. Ešte šťastie, že mňa zbabelec evie uraziť. Preto budem reagovať tak trocha z iého koca, budem reagovať a celú myšlieku VUCJ (poz. redakcie ide o projekt Vzdelávaie učiteľov základých škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Kocepciou vyučovaia cudzích jazykov a základých a stredých školách). Sama som účastíčkou tohto chaosu. Rozhode po 1. semestri si dovolím tvrdiť, že učivo 1. stupňa AJ zvláde z ás väčšia hravo. Tak ako emusím vedieť, ako vysoko leží Kráľova hoľa a môžem učiť vlastivedu, rovako budem mať dostatočé zalosti agličtiy, aby som ich mohla ďalej podať začiatočíkom - tretiakom a štvrtákom. Možo ebudem a takej úrovi, že by som šla učiť a školu, kde je jazyk profiláciou, ale od toho tam majú predsa kvalifikovaých učiteľov z 2. stupňa s dopleou metodikou pre 1. stupeň. Ale tí le ťažko budú môcť učiť preferovaou a osvedčeou CLIL metódou... A prepáčte, dĺžka štúdia či pobyt v zahraičí emusí ič zameať. Pozám kvalifikovaého učiteľa AJ, ktorý pobudol aj v aglicky hovoriacej krajie ejaký te rok a moju dcéru privádzal do šialestva, lebo mal výslovosť together [tugädä], I have goe [ga] a podobe... Celý teto chaos je o iečom iom. Je to o tom, že súčasá vláda chcela spustiť ovú školskú reformu stoj čo stoj. Nepripraveú, edomysleú. Ale to sa ikto edozvie. Lebo my učitelia pofrfleme, poadávame, ale povedať to ahlas - to ie. Ja som sa sažila zabojovať, ale už keď bol televízy štáb a ceste, pai riaditeľka mi medializáciu problému eschválila. Zo strachu? Z opatrosti? Neviem. Najskôr vedela, že učitelia a riaditelia sa boja medializácie pre stratu miesta či postu a uvedomovala si, že sa ahlas k ám ikto epridá. A pritom by mali aj rodičia ašich žiakov možo vedieť, že sa spustila reforma, kde máme zavádzať ové predmety, ale emáme avýšeý rozpočet, aby sme si zadovážili vhodé učebice či materiály, že ja v 2. ročíku som učila bez učebíc matematiky či prvouky, lebo edošli vôbec, že sme objedali ejaký druh šlabikárov, lebo máme s imi dobré skúseosti, ale MŠ sa rozhodlo, že všetci dostaeme ié (ahá, zabudla som, že máme ľavicovú vládu s prvkami socialistickej demagógie), že metodické pokyy, podľa ktorých sme mali žiakov hodotiť od septembra, prišli a školy až v polovici jauára. A určite berú za prípravu MP slušý plat. Podobe, ako predpokladám, zhrabú slušé peiaze aj za celý teto vzdelávací program, ktorý je taktiež epripraveý. Ale čo a tom, keď ariadili školám, aby cudzí jazyk vyučovali kvalifikovaí učitelia, tak ich treba stvoriť! A to heď! Veď o rok sú voľby, to sa bude dobre chvastať, že čo všetko pá miister pre ás urobil, aj keď je to vlaste aopak. My robíme pre celé MŠ špiavú robotu. (Mám a mysli ŠkVP, zavádzaie ových predmetov...) Späť k VUCJ. Každý týždeň dostávajú aši lektori ié ištrukcie (ohľadom učebíc, ohľadom stupňa vzdelaia, ktoré máme dosiahuť...). Mohých učiteľov, ktorých pozám, trápia ié veci - že sme edostali sľúbeé otebooky. Mňa trápi, či budú z toho vyvodeé persoále dôsledky, že sa edodržujú termíy... Veď postaviť projekt a plagiátorstve (vraj ech ám lektori prefocujú?!?) je trocha trápe... A ebodaj aj ezákoé?! Pozám aj učiteľku, ktorá je so všetkým spokojá, lebo sa aučí po aglicky. Chápem ju. Aj keď po aglicky sa mohla učiť už dávo, poúk a kurzy AJ je veľké možstvo. Možo k tomu potrebovala byť pritlačeá, podobe ako ja. Ale my sme súčasťou systému a me stojí za to bojovať za systém a ie sebecky pozerať iba a seba. A emali by sme zabúdať, že keby každý pozeral iba a pozlátku a ie a podstatu veci, keby ikdy ikto ebojoval za systém, ale iba za seba, žey by ikdy emali volebé právo, dodes by ebolo zrušeé otroctvo... Na záver už iba jedo - milí učitelia, kedy sa koeče zobudíme, spojíme a začeme bez strachu a ahlas rozprávať o svojich problémoch? Ja osobe som ochotá zúčastiť sa diskusie a tému školská reforma či VUCJ s kompetetými kedykoľvek aj v médiách. Koľko z vás by sa ku me pridalo? Milá redakcia Učiteľských oví, skúste zabezpečiť takúto reláciu, alebo aspoň rozhovor vo vašom časopise, určite budeme mať z toho my učitelia viac, ako z ázorov Aoymov (atifemiistov?), ktorých zverejeie tiež celkom echápem... I. STRAUSSOVÁ, Košice Poz. redakcie Na otázky, ktoré sa týkajú vzdelávaia v cudzích jazykoch, sme v podstate priiesli odpoveď v miulom čísle. Vysvetleie sa týkalo tak učebíc, ako orgaizovaia samotých jazykových kurzov pre učiteľov. Učiteľské oviy pravidele vyzývajú a aj uverejňujú ohlasy učiteľov aj tie kritické. Rešpektujeme právo každého a zachovaie aoymity. Rovako ako sa sažíme priiesť odpovede a otázky, ktoré astolia pedagógovia z praxe. Či sa ám podarí zabezpečiť reláciu, to uvidíme aozaj závisí aj od toho, akú chuť diskutovať budete mať práve vy, učielia. Redakcia

25 týždeň Učebice 25. straa Skúseosti s tvorbou učebíc odborých predmetov Problematika učebíc je v cetre pozorosti učiteľov, žiakov, rodičov, tvorcov učebíc, metodikov, predstaviteľov rôzych oblastí pedagogickej vedy. Učebica predstavuje ajexpoovaejší prostriedok, ktorý sprostredkúva žiakovi prostredíctvom učebého obsahu iformácie o faktoch, javoch a procesoch v príslušej vzdelávacej oblasti. Potrebé iformácie musí podávať spôsobom primeraým veku a schopostiam študeta, zohľadňujúc pritom orietáciu štúdia. Vo vzťahu k tomuto špeciálemu poslaiu si vyžaduje tvorba učebíc svoj špecifický postup, spôsob, ktorý sa realizuje v zmysle dokumetu Miisterstva školstva SR Smerica č. 15/2008-R z 15. decembra Tá upravuje postup miisterstva a ďalších priamo riadeých orgaizácií pri výbere materiálych didaktických prostriedkov, ich autora, vydavateľa, výrobcu a edičú čiosť prostredíctvom edičého portálu. Postup vytvára kokurečé prostredie pre autorov, vydavateľov, pričom rozhodujúcim kritériom je kvalita. Podľa tohto dokumetu miisterstvo zverejí požiadavky a tvorbu a vydaie učebíc formou kokurzu a edičom portáli MŠ SR, prípade aj v odborom časopise podľa zameraia alebo v Učiteľských oviách. Jeho iiciátorom môže byť miisterstvo, Štáty ištitút odborého vzdelávaia, Štáty pedagogický ústav, Metodické cetrá, školy, pedagogická verejosť, ako aj súkromé osoby. Požiadavky kokurzu by mali umožiť každému záujemcovi o tvorbu spracovať reály ávrh, pričom východiskovými dokumetmi pri tvorbe učebíc sú Štáte vzdelávacie programy, zverejeé a (odboré predmety). Záujemcovia o tvorbu učebíc a základe zverejeého ozamu predkladajú do kokurzu kocepciu učebíc, obsah, ukážky spracovaých tém určeých kokurzom. Predkladaé ávrhy posudzujú kokurzé komisie, ktoré sú garatom didaktickej a odborej správosti. V ich sú ajmä tvoriví učitelia z praxe, ale aj pracovíci vysokých škôl, vedeckých a metodických ištitúcií, zamestávatelia. Štáty ištitút odborého vzdelávaia, ktorý je garatom pre tvorbu odborých predmetov, ich avrhuje v spolupráci s krajskými školskými úradmi, metodickými cetrami, vysokými školami, zamestávateľmi, atď., zohľadňujúc pritom regioále zastúpeie v SR. Hodoteie Predložeé ávrhy sú aoymé, pri hodoteí sa vychádza z kritérií a hodoteie učebíc. Kritériá sú vecé, kokréte a obsahujú asledové skutočosti: do akej miery predložeý ávrh zodpovedá Štátemu vzdelávaciemu programu, ako sú v ňom rešpektovaé medzipredmetové a vútropredmetové vzťahy, či je zabezpečeá obsahová adväzosť jedotlivých kapitol a ajmä, ako je dodržaá zásada vekuprimeraosti (primeraé jazykové spracovaie, obťažosť pojmov, áročosť ich defiovaia). Veľký dôraz sa taktiež kladie a motiváciu textu, jeho čítavosť (slové kritériá, predovšetkým dĺžka viet), čitateľosť (použité písmo, vhodá grafická úprava, forma zvýrazňovaia a odlišovaia štrukturálych kompoetov učebice). Jedým z dôležitých kritérií hodoteia je aplikácia vedomostí v praxi, použitie zaujímavých príkladov zo života, čo je ajmä v odborých predmetoch veľmi dôležité. V emalej miere a kvalitu učebice pôsobia regulačé prvky učebice (otázky, úlohy...), ktoré by mali rozvíjať tvorivosť žiaka, samostatosť, aktivitu, a mali by obsahovať prvky problémového charakteru. Po obsahovej stráke musia byť učebice v súlade s pozatkami vedy a techiky. Nemožo podceňovať ai graficko-ilustratívu stráku. Z obrázkov musia študeti vedieť čítať, obrázky, grafy, schémy, musia byť situovaé a súvisieť s textom. Práve toto kritérium patrí v iektorých učebiciach techického zameraia za veľmi áročé a vyžaduje si vysokú špecifičosť autora, lektora, odborého redaktora, ako aj vydavateľa (apr. Techické kresleie, Diagostika automobilov). Tieto kritériá hodoteia učebíc korešpodujú s kritériami hodoteia učebíc, používaých takmer vo všetkých štátoch EÚ. Berúc ich do úvahy, kokurzá komisia odporučí spomedzi uchádzačov ajvhodejší ávrh a autor a základe písomého ozámeia MŠ SR môže pracovať a tvorbe rukopisu učebice. Musíme si uvedomiť, že ak rukopis vyhrá v kokurze, ie je to ešte záruka, že učebica aozaj bude vydaá. Stáva sa to ajmä vtedy, ak autori erešpektujú pripomieky čleov kokurzej komisie, príp. lektorov. V takomto prípade sa tvorba učebice, ako aj jej schvaľovací proces a vydaie predlžuje. V odborých predmetoch často zasiahe do predĺžeia celého procesu apríklad tvorba ových zákoov (colá deklarácia, pozemkové právo...). Je veľmi správe, že učitelia, ktorí tvoria prevažú väčšiu čleov kokurzej komisie, sú pri hodoteí jedotlivých ávrhov veľmi kritickí, očakávajú od ových učebíc iečo ové, etradičé, progresíve, dyamické. Majú dobré ápady, ktoré v zmysle pripomieok ešte vášajú do víťazých ávrhov, ktoré autori realizujú pri celkovom písaí rukopisu. Pozitíve možo hodotiť te fakt, že čleovia kokurzej komisie si ajmä spomedzi seba avrhujú lektorov učebíc, práve pre te prvotý živý kotakt, kedy sa vlaste dáva autorovi šaca písať učebicu. Sú pri tom, keď sa o rukopise živo diskutuje, vedia, čo do učebice treba ešte viesť a aopak, čo jej bolo vytkuté. Je zaujímavé, že iekedy je pohľad a učebicu rozdiely z hľadiska učiteľov z praxe a z hľadiska vysokoškolských pedagógov, ktorí sú tiež člemi komisie. Vysokoškolskí pedagógovia sa pozerajú a predložeé ávrhy zo širšieho záberu, ajmä z celkového poňatia kocepcie učebíc, či ich didaktickej a odborej správosti, kým učitelia upredostňujú pri hodoteí praktickejšie hľadisko. Treba koštatovať, že celková úroveň predložeých ávrhov do kokurzu z roka a rok stúpa. Medzi ajcitlivejšie často kritizovaé stráky predložeých ávrhov do kokurzu patrí edodržiavaie vekuprimeraosti, odborá áročosť, slabá aplikácia teórie a prax, didaktické spracovaie ávrhu. Kokurzy Štáty ištitút odborého vzdelávaia každoroče iiciuje kokurzy a tvorbu ových odborých učebíc pre SOŠ. V priemere ide cca o 50 titulov. Odboré komisie pri ŠIOV pre jedotlivé vzdelávacie oblasti sa pravidele a svojich zasadutiach zaoberajú problematikou učebíc. Hodotia používaé učebice, v prípade absecie alebo evyhovujúcej učebice iiciujú kokurzy a ové učebice. V priemere 40 ových odborých učebíc vychádza každoroče pre jedotlivé vzdelávacie oblasti, erátajúc reedície. Myslím tým ové učebice, ktoré dostaú schvaľovaciu doložku MŠ SR. Nové učebice hodotia veľmi pozitíve - ple rešpektujú didaktické fukcie učebíc, sú vizuále príťažlivé, obsahujú ajovšie pozatky v daej oblasti, rešpektujú ormy EÚ. Tvorba ových učebíc pre odboré predmety sa odvíja od tvorby pedagogických dokumetov a vždy bola ásledá po ich vytvoreí a schváleí MŠ SR. Učebice vzikali a vzikajú častokrát úple ové, ktoré doteraz eexistovali, akoľko vzikajú stále ové učebé a študijé odbory. ŠIOV v rámci ďalšieho vzdelávaia pedagogických zamestacov pravidele usporadúva pre učiteľov SOŠ prezetácie ových učebíc. Semiáre sa uskutočňujú za účasti autorov, vydavateľov, metodikov ŠIOV, ako aj pracovíkov MŠ SR, s cieľom priblížeia a zosúladeia zámeru autora pri štrukturovaí učiva s výchovovzdelávacími cieľmi predmetu podľa pedagogickej dokumetácie, štadardov, ako aj poskytutia metód, foriem, a prostriedkov pri práci s učebicou. Učitelia uvedeé akcie veľmi pozitíve hodotia. Semiáre s prezetáciou učebíc, resp. ako pracovať s učebicou spájame s metodickým dňom, kde sa ajlepšie potvrdí myšlieka spojeia teórie s praxou. Tvorba učebíc odborých predmetov tvorí eodeliteľú súčasť kurikulárej politiky. Najviac ových učebíc bolo vytvoreých vo vzdelávacích oblastiach ekoomika a orgaizácia, obchod a služby, SOŠ potraviárskeho, chemického, poľohospodárskeho zameraia, veteriáreho zameraia, ako aj učebice pre SOŠ stavebé, pedagogické či kozervatóriá. Tvorba súvisela a adväzovala a iováciu pedagogickej dokumetácie, súvisela s rýchlym tempom ových techológií, ekoomických zmie, účtovíctva, a takto by sme mohli postupe spomeúť všetky vzdelávacie oblasti. Nemožo opomeúť, že tvorba učebíc odborých predmetov je závislá od autorov pre jedotlivé oblasti. Skúseosti potvrdzujú väčší záujem autorov o tvorbu titulov v oblasti ekoomiky, obchodu a služieb, potraviárske, poľohospodárske zameraia. Meší záujem zo stray autorov je o tvorbu učebíc pre vzdelávaciu oblasť strojárstvo a elektrotechika. Pozitíve možo hodotiť vybudovaé široké zázemie autorov, recezetov pre tvorbu odborých učebíc. Darí sa to aj vďaka semiárom, ktoré ŠIOV každoroče orgaizuje v rámci podujatia JUVYR. Cieľom semiára je zefektíviť tvorbu, vydávaie a hodoteie učebíc. Určeý je pre pedagogickú verejosť, autorov, vydavateľov. Postrehy, ávrhy, ktoré a podujatí odzejú, sú progresíve tak z hľadiska tvorby ových učebíc, získaím ových autorov, ako aj podetov v rámci ďalších reedícií učebíc. Učitelia apelujú pri tvorbe ových učebíc a to, aby súčasťou učebice bolo aj CD, ajmä pri tituloch, ako sú Techológie, učebice pre školy výtvarého zameraia, služby kaderíctvo, dizaj, atď. Tvorili by podporý a doplkový materiál, prostredíctvom ktorého by žiaci a základe vizuáleho spracovaia lepšie pochopili učebú látku a jej aplikáciu a prax. Uvedeú požiadavku sa usilujeme uviesť do praxe. Náročá práca Tvorba odborých učebíc pre SOŠ je áročá, častokrát si vyžaduje prílišú špecifikáciu, odborosť. Neustále vzikajú ové študijé a učebé odbory, čo má tiež za ásledok abseciu učebíc v tejto oblasti. Je esporé, že v oblasti odborých predmetov sa ťažšie hľadajú autori, ajmä ak ide o úzko špecializovaý predmet. Výsledkom je absecia iektorých učebíc odborých predmetov. Uvedeý fakt sa čiastoče darí riešiť tým spôsobom, že do kokurzu je možé predložiť aj hotové dielo zo zahraičia, ak vyhovuje Štátemu vzdelávaciemu programu. Tak apríklad vzikli učebice pre školy s automobilovým zameraím, ktoré predložilo vydavateľstvo AVID z Bra, ďalej odboré učebé texty s odborou termiológiou pre hotelové akadémie a OA, ktoré predložilo vydavateľstvo OXFORD UNIVERSITY PRESS, atď. V súvislosti s tvorbou odborých učebíc pre SOŠ emožo espomeúť aj otázku ákladovosti, ktorá je v porovaí so všeobecovzdelávacími predmetmi epomere ízka. Kým pri všeobecovzdelávacích predmetoch je áklad a učebicu 50- až 60-tisíc, pri odborej učebici špecifického zameraia je to od do kusov. Kým v susedých štátoch si učebice pre SŠ hradia študeti sami, učebice v SR, ktoré prešli kokurzým pokračovaím a sú zaradeé do edičého pláu, hradí MŠ SR. Učebice odborých predmetov pre SOŠ používaé v SR sú a veľmi dobrej úrovi, sú porovateľé s vyspelými európskymi štátmi. Ple rešpektujú didaktické fukcie učebíc, sú vizuále príťažlivé, obsahujú ajovšie pozatky v daej oblasti, rešpektujú ormy EÚ. V súvislosti s tvorbou učebíc treba vysoko oceiť prácu učiteľov, ktorí v prevažej miere tvoria autorské zázemie. Bolo by vhodé vytvoriť im pri tvorbe učebíc tvorivé voľo, resp. také podmieky, aby ich čiosť počas písaia učebice bola ich pracovou áplňou. Silvia BIELKOVÁ, ŠIOV Ilustračé foto archív

26 26. straa Moderé vyučovaie týždeň Hodoteie edukačého dosahu projektu Notebook pre každého žiaka SPRÁVA Z VÝSKUMU Súčasú spoločosť charakterizuje zásadá zmea paradigmy, ktorá zahŕňa globalizáciu, rýchly vývoj ových techológií a spoločeský tred smerom k iformáciám. Predpokladom úspechu v týchto ových podmiekach je apleie ových potrieb ako apríklad potreba flexibility, schoposť učiť sa a spolupracovať v rámci tímov. Školy a vzdelávací systém ako celok musí reagovať a sažiť sa achádzať ové metódy a spôsoby vyučovaia a vzdelávaia mladých ľudí. Teto výskum sa zameriava a otázku vzdelávacieho prostredia bohatého a techológie pre idividuále vyučovaie (1:1 TRLE) a dosahu tohto prístupu a vzdelávaie. Skratka TRLE zameá Techology Rich Learig Eviromet, čo predstavuje vzdelávacie prostredie obohateé o techológie; 1:1 zdôrazňuje idividuálosť, fakt, že každý jede žiak pracuje so svojím vlastým počítačom otebookom. Spoločosť Microsoft pomohla fiacovať projekt Notebook pre každého žiaka a Základej škole v Trsteej v rámci druhého ročíka; v roku 2009 do projektu pristúpila aj Základá škola v Bošaoch. Cieľové skupiy Primára: žiaci a žiačky základej školy, ktorí participovali a projekte Notebook pre každého žiaka (ďalej le otebooková trieda, NT) Kotrolá skupia 1: žiaci a žiačky v tradiče vedeej bežej triede (ďalej le bežá trieda, BT) Kotrolá skupia 2: žiaci a žiačky v triede, v ktorej sa využívajú prvky projektového prístupu k vyučovaiu; táto kotrolá skupia bola le v jedej z dvoch lokalít (ďalej le projektová trieda, PT) Sekudára: učitelia a rodičia týchto žiakov Terciála: učitelia a riaditelia škôl po celom Slovesku Kto sa zúčastil prieskumu Žiaci a žiačky Trsteá Experimetála skupia otebooková trieda (NT) 2 kotrolé skupiy - projektová trieda, bežá trieda Žiaci a žiačky Bošay Experimetála skupia otebooková trieda (NT) 1 kotrolá skupia bežá trieda Rodičia Trsteá: 15, Bošay: 21, spolu 36 Učitelia a učiteľky 7 učitelia a učiteľky v Bošaoch (2 učiteľky agličtiy, geografia/ iformatika, biológia, matematika, dejepis, občiaska áuka/ hudobá výchova); 4 učitelia a učiteľky v Trsteej (učiteľ a učiteľky troch sledovaých tried, a špeciála pedagogička pracujúca so žiakmi so špeciálymi potrebami) Popis situácie Základá škola Rudolfa Diloga, Trsteá Prvá sloveská škola zapojeá do projektu V súčasosti tretí ročík 18 žiakov a žiačok vybaveých otebookmi Projekt prebieha od akademického roka 2007/2008 Základá škola Školská 14, Bošay Druhá zapojeá škola V súčasosti šiesty ročík 21 žiakov a žiačok s otebookmi (+8 učiteľov/učiteliek) Projekt prebieha od akademického roka 2008/2009 Dotazíky, testy, iterview Dotazíky sa zameriavali a zisťovaie, ako deti vímajú techológie. Sažili sa idetifikovať spôsoby používaia digitálych techológií, zisťovať ich prístup k techológiám, a spôsoby, ako im projekt dokáže pomôcť pri školskej práci. Dotazíky súčase obsahovali otázky a školský výko detí a ich postoje ku školským a všeobecým záujmom, a o motivácii vo vzťahu k školským poviostiam. Teto kompoet umoží v Trsteej porovať výsledky z troch rôzych skupí: Trieda využívajúca otebooky (NT) Trieda bez otebookov, ktorá využíva prvky projektového využívaia (PT) Trieda bez otebookov, ktorá využíva tradičý prístup (BT) Štúdia testovala hypotézy, či je možé počítačové techológie spájať s lepším výkoom v škole či motiváciou, či je možé spájať projektové vyučovaie s lepším školským výkoom a motiváciu, a prípadý facilitačý efekt prístupu detí k počítačovým techológiám v škole a projektové vyučovaie. Dotazíky pre rodičov sa zameriavali a hodoteie projektu zo stray rodičov, sledovaie zmie v záujmoch pozorovaých u ich detí, a prípadé problémy. Idividuále iterview slúžili a hlbšie vysvetleie iformácií získaých v dotazíkoch. Otázky sa zameriavajú a kokréte príklady, kedy otebooky pomohli pri školskej práci; či pomohli podietiť záujem o techológie, učeie či ié oblasti; či zasahujú do iých aktivít a akejkoľvek úrovi (spoločeské aktivity, športy, domáce práce...) a prípadé bariéry či problémy. Fókusové skupiy Fókusovú skupiu chápeme ako mysliacu spoločosť v miiatúre a jej dyamika môže poukázať a hlbšie výzamy či témy, ktoré môžu byť relevaté pre spoločosť ako celok. Keďže aalýza fókusových skupí vychádza z predpokladu prepojeia a celkový diskurz v spoločosti, môže táto aalýza pomôcť popísať celú škálu výzamov v rámci určitej témy a môže pomôcť defiovať relevaté koštrukty. Pri geeralizáciách je však potrebá veľká opatrosť. Táto techika dokáže výzame dopliť predchádzajúce dve spomíaé techiky (dotazíky a idividuále iterview). Fókusové skupiy sme realizovali s učiteľmi a učiteľkami v skupiách 5-8 participatov; skupiu facilitovali výskumíci iele v sahe zbierať odpovede a výskumé témy, ale aj s cieľom podietiť iterakciu medzi účastíkmi a sledovať ajširší možý rozsah reakcií. Prehľad tém pre učiteľov: Ako projekt s otebookmi zmeil ich život a fugovaie v triede? Ako zmeil ich prácu so žiakmi, a ako zmeil žiakov? Celkové skúseosti s projektom výhody, silé stráky, slabé stráky Kokréte porovaie žiakov v NB triede so žiakmi v iých triedach Vímaé hrozby (riziká techológie, vystaveie ebezpečému obsahu) Návrhy a zapojeie techológie do vyučovaia Spôsoby využívaia otebookov v triede (zameraie a edukačé ciele a stratégie) Kokréte príklady, ako otebooky pomohli žiakom rozviúť určité spôsobilosti Prípadé bariéry, problémy, prekážky Odporúčaia do budúcosti Limity výskumu Limitovaá dostuposť údajov z obdobia pred realizáciou projektu, takže tradičý experimetály dizaj ( predtým a potom ) ebol dosiahuteľý. Napriek sahe porovať údaje s kotrolými skupiami, je potrebé zachovať maximálu obozretosť pri akýchkoľvek geeralizáciách. Výsledky môže ovplyviť možstvo faktorov spôsobilosti učiteľov a ich štýly učeia, vzťah žiakov k učiteľom (obzvlášť a prvom stupi, kde jede učiteľ učí väčšiu predmetov), motivácia a strae žiakov a učiteľov spojeá s účasťou a pilotom projekte, pozorosť médií veovaá projektovej triede, atď. Zdá sa, že škola v Trsteej je jediečou ištitúciou vedeie tejto katolíckej cirkevej školy pôsobí motivovaým a otvoreým dojmom, žiaci sa zúčastňujú rôzych medziárodých súťaží a projektov, učitelia a žiaci pravidele vyhrávajú rôze cey za svoje projekty, atď. Podobe, aj škola v Bošaoch má veľmi motivovaý zbor učiteľov, ktorí sú otvoreí iováciám. Obe školy sú avyše situovaé vo výraze rurálom prostredí, pričom súčase ie sú vôbec izolovaé (mesto Bošay sa achádza a západe Sloveska, čo je ajrozviutejší regió v krajie; mesto Trsteá sa achádza a výzamej medziárodej komuikácii spájajúcej Slovesko s Poľskom, v podstate takmer a hraici s Poľskom). Zdá sa, že kogitíve spôsobilosti žiakov v experimetálej triede v Trsteej boli už a začiatku miere podpriemeré učitelia uviedli, že mohí žiaci pochádzali zo sociále zevýhodeých rodí. Aj keď to zameá, že projekt im mohol priiesť viac výhod ako priemerej triede, komplikuje táto evyrovaosť porovaie s kotrolými triedami či ormami. Porovávame veľmi malé skupiy, takže e/prítomosť jedého či dvoch žiakov by mohla výraze zmeiť celkový priemer skupiy. Z výsledkov V dotazíku pre žiakov sme sledovali postoje k jedotlivým strákam práce v škole. Výsledky boli relatíve homogée. Rozdiely v obľube jedotlivých predmetov môžeme pričítať vplyvu učiteľov. V Trsteej žiaci otebookovej triedy dosiahli vyššie skóre takmer vo všetkých oblastiach viac ich baví učeie a úlohy, zvládajú podľa svojich slov školu bez problémov, baví ich učeie v škole ako také, baví ich matematika a učeie s počítačom. Výsledky pre matematiku boli vo všetkých triedach veľmi podobé. Čo je ajvýzamejšie, 100 % žiakov otebookovej triedy uviedlo, že ich baví učeie v škole ako také. V ďalších otázkach určeých už výluče pre otebookovú triedu títo žiaci uviedli, že ich výko v škole sa po zavedeí projektu zlepšil to však svedčí skôr o ich vyššej motivácii ež o objektívom zhodoteí ich výkou, keďže metakogícia ie je v tomto veku ešte ple rozviutá. Zdôrazňujeme, že ide o subjektíve výpovede žiakov, ktoré ie je možé chápať ako reály obraz ich školského výkou. Pozitíve výsledky otebookovej triedy je možé prevaže iterpretovať v tom zmysle, že sú viac motivovaí pre štúdium. Poteciále zlepšeie v školskom výkoe by bolo možé pozorovať až s väčším časovým odstupom a pri väčšej vzorke. V Bošaoch bola úroveň školskej motivácie celkovo ižšia, čo môžeme pripísať typickým charakteristikám tohto vývojového obdobia (vek v experimetálej skupie sa pohyboval od 11,7 do 13,2 rokov, v kotrolej od 11,8 do 13,8). Napriek tomu je motivácia k práci v škole výraze vyššia v otebookovej triede oproti kotrolej. Výzamé rozdiely zahŕňajú doméy učeia a úloh, a matematiky. Keď žiaci hodotia svoj výko pred a po projekte, takisto hovoria o zlepšeí. Pri otázkach a ajväčší doterajší úspech väčšia žiakov uvádza odpovede vzťahujúce sa k úspechom v škole, športovým výkoom či umiesteiam v súťažiach (apr. recitačá súťaž). V otebookovej triede žiaci častejšie uvádzali úspechy spojeé s používaím techológie a s projektom (7 takýchto odpovedí v Trsteej, 3 v Bošaoch) apr. začal som sa učiť vďaka otebookom či moja prezetácia. Pri edokočeej vete Projekt mi pomohol až 6 žiakov v Bošaoch uviedlo v učeí, a 3 odpovedali slovami ako učeie je zábavejšie. Všetci žiaci v Trsteej v rozhovoroch spomíali otebooky vždy v pozitívom kotexte. Často spomíali používaie otebookov ako vec, a ktorú sa v škole tešia a iečo, čo robí školu zaujímavejšou. Niektoré kokréte výroky žiakov, s ktorými sme robili rozhovor (10 rôzych žiakov): 1. Tie otebooky ám viac pomohli v učeí - učí sa mi lepšie. 2. Keď eboli otebooky, škola ebola zábavá, iba stále pero držať, emohli sme ič vyhľadávať a iterete, ejaké obrázky, všetko sme museli robiť ormále, písať perom. Teraz ma škola baví viac. 3. Pomohol mi pochopiť aj matematiku, to som vôbec evedel. 4. Do školy sa teším, ajviac a otebook. 5. Na škole sa mi ajviac páči otebook. Môžeme hrať matematiku, slovečiu, výukové programy, ľudské telo. 6. Máme otebooky a ie le písaie. Môžeme a ich počítať matematiku, doplňovať vybraé slová, skladať kostlivca. Teším sa, že a otebookoch robíme. 7. Mala som problém s matematikou, potom som ju už vďaka otebooku pochopila. Stalo sa, že keď som evedela, apísala som učiteľovi. 8. Napríklad matematiku mi to pomohlo pochopiť, mi to program vysvetlil, čo som evedel. 9. Vtedy sme museli furt písať, teraz ie. Pre mňa je ľahšie robiť a otebooku, ako písať. 10. Na otebooku sa to rýchlejšie aučíme, všetko. Žiaci ezazameali žiade egatíve reakcie rodičov či iých žiakov v škole, emali problém prispôsobiť sa odlišému štýlu práce. Udávajú mohé ďalšie záujmy okrem počítačov. Nezazameali sme výzamé rozdiely medzi žiakmi, ktorí už mali počítač doma pred projektom a tými, pre ktorých bol projekt prvým stretutím s počítačom. Vímaie otebookov žiakmi ie je cetrovaé le okolo koceptu Výsledky sú v percetách BT PN NT 1. Ako ťa baví učeie a úlohy? Zvládaš školu bez problémov? Baví ťa učeie v škole? Baví ťa matematika? Baví ťa sloveský jazyk? Učeie s počítačom? zábavy či hier, ai ie je vímaý výhrade ako pracový ástroj skôr je vímaý ako zábavý pracový ástroj. Aj v Bošaoch vímali všetci žiaci otebooky pozitíve. Často ich uvádzali ako iečo, čo im pomohlo alebo čo robí školu zaujímavou. Kokréte výroky žiakov: 1. Notebook mi pomohol pochopiť zemepis. 2. Teraz je to zábavejšie. 3. Vo všetkom si to viem lepšie teraz Výsledky sú v percetách BT NT 1. Ako ťa baví učeie a úlohy? Zvládaš školu bez problémov? Baví ťa učeie v škole? Baví ťa matematika? Baví ťa sloveský jazyk? Učeie s počítačom? predstaviť cez otebook. Je to lepšie, zábavejšie. 4. Lepšie som pochopila zemepis. Teraz je lepšia agličtia, aj slovečia je zaujímavejšia. 5. Odkedy máme otebooky, hodiy sa mi zdajú kratšie. 6. Učí sa mi ľahšie teraz. 7. Rada tvorím iečo ové. Dá sa a [iteraktívej] tabuli ukázať iečo všetkým, alebo aj zošit, keď chce pai učiteľka ukázať, tak ho dá pod vizualizér.

27 týždeň Moderé vyučovaie 27. straa 8. Ľahšie sa mi píše do otebooku, hlave gramatiku. Radšej robím s Kabri ako ormále rysovať. 9. Ja som sa zlepšil v prírodopise. Som vypracoval referát o vtákoch a dostal som jedotku. 10. Podľa mňa sa to lepšie aučím. Keď ám dá z matematiky úlohu, my si to stiaheme a vypracovávame apríklad do pracových listov. Zlepšila som sa v matematike. V tejto skupie šiestakov výraze rezooval prvok ľahšej komuikácie s učiteľmi. Napríklad: Ako dopadla písomka, učiteľom píšeme. Iak by mi to eapadlo, opýtať sa učiteľov, ako sa majú. Alebo akú som dostala zámku. Ľahšie je si s imi písať cez MSN, ako sa s imi rozprávať. Meej sa ho bojím. Pýtame sa cez MSN učiteľov, ako sa majú, alebo čo som epochopila. Písal som si aposledy s pai učiteľkou a mi povedala, že ma bude skúšať. Je to dobre, že ich môžeme kotaktovať. Učitelia vo fókusovej skupie dodali, že vďaka techológiám ako Live Messeger sa a ich žiaci začali obracať aj s osobými problémami - apríklad jeda žiačka sa pýtala otázky súvisiace s meštruáciou. Postoje učiteľov Učitelia v Bošaoch sa vyjadrovali aj k zmeám vyvolaých projektom. Odpovedali a otázky v dotazíku. V Trsteej bol priamo do projektu zapojeý le 1 učiteľ, takže dotazíky eboli potrebé. Učitelia sa k projektu vyjadrovali zväčša pozitíve. Za jeho výhody ozačovali ajmä spôsobilosti, ktoré budú žiakom užitočé v budúcosti, a spôsobilosti, ktoré žiakom pomôžu v budúcom zamestaí. Výhody projektu vímali skôr v oblasti motivácie, ako v zlepšovaí zámok aj keď učitelia v dotazíku určitú mieru zlepšeia azačili. Ako príklady využívaia techológií učitelia často uvádzali projektové a iteraktíve vyučovaie, ktoré tieto techológie umožňujú - zazelo 11 kokrétych príkladov ako súťaže, vyhľadávaie iformácií, tímová práca, triedy blog, e-twiig. Špecifickým príkladom sú žiaci so špeciálymi potrebami (poruchy učeia či arušeá komuikačá schoposť), ktorým techológie umožňujú lepšie zvládať zevýhodeie a tým pádom vyrovávajú ich šace. Projektové a iteraktíve vyučovaie:...ideme k počítačom a oi si tam vyhľadajú. Keď si majú ájsť, čo je to koža, hmat, čuch a tieto zmysly, kokréty obrázok, a z toho potom projekt urobiť. Takéto projekty robili a steu. A potom to, čo ašli, vysvetľovali to jede druhému, ostatí kládli otázky. (Trsteá) To bolo projektové vyučovaie. Brali to tam ako ecyklopédiu. Vytvorili si a jedej hodie kompletý [elektroický] herbár a a druhej vyhľadávali. To je, akoby sme chodili s kihou. Kedysi sme chodili s kihou a lúku a a kopci chytíme a lúke sigál. (Trsteá) Triedy blog (Trsteá) Teraz sa učíme zlomky a včera som tam bola prvýkrát, vysvetľovaie základé, odkiaľ kam a videla som, že to bolo úple super, keď mali otebook, otvorili si jede program, skladali sme kruh a časti, druhý program, vytvárali sme zlomky, porovávali sme dve tretiy, jeda polovica, me sa to zdá veľmi efektíve, pretože som emusela ič kresliť a tabuľu, ič rozkladať (Bošay) Za zemepis (...) je možosť vidieť rôze mapy, ie le tie aše školské, tak isto si môžem ájsť ejaké video, obrázok, emusí kolovať kižka po triede, môžu heď vidieť všetci araz, Google Earth používame, zorietujú sa priamo v terée, alebo hľadať a ete ejaké zaujímavosti, súťažia, kto ajviac ájde. Tiež aj s iteraktívou tabuľou pracujem, dopisovali sme do mapy ázvy štátov. Alebo aj horizotálu a vertikálu čleitosť svetadielov a také. (Bošay) Využívame programy hlave a precvičovaie slovej zásoby, epravidelých slovies, a to máme Laguage Lab, tiež aj zahraičé webové stráky, iteraktíva tabuľa - pripravujeme prezetácie, do ktorých sa dá dopisovať. Tiež robia aj prezetácie v rámci projektov, robili vlasté recepty, obľúbeé jedlá, potom sme to spojili, vzikla kuchárska kiha 6. A. Vizualizér, te ám pomáha pri práci s pracovým zošitom, lebo dovtedy sme boli zvykutí le čítať tie odpovede, mohí to mali zle apísaé, teraz to peke majú apísaé a tej tabuli, každý si to odtiaľ odkotroluje. (Bošay) My sa tiež sažíme veľa zmyslov zapojiť, ie le hovoriť o vareí, ale aj variť, aby a tej agličtie všetko zapojili. Aj hovoríme, aj počúvame, zase tie zmysly, to sa ám zdá efektíve. Že ie le písaie, alebo hovoreie, ale kombiácia všetkých zmyslov. Tie deti ám dajú spätú väzbu, keď vidíme to zlepšeie u detí. (Bošay) Ja som mala súťaž, boli rozdeleí do skupí a každý sedel iekde ide, jede kapitá bol tam, druhý tam, to ai ja som ešte s tým evedela až tak dobre robiť, emali s tým ajmeší problém. Heď sa popripájali. Chlapci sa s dievčatami spojili. Bolo dobré, radili sa, pomáhali si. Ai eviem, či sa k ejakému výsledku dopracovali, bolo tam 5 ťažkých otázok, ale tam išlo o iečo iého. Hľadať a ete, ale bolo to ťažké. Chlapci vyriešili 4, dievčatá asi le 2. (Bošay) Majú tureckých kamarátov, e-twiig. A vymeili sme si prihlasovacie údaje do MSN, už sme sa s tými tureckými deťmi spojili, vymeili si kotakty a už komuikujú. Asi dva týžde. Idividuále s imi komuikujú. Buď potom me tie deti apíšu, alebo tak. (Bošay) To sa afotí, dá sa to a spoločý server a tam sa to kopíruje, používa. Teraz sa chystáme, (...) deti sa zameriavajú, ja eviem, a dopravu, prostredie, alebo prírodé pomery obce, fotografie uplatňujú a používajú, aj vlasté. (Bošay) To je dlhodobý projekt. (...) Si deti ájdu a iterete, alebo askeujú ejaké staré fotky kultúrych pamiatok, potom to ofotia v súčasosti a to budú porovávať, ako sa to zmeilo. (Bošay) Práca so žiakmi so špeciálymi potrebami: Dá sa robiť s počítačom, kde sú špeciále programy. Kde ja môžem pozvýrazňovať te text. Obrovská výhoda je pre dysgrafikov, že miesto písaia robia le vlky (...) Možo urobí prekrásu slohovú prácu, ktorú bude vedieť iekto prečítať. Dyslektikom zdôrazňujem - robte si cvičeia, dopĺňajte, diktátiky. Lebo oo to mysleie môže byť dobré, ale o ich ikdy eapíše, keby emal počítač. Ja ho využívam, apríklad, mám dieťa s detskou mozgovou obrou, pre ktoré je počítač pravá ruka, bez eho by ič eapísalo. Ja mám program a aj ho dám rodičom, tu máte program a už le cvičte. (...) (Trsteá) Príosy projektu z pohľadu učiteľov Ako príosy projektu pre učiteľov uvádzali samotí učitelia zlepšeie efektívosti ich práce (4 príklady), zvýšeie motivácie (4) a facilitáciu iovácií, kedy techológie abádajú učiteľov k spestrovaiu prístupov či kurikula (3). Hlave zvýšeie motivácie môže byť kľúčovým prvkom, ktorý môže elimiovať riziko vyhoreia. Špecifickým príosom bolo prepojeie iých predmetov s vyučovaím agličtiy pri používaí aglického softvéru a matematike. Ďalším príosom bolo zjedodušeie komuikácie medzi učiteľmi a žiakmi techológia zížila tradičú bariéru a žiaci častejšie oslovujú svojich učiteľov, či už pri otázkach súvisiacich so štúdiom, alebo pri osobých problémoch (5). Príosy a strae žiakov videli učitelia hlave vo zvyšovaí ich motivácie k štúdiu (6) a k osvojovaiu si spôsobilostí práce s textom (4). Tieto spôsobilosti sú v súčasej dobe kľúčové, avšak esledujú ich žiade u ás štadardizovaé testy. Zaujímavým motivačým faktorom je aj možosť aučiť sa vo veľmi raom veku spôsobilosti, ktoré eovládajú ai ich starší súrodeci či rodičia ako apríklad práca s iteretom či ištalácia periférií - a mať možosť im ich áslede doma sprostredkovať. Príosy pre rodičov videli hlave v zjedodušeí domácej prípravy rodičia emusia vytvárať matematické príklady a môžu jedoducho sledovať progres svojich detí. Ako problémy uvádzali predovšetkým techické otázky súvisiace so zavádzaím a správou systému, a potrebu zmeiť svoj systém prípravy čo je však áročé le a začiatku, kým si učiteľ vytvorí určitú sadu ástrojov a osvojí základé spôsobilosti. Pre učiteľov efektívosť práce Na tých IKT je ajväčšia efektivita. Predtým, keď sme emali otebooky, to bolo eefektíve, aspoň teda pre mňa. Predtým, keď sme emali, sme museli chodiť do počítačovej miestosti. Tá efektivita otebookov je v tom, že ja vysvetľujem a deti si zároveň pozerajú v otebooku softvér a potom priamo už pracujú s tým softvérom. Čiže sú obozámeé s tým materiálom aj po techickej stráke, dostávajú to do vyučovaia. A tá efektivita sa zvýšila, lebo priamo pracujú s obsahom vzdelávacím. (Trsteá) Už aj oprava tých testov cez class server, to už príde vyhodoteé a ja už le môžem ejaké pochvaly tam apísať. Ja mám teraz problém opraviť tie [klasické] diktáty. Človek si zvyke a pohodlie. (Trsteá) Napríklad pre mňa, pozámky im dám, ech si ich stiahu, bola to pre mňa strata času, kým oi si apísali pozámky do pracových zošitov, či už si ich iekto vytlačí, alebo alepí do toho zošita... Potrebujeme čas ušetriť a takýchto veciach, písaie pozámok je strata času. (Bošay) Je to jedoduchšie. Na hudobej sme vyhľadávali ľudové pesičky a iterete, alebo počúvali ich a NB, téma láska, alebo iečo. Potom sme to rozoberali. (Bošay) Pre učiteľov - motivácia Už som všetko povedal, uľahčilo mi to život, spestrilo mi to vyučovaie. Začiatky boli ťažké, ale emeil by som. Hlavá vec, čo mňa teší, ale je tá motivácia, že ja tie deti emusím presviedčať, ide to samo. Toto je dôležité. (Trsteá) Chuť do práce, veď ja prídem a všetko tu mám. Už dokoca sa učím aj zapíať tú tabuľu. Techika uľahčuje život aj v školstve. (Trsteá) Ja sa musím prizať, že aj ja sa viac aučím, čo eviem. Lebo teraz učím zoológiu, zvieratá a o každom si iečo

28 28. straa Moderé vyučovaie týždeň pozriem, o každom zvierati sa edá, ale ja sa viac aučím, viac si zapamätám. Lebo oi sa ma pýtajú a teto koľko sedí a vajíčkach? Už si to aj ja lepšie zapamätám. (Bošay) No ja poviem, (...) pre ás je to zážitok. Otvorím si Widows, sme tam v sieti učitelia zo Sloveska, čo sme a Moderom učiteľovi, kto čo pridal pozeráme. Jeda prezetácia - pekú prezetáciu robili, druhá kolegyňa pridala peký film a YouTube, aozaj mám prehľad, čo učitelia dokážu urobiť. (...) Ako fakt dobré materiály. A pre mňa (...) to urobilo veľký pokrok a vidím, čo učitelia dokázali, čo urobili. A je to išpirácia a motivácia. A to iele pre mňa. (Bošay) Pre učiteľov facilitácia iovatívosti Dostal som sa do štádia, že všetko mám hotové, jede mesiac som šiel rovakým štýlom. A už ku kocu som pozeral, už boli takí, že zase toto.... Prese ako [meo kolegye] vravela, ak človek im evymyslí iečo ové, tak to príde do toho štádia, že zase je všetko udé. Musí byť stále ejaká zmea. (Trsteá) Z týchto poviých úloh, keď im dám referát, to je zase iečo ié, referát ich baví. Musia sa stretúť, dohodúť, čo máš ty, čo mám ja, pošli lik. To ich baví. Ale už ich ebavia diktáty, lebo tie cvičeia sú stále tie isté. Ale stále ich to viac baví, ako keď to majú robiť ruče. Veď aj človeka baví - má ovú robotu, baví ho to, potom už ie, stereotyp a chce odísť. (Trsteá) Keď zavrieme dieťa do žalára a bude tam za ím chodiť dozorca, to dieťa sa za desať rokov aučí čítať. Ale akým spôsobom? Tak isto aj tradičým učeím. Naučí sa čítať. Tak isto aj s NB. Možo za te istý čas. Ale čo je dôležité, že tie deti to baví. Predsa je to ová techológia, metóda, ie je to okukaé. Tie formy práce sú úple ié. (Trsteá) Pre učiteľov iterakcia s vyučovaím agličtiy Je tam veľa takých programov, ale väčšia je v agličtie, môžem povedať. Ale zistila som, že to ie je žiady problém. Ja ako agličtiu až tak, koľko viem, toľko viem. Mala som problém, keď sme začali aj vyslovovať pred deckami a bolo to zábavé, lebo decká tiež echcú hovoriť ahlas po aglicky mimo agličtiy. Včera sme mali dva programy zlomky, oba po aglicky, možosti vypísaé, ajmeší problém s tým ebol. Ja som vyslovila, decká vyslovili, takže ebol problém, oy hrajú aj hry rôze. (Bošay) Pre žiakov aj učiteľov vzájomá komuikácia Až te chat zeužívajú, a začiatku písali le tomu erozumiem, ale teraz ja prídem večer za počítač a chcem toho spraviť veľa a z každej stray a mňa píšu, pá učiteľ čo máme a úlohu? V zozame je žiakov, ale o apíše me. No tak mu apíšem. Často si píšeme, vždy keď ma vidia svietiť, tak píšu, iekedy až kraviy. Zeužívajú to iekedy, o 9:30 ešte a chate večer, ráo oči zlepeé. (Trsteá) Teraz, je bežá hodia, ja sedím v riaditeľi, a príde mi päť správ cez MSN. (Bošay) Ja tiež, MSN, večer mi chodí stále. Keď sa prihlásim. Ale som si s imi vytvorila vzťah, aký by iak ebol. Aj také itíme veci, že mala som meštruáciu, echcela som vám to hovoriť. Tak im pošlem sliečko a tak. Ale zase keď chcem robiť, tak sa edá. Lebo mi stále píšu. (Bošay) Keď je vo štvrtok dejepis, tak v stredu sa ma pýtajú, akú máme domácu úlohu, či bude písomka, koho budem skúšať apríklad. (Bošay) Táto chatová komuikácia zlepšuje vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Zlepšuje to. Aj sa sažíme do iých tried. (Bošay) Pre žiakov motivácia (a druhom stupi pomáha udržať motiváciu aj žiakom, ktorí prestávajú stíhať): Keď adaé dieťa dostae teto otebook, je schopé využiť to maximále, tie svoje schoposti a sto percet, ecyklopédie už vedia aspamäť. Ale keď to dostae žiak, ktorý emá až také dispozície, a v úvodzovkách te sa s tým trápi. Ale je to dobre pre eho, lebo sa aučí, opraví si to, emusí ad ím ikto sedieť. Ale omoho viac prerátajú, prečítajú tých iformácií ako klasicky. Poúka im te otebook viacej možostí. Napríklad, svaly, 3D pohľady do kostí, takéto veľké veci, ktoré sa budú učiť až v 8. triede, oi to už majú le tým, že to pozerajú. Prídu do osmičky a aha, veď toto som už videl. Výsledky prídu po rokoch. To sa edá teraz. (Trsteá) Učiteľka: Me sa zdajú krátke tie hodiy, iekedy eostae čas a skúšaie, lebo ja potrebujem aj úste zámky, ie le písomé. Máme projekt, ktorý robia, aj ové učivo, aj to, aj to a estíhame jedoducho. Moderátor: To aj žiaci hovorili, že sa im zdajú krátke tie hodiy. (Bošay) V matematike, postupom ročíkov, už to učivo je ťažké, ie všetci majú a to, že ho komplete zvládu. No a s otebookom, všetci tí žiaci sú veľmi zručí a ešte aj tí ajslabší žiaci robia zarovo s tými šikovejšími, ba dokoca sú šikovejší. Jedoducho iak by tieto deti a matematike evyikli, eurobili by tú úlohu prvé. A takto to poradia aj tomu šikovejšiemu povedzme. (Bošay) Me sa zase stalo, že ma deti začíajú predbiehať, že prídu a popredu mi dajú prezetáciu. Spravia akoby za mňa dopredu. Píšu mi cez MSN, čo budeme preberať v podelok, pritom je to v učebici a oi dobre, spravím prezetáciu. Aj to fakt urobia. (Bošay) Žiaci sú viacej motivovaí, dajú sa robiť rôze tajičky cez vizualizér, rôze hry, žiaci viacej vidia, mohí si viac zapamätajú, keď vidia, vyučovaie je pútavejšie, žiaci sú radi. (Bošay) Ja som zistila, že deti čítajú. Na iterete si sťahujú kihy a to je vec, a čo sme my eupozorňovali. Ja som to s deckami epreberala. (...) Sa dievčatá bavili (...), kihu (...), kde to stiahem, daj mi liku, oy už komuikovali (...). Sťahujú si elektroické kihy. Dám si otebook a idem čítať. (Bošay) Pre žiakov učia sa pracovať s iformáciami Moderátor: Vyhľadávajú si iformácie sami? Že by si iečo vygooglili? Učiteľ: Niekedy ma tým prekvapia. Kamee apríklad. Dám im semiárku urobiť. Chcem, aby to bolo v tom detskom podaí. A oi urobia to, že skopírujú text aj komplet s latiskými ázvami, dobre, tak to zavesia a blog, majú to vysvetliť. Oi pochopia, že musia vedieť vyberať iformácie, lebo už to evedia vysvetliť. Zistili, že je to ľahké, oi hodili vysokoškolskú semiárku. Sme sa tým pádom aučili vyberať iformácie. Tak sme sa to aučili. Učiteľ: Napr. čláok z prírodovedy, vyberte mi podstatu. Ale oi kým všetko vypíšu, tak to zaberie tridsať miút. Ale keď im dám text v elektroickej podobe... Urobia CTRL-C, CTRL-V a za 5 miút to majú urobeé. Dobre čítajú s porozumeím. S otebookom to trvá kratšie a viac toho stiheme. (Trsteá) Keď aj mali v pracovom zošite zadaie, ájdi ejakú stavbu, tak o le okopíroval. Takže oi sa učia, že emôžu le okopírovať, ale musia ájsť text, vybrať stade tú podstatú iformáciu, to ich učíme vlaste. (Bošay) Zvykú [používať viacero zdrojov v referátoch]. Áo, musia, vedieme ich k tomu. Tie iformácie z iteretu ie sú vždy pravdivé, to sme sa aj bavili, že deťom treba povedať, že čo sú oficiále stráky, apríklad aj o vlajkách. (Bošay) Pre žiakov ovládajú spôsobilosti, ktoré učia rodičov či starších súrodecov Dokoca sa rodičia aj tešia, že tie deti otebooky osia domov. Lebo ako si robia úlohy, tak popritom, aha mami, tuto klikeš, takto, takto. Lebo už práve siete sa musia učiť, a sú tretiaci a už pomaly učia všetko starších súrodecov. Tým pádom, že sú s tým stále v kotakte, sú s tým perfekte obozámeí. Bude pre mňa problém, keď dostaem prvákov, zrazu sek a ič. (Trsteá) Pre rodičov Rodičia si to skôr pochvaľujú. Prišiel so zošitom a rodič musel vymyslieť príklady. Teraz, keď prídu domov, tak te žiak si môže s tým otebookom tam vedľa sadúť, a je to prese to isté. Rodič si môže robiť svoju robotu, popritom samozrejme komuikácia musí byť, uľahčilo to prácu aj rodičom. Ale píšu každý deň diktát. Šesť viet každý deň musia doiesť. (Trsteá) Problémy techické zvládutie a áročosť prípravy Ubehlo aj 20 miút a zrazu batérie vybité, a čo s tým? Kam tie veci uložiť, o taký mesiac ám to trvalo. A tak isto aj tie softvérové veci, evedeli to ovládať. Pozali, ale sa zľakli, že to pokazili, celú oc espali, že to pokazili. Tá hygiea s otebookom, také tie ávyky s otebookom. (Trsteá) Máme správcu siete, to le takto doesiem kôpku otebookov, toto ám ejde a o to do hodiy opraví. Správcu siete by som ezvládal robiť. Také drobosti sme sa už aučili robiť. Ale toto ie. Na to je te správca. Toto a tých školách chýba, že emajú takého šikového správcu. A ďalšia vec je bezpečosť, stalo sa, že sa rozbil počítač. A to musí byť poisteé. Učiteľ sa emusí vyzať v tej techike, ale musí byť agažovaý. Teraz už apríklad to budem mať ľahšie, lebo už viem, čo a ako, mám ejaké skúseosti. A už sa to rozbieha a Slovesku úple v pohode. (Trsteá) No pre mňa to je áročejšie. Ja učím le prvý rok a škole a musím si prezetácie pripraviť, pohľadať iečo a iterete, možo ešte praxou ie som zbehlá, ale je to pre mňa omoho áročejšie. (Bošay) Ďalšie pozámky k fókusovým skupiám Aj učitelia iých tried majú záujem o väčšie využívaie techológií. Ovládaie a používaie techológií ehodotia učitelia ako problém. Vysoké školy by sa však mali viac zamerať a prípravu budúcich učiteľov a používaie IKT. Techológie si podľa učiteľov mohí ľudia predstavujú ako pasívy proces čo je však ástraha, ktorej sa musí učiteľ vyhúť. Ak sa to podarí, dokážu IKT vzbudiť záujem aj o tradičé formy vyučovaia a facilitovať čítaie kíh, písaie, atď. Učiteľ: Lebo tak isto sa stretávam s ázormi, že deti zabudú čítať, písať a staú sa z ich závisláci, proste to sú všetko také bludé ázory, ktoré keď počujú, že aha majú NB. Ale to aj tak médiá spropagovali, že amiesto kižiek dostali NB, o ale je to pravý opak. (...) Doteraz to chápali ako kio, (...) že žiak sedí ako v kie, pozerá a to. (...) Aby to bolo efektíve, tie deti musia mať kotakt s tým výukovým materiálom. Moderátor: A čítajú teda aj kižky stále, eprestali čítať? Učiteľ: Určite, určite. Už rok majú NB, keby evedeli čítať, tak te test eprečítajú. (Trsteá) Prípadová štúdia žiačka so špeciálymi potrebami Žiačka R. z Trsteej má podľa slov špeciálej pedagogičky arušeú komuikačú schoposť, veľmi zlú výslovosť, dyslexiu multiplex, zle vyslovuje, áprava ie je emožá, ale veľmi sťažeá. Uvádza, že absolvovala logopedické cvičeia, čo jej však veľmi epomohlo. Časom sa podarilo dosiahuť určité zlepšeie predovšetkým v porozumeí textu a v rýchlosti čítaia. Projekt jej však podľa špeciálej pedagogičky pomohol predovšetkým v tom, že jej umožil komuikovať (cez chat), a zároveň zvýšil jej motiváciu k štúdiu: Baví ju to chatovaie, využíva to dosť často. Je tam problém občas, tie slová idú tak všelijako, že občas rozmýšľam, čo tým chcela povedať, ale využíva to. (...) Dôležité je, že ju to začalo baviť. Náročú testovú batériu, ktorú sme zadávali deťom, zvládla R. (s pomocou špeciálej pedagogičky) súbeže s ostatými žiakmi. Keďže sme výskum prezetovali ako aoymý, z etických dôvodov sme jej výsledky evyhodocovali samostate. Samotá R. v rozhovore uviedla, že je pre ňu výraze jedoduchšie písať a klávesici ako rukou. Od začiatku projektu sa podľa vlastých slov zlepšila aj v matematike. Spomeula, že otebook jej iekoľkokrát umožil byť v pozícii, kedy mohla dokoca oa pomôcť starším súrodecom či spolužiakom apríklad im vysvetlila, ako sa vypía hra, alebo im cez softvérové aplikácie vysvetľovala iektoré gramatické pravidlá. Špeciála pedagogička v Trsteej považuje iformačé techológie veľmi vhodé pre prácu s deťmi ako je R. Uvádza kokréte príklady otebooky priášajú podľa jej slov takýmto deťom možosť itezívejšie si precvičovať rôze spôsobilosti, ale súčase je to pre e aj jediečá možosť vyjadriť sa či priamo komuikovať: Dá sa robiť s počítačom, kde sú špeciále programy. Kde ja môžem pozvýrazňovať te text. Obrovská výhoda je pre disgrafikov, že miesto písaia robia le vlky (...) Možo urobí prekrásu slohovú prácu, ktorú bude vedieť iekto prečítať. Dyslektikom zdôrazňujem - robte si cvičeia, dopĺňajte, diktátiky. Lebo oo to mysleie môže byť dobré, ale o ich ikdy eapíše, keby emal počítač. Ja ho využívam apríklad, mám dieťa s detskou mozgovou obrou, pre ktoré je počítač pravá ruka, bez eho by ič eapísalo. Ja mám program a aj ho dám rodičom, tu máte program a už le cvičte. (...) Závery Nepotvrdili sme vzťah medzi počítačovými techológiami a výkoom v kogitívych testoch. Meraé kogitíve schoposti epodliehajú zmeám v čase (možo ich chápať aj ako dispozičé faktory pre výko v dlhodobejšom horizote). Rozdiel experimetálych tried oproti bežým triedam či triedam s projektovým vyučovaím sa prejavil predovšetkým v dimezii motivácie. Na základe vyhodoteia dát môžeme uzavrieť, že projekt Notebook pre každého žiaka zvyšuje motiváciu žiakov a zvyšuje ich záujem o prácu v škole. Na základe porovaia s triedou, ktorá evyužíva otebooky, ale pracuje projektovým štýlom a s triedou, ktorá tiež evyužíva otebooky, ale pracuje bežým spôsobom, máme dôvod predpokladať, že rozdiel esýti le projektový prístup, ale samoté použitie techológií. V Trsteej žiaci otebookovej triedy dosiahli vyššie skóre takmer vo všetkých oblastiach motivácie viac ich baví učeie a úlohy, zvládajú podľa svojich slov školu bez problémov, baví ich učeie v škole ako také, baví ich matematika a učeie s počítačom. Výsledky pre matematiku boli vo všetkých triedach veľmi podobé. Čo je ajvýzamejšie, 100 % žiakov otebookovej triedy uviedlo, že ich baví učeie v škole ako také. V ďalších otázkach určeých už výluče pre otebookovú triedu títo žiaci uviedli, že ich výko v škole sa zlepšil po zavedeí projektu to však svedčí skôr o ich vyššej motivácii ež o objektívom zhodoteí ich výkou, keďže metakogícia ie je v tomto veku ešte ple rozviutá. V Bošaoch bola apriek celkovo ižšej úrovi školskej motivácie (typická charakteristika raej adolescecie) v experimetálej skupie výraze vyššia motivácia k práci v škole oproti kotrolej. Výzamé rozdiely zahŕňajú doméy učeia a úloh, a matematiky. Keď žiaci hodotia svoj výko pred a po projekte, takisto hovoria o zlepšeí. Aj keď existuje tedecia dištacovať sa od školy a deklaratívej úrovi, test edokočeých viet jase azačuje spojeie medzi ich školským prospechom a otebookovým projektom. Ako príosy projektu pre učiteľov uvádzali samotí učitelia zlepšeie efektívosti ich práce, zvýšeie motivácie a facilitáciu iovácií, kedy techológie abádajú učiteľov k spestrovaiu prístupov či kurikula. Ďalším príosom bolo zjedodušeie komuikácie medzi učiteľmi a žiakmi. Podľa odpovedí v dotazíkoch pre rodičov sú rodičia s projektom spokojí, a myslia si, že projekt priesie ich deťom v budúcosti výrazé výhody (s týmto výrokom súhlasilo 100 % rodičov). Osemásť rodičov z 36 súhlasí, že počítačové techológie môžu motivovať ich dieťa, aby sa lepšie učilo. Na základe rozhovorov so žiakmi a učiteľmi predpokladáme, že ak sa IKT používajú aktíve, môžu dokoca podietiť záujem o tradičé formy učeia (čítaie kíh, písaie, atď.). Ďalej predpokladáme, že projekt môže rozviúť spôsobilosti žiakov v špecifických doméach ako apríklad schoposť spracovávať iformácie, vyhľadávať v iterete a pracovať s textom vo všeobecosti; ie sme si však vedomí žiadeho štadardizovaého ástroja, ktorý by dokázal daú hypotézu v tejto vekovej skupie overiť. Obe experimetále triedy pozostávali zo žiakov s priemerými alebo miere podpriemerými kogitívymi skóre, takže akékoľvek zvýšeie ich motivácie má výzamú hodotu. Takéto deti môžu avyše veľmi profitovať z jedoduchšej komuikácie so svojimi učiteľmi. Techológia má poteciál podporiť takéto deti a umožiť im zlepšiť výko v škole. Radomír MASARYK, Leka SOKOLOVÁ, Pedagogická fakulta Uiverzity Komeského v Bratislave (Kráteé) Realizáciu štúdie iiciovala a fiacovala spoločosť Microsoft Slovakia, s. r. o., ktorá je parterom projektu Notebook pre každého žiaka Foto Výskum NPKŽ

29 týždeň Metodika 29. straa Ako sa žilo kedysi VLASTIVEDA Cieľom projektu Ako sa žilo kedysi, ktorý bol podporeý Kotom Orage, bolo aplikovať prvky ľudových tradícií do vyučovacieho procesu iou, etradičou formou a zároveň získať čo ajviac iformácií o miulosti obce. Projekt trval päť mesiacov, počas ktorých sme spoloče so žiakmi 1. stupňa ZŠ: avštívili obecý úrad a rozprávali sa so starostom, študovali obecú a farskú kroiku, tvorili prezetácie o miulosti obce v MS PowerPoite, spoloče vytvorili Zemplísky árečový slovík. Zaujímavou úlohou pre žiakov bola tvorba vlastých rodostromov či koláží krojov Rakovca. Pozvali sme a besedu starých ľudí, aby ám povedali, ako sa žilo kedysi. Po ávšteve Zemplískeho múzea v Michalovciach sme už mali jasejšiu predstavu o živote ašich predkov. Záverečým produktom Naše objavovaie UČENIE V PRÍRODE Prebúdzaie lásky k prírode a rozvíjaie evirometáleho povedomia ľudí je správy smer. Najlepšie je začať už u detí, aby sa priateľský prístup k prírode a životému prostrediu stal pre e samozrejmosťou. Podarí sa to le vtedy, keď do ášho úsilia dáme kúsok srdca a lásky. Náš deň v prírode sme začali relaxom. Deti sa pohodle uložili a umelý trávik a začali pracovať so svojou fatáziou. Okolitý svet vímali všetkými zmyslami. Počúvali žblkot potôčika, svrčky, vtáčiky. Zrazu cup, do trávy spadla šiška malej veveričky. Zo šišky vypadlo malé semieko. Deti si predstavili, že sú práve týmto semiekom, a zahrali sa aktivitu Buď strom, pri ktorej zo semieka vyrastie strom. Prežili s ím jeho život, ale i umieraie, keď ho človek spílil. Za stromom plakali vtáčiky i margarétky. Ako strom padal, spadli z eho listy, a ktorých boli apísaé otázky z aktivity Záchracovia stromov, a ktoré deti odpovedali. Vietor privial veľkú margarétku, ktorá bola vyrobeá z kartóu. Bola a ej apísaá báseň. projektu bola výstava starého ábytku, predmetov deého používaia i fotografií, ktorú sme v prvý júový týždeň otvorili taktiež pre obyvateľov obce. Všetky pozatky sme zhruli a vystavili vo vitríach ako stálu expozíciu a chodbe školy. Margarétka, moja biela, lístočkov máš pekých veľa. Na prostriedku gombík žltý, kto je to le taký krutý, že ťa trhá, kmáše, o pár krokov ďalej hádže. Báseň deťom pripomeula, ako sa majú správať k rastlikám v prírode. Svet okolo ás je plý ádherých prírodých javov, Projekt bude trvalým príosom pre žiakov, ktorí vo vlastivede či počas regioálej výchovy budú spozávať život obce v miulosti. Mariaa IVANOVÁ, ZŠ s MŠ Rakovec ad ktorými rozum žase a srdce pookreje, ak sme schopí vidieť ich. A aše deti ich vidieť chceli. Boli dostatoče pripraveé a aktivitu z okruhu rastliy a ľudia Jede meter štvorcový zázrakov. Táto hra prebiehala v okolí chaty. Deti pracovali v malých skupikách. Vedúci skupiy im vymeral kúsok lúky, stráe, lesa. V tomto priestore skúmali trávu, kvietky, živočíchy, stromy, kamee... Dostali kartó, a ktorý prírodiy lepili. Na koci hry predstavovali svoje projekty a rozprávali o tom, čo zistili svojím pozorovaím a čo v ich teto kúsok zeme vyvolal. Následe si vyskúšali pamäť a pozorosť hmatovým testom, pri ktorom mali zaviazaé oči šatkou. Na záver sa deti zahrali aktivitu Pavučiky. Potraviová sieť, tak môžeme azvať spleť vzťahov a väzieb a rôzych úroviach medzi rastliami a živočíchmi, dáva jasý obraz o vzájomom vzťahu rastlí a živočíchov v ekosystéme. Potvrdzuje, že všetky orgaizmy sú avzájom poprepájaé a každý jediec je rovako dôležitý. Pri hre deti sedeli v kruhu a hádzali si klbko ití. Zrazu sa im ad hlavami objavil malý, do modra sfarbeý motýlik. Postupe si začal sadať a ich čiapky, ruky ba dokoca jedému dievčatku pristál a ošteku. To bola asi odmea za to, že deti eporušili aše heslo dňa: Prišli sme sem, aby aše oči vímali krásu prírody, aby aše uši počúvali orchester prírody, aby aše ohy a ruky ezičili to, čo je jediečé. Vychovávateľky ŠKD pri ZŠ E. M. Šoltésovej v Krupie Mikušovské bradlá NÁUČNÝ CHODNÍK Učitelia absolvovali kurz mediálej výchovy ŠINTAVA V jarých mesiacoch sa učitelia ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šitava, ZŠ Smoleice a učitelia z okolitých základých škôl zúčastili školeia Mediála výchova, ktoré zorgaizoval Marti Bodis, riaditeľ ZŠ s MŠ kráľa Svätopluka Šitava, pod záštitou Katedry sloveského jazyka FF UKF v Nitre. Neobyčaje bohatá a pestrá príroda, v ktorej sú zachovaé prvky pôvodého kopaičiarskeho osídleia, vrátae ľudových tradícií a kultúry, to sú Biele Karpaty. Takmer po celej dĺžke lemuje sloveskú časť Bielych Karpát bradlové pásmo, ostré vrchy a vápecové hrebee. Vyskytujú sa tu eveľké jaskye a priepasti, a vrcholoch bradiel aj romatické zrúcaiy stredovekých hradov. V krajiej sceérii sa mozaikovito striedajú rozsiahle lesy s lúkami, poľohospodárskou krajiou a osídleím. Toto veľké prírodé a kultúre dedičstvo je potrebé zachovať aj pre asledujúce geerácie. Preto boli Biele Karpaty a Slovesku vyhláseé v roku 1979 za chráeú krajiú oblasť, ktorá má v súčasosti rozlohu 435 km 2. V severej časti Bielych Karpát ležia v chráeej krajiej oblasti obce Červeý Kameň a Mikušovce. V rámci Eviroprojektu 2007 žiaci zo ZŠ Mikušovce v spolupráci s rodičmi obovili 10 studičiek a pri iektorých vybudovali oddychové miesta. Už vtedy sme vedeli, že obova studičiek je le prvý krok, pretože sme pláovali prepojiť sieť studičiek áučým chodíkom, ktorý predstaví iele ašim žiakom, obyvateľom obce, ale aj ich ávštevíkom jediečosť fauy a flóry Chráeej prírodej oblasti Biele Karpaty. Pri obove studičiek vzikla medzi obyvateľmi skupia viacerých adšecov (rodiy Kopačkovcov, Filípkovcov, Hlaváčovcov, Matejíčkovcov, Pagáčovcov...), ktorí ochote a bez ároku a odmeu s ami spolupracovali. Vlaste aj a ich podet sme chceli projekt studičiek dokočiť tak, aby priiesol pozaie. Preto sme sa rozhodli vybudovať Náučý chodík: Mikušovskými bradlami. V miulých dňoch sa teto projekt stal realitou. Náučý chodík tvorí 7 paelov, ktoré sú umiesteé v blízkosti oboveých studičiek. Uskutočeím tohto projektu sme chceli upozoriť verejosť a potrebu ochray prírody, starostlivosť o ňu. No chceli by sme, aby sa áučý chodík stal vyhľadávaou zastávkou pri turistických prechádzkach iele obyvateľov obce, ale aj jej ávštevíkov. (žv) Jedotlivé stretutia boli orgaizovaé predáškovou formou s praktickou časťou. Predášky viedli viacerí odboríci. Ľubomír Kralčák ás uviedol do problematiky mediálej výchovy. Prof. Marta Žilková podrobe a zaujímavo prediesla, ako vyučovať mediálu výchovu, metodicky s videoukážkami rozobrala jedotlivé časti vyučovacej hodiy, poskytla ázoré ukážky a dala ávody, ako pracovať so žiakmi a rôzych typoch vyučovacích hodí. Marcel Olšiak učiteľov obohatil svojimi pestrými ávodmi a radami, ako využiť mediálu výchovu vo všetkých vyučovacích predmetoch. Záverečé školeie zorgaizoval v regioálej televízii Krea v Galate. Zamestaci televízie učiteľov podrobe obozámili so svojou prácou, previedli ich po všetkých odborých miestostiach, vysvetlili, kde sa spracovávajú jedotlivé časti programov. Každý účastík školeia si mohol vyskúšať ahrávaie a čítaie správ z čítačky. Samozrejme, echýbal ai rozhovor s jedotlivými učiteľmi, ktorí hovorili o výzame mediálej výchovy a jej zapracovaí do vyučovacieho procesu. Aa FRAŇOVÁ

30 30. straa Metodika týždeň Sedem divov Kysúc DOBRÝ NÁPAD Regioála výchova Vlastý regió má svoje opráveé postaveie vo výchovo-vzdelávacom procese, predovšetkým ako silý výchový aspekt. Žiak si tak uvedomuje svoju spätosť s daým regióom. Je to prostredie, ktoré pozá, a preto treba budovať a upevňovať teto vzťah. Nadväzovaie a regioále obsahy v cieľavedomom výchovom a vzdelávacom projekte slúži aj a socializáciu žiaka, a jeho zapájaie sa do života. Takéto získavaé vedomosti, schoposti a postoje sa týkajú všetkých základých životých aktivít človeka, sociálych rol a pozícií, ktoré počas života zaujíma. Vyučujúci môže siahuť po bohatej škále regioálych prvkov, ktoré daý regió poúka, či už ide o ľudové tradície, folklór, prírodé pamiatky, kultúre pamiatky, históriu... Môže ich použiť vo všetkých vyučovacích predmetoch. Ciele vyplývajúce z regioálej výchovy: formovať kladý vzťah k obci a regióu, viesť žiakov k pozaiu materiského jazyka aj cez pozaie miesteho árečia, vzbudiť záujem o tradície regióu, vímať seba ako súčasť regióu, a základe regioáleho materiálu z kokrétej oblasti poskytúť cez modelové situácie s istým metodickým ávodom iekoľko kreatívych podetov, pozať prácu regioálych autorov, výtvaré zachyteie a stváreie daej skutočosti, ktorá sa viaže a regió... Vyučovacia hodia výtvarej výchovy s témou 7 divov Kysúc Projekt Ročík: štvrtý Cieľ vzdelávací: Spozávať krásy Kysúc - jediečé prírodé úkazy, kultúre a historické pamiatky, budovať vzťah k regióu Kysuce. Cieľ výchový: rozvíjať jemú motoriku žiakov, cit pre detail, spolupráca v skupie. Námet: 7 divov Kysúc - Projekt Techiky: kašírovae-škrobová techika, maľba. Pomôcky: škrob, oviy, tégliky a vodu, pomarače, obrázky 7 divov Kysúc s textom, mapa Kysúc, drôty, kartóové podložky, čísla a určeie 7 divov Kysúc, papierové škatuľky, ožice. Metódy: riadeý rozhovor, vysvetľovaie, ávodá ištruktáž, skupiová forma práce. Typ hodiy: kombiovaá. Medzipredmetové vzťahy: vlastiveda, pracové vyučovaie. Metodický postup I. Úvodá časť: 1.1 Orgaizácia: Vopred si pripravíme všetky potrebé pomôcky. Do téglikov pripravíme zmes škrobu s vodou, aby sa vytvorila rôsolovitá zmes. Žiaci si spoja lavice a vytvoríme 7 trojčleých až štvorčleých skupí. Každá skupia si zvolí zástupcu, ktorý si príde po potrebé pomôcky: kartóovú podložku, téglik, oviy, lepidlo, škatuľky. 1.2 Ozámeie cieľa: Des budeme pracovať v skupiách. Každá skupia vytvorí jede div Kysúc. 1.3 Motivácia: So žiakmi sme si vybrali 7 ajväčších zaujímavostí 7 divov Kysúc. Každá skupia si pripraví doma krátky text o jedom z divov, ktorý im učiteľka určí. Pripravia si aj obrázky a prezetáciu. 1.4 Vysvetleie ového učiva: Žiaci pracujú v siedmich skupiách. Každá skupia má idividuálu úlohu, ktorú má spliť. Prácu skupiy vedie vedúci. Te usmerňuje jedotlivých žiakov. Každá skupia má svoju kartóovú podložku, a ktorej tvorí. Žiaci trhajú oviy a drobé kúsky a močia ich v škrobovej hmote, amočeé kúsky prikladajú a tvarujú tak, aby im vzikla apríklad Veľká Rača. Podklad tvoria väčšie kusy amočeého papiera, avrch trháme mešie kúsky. Z oviového papiera môžu dotvárať okolie - stromy, kvety... podľa fatázie. Práca jedotlivých skupí: 1. skupia vytvorí Vodú ádrž Nová Bystrica. 2. skupia vytvorí Kameé gule a Kysuciach v lokalite Milošová Megoňky. Žiaci obkašírujú pomarače, aby tak vzikli gule a a kartóovú podložku vykašírujú skaly. 3. skupia vytvorí Veľkú Raču. 4. skupia vytvorí Múzeum kysuckej dediy Vychylovku. Obkašírujú škatuľky a dotvoria prostredie stromami. 5. skupia vytvorí historickú lesú úvraťovú železicu - pomocou škatuliek a vrcháčikov. 6. skupia vytvorí Brest a Makove Brest u Papají, zo skrúteých drôtov sa vytvorí korua stromu, ktorá sa umiesti a podložku, obkašírujú kmeň stromu aj koree, kvetmi dotvoria prostredie. 7. skupia vytvorí Trojhraičie Trojmedzie, pomocou mapy vytvoria mapu Trojhraičia: stret troch štátov - Poľska, Sloveska a Českej republiky. 2. Samostatá práca žiakov: Učiteľ pristupuje jedotlivo k skupiám a usmerňuje a koriguje ich prácu. Saží sa, aby si vytvorili vlastú predstavu o tom, ako daý div Kysúc stvária. Po dokočeí budú výtvory žiakov ešte vlhké, v práci budeme pokračovať o týždeň a ďalšej hodie. Práce ám dovtedy uschú. 3. Hodoteie: Po dokočeí prác žiakov vyhodotíme, ktorá skupia sa práce ajlepšie zhostila. Ohodotíme ich idividuály prejav, kreativitu a prácu v skupie. Upraceme pracové prostredie a lavice dáme do pôvodého stavu. Opýtame sa žiakov, ako sa im páčila techika kašírovaie, či to bolo ťažké alebo práve aopak. Keď ám práce po týždi uschú, pokračujeme v ich dokočeí: Pomôcky: temperové farby, tégliky a vodu, štetce, ožice, lepidlá. Prírodé pomôcky: vetvičky, listy zo stromov, kvety, kamieky, špajle, špagát, obrázky vlajok Poľska, Sloveska a Českej republiky. 1.1 Orgaizácia: žiaci si spoja lavice, každý zo skupiy si vezme svoj projekt, temperové farby, štetce, tégliky a vodu. 2. Práca v skupiách: Všetci žiaci sa zapájajú. Napríklad Veľkú Raču maľujú temperami, zvolia si ročé obdobie a podľa toho si vyberú farby. Keď už všetci žiaci domaľujú, upracú lavice. Jede zo skupiy zoberie lepidlá pre ostatých, kamieky, listy a kvety, ktoré budú lepiť. 3. Hodoteie: Učiteľ zhodotí prácu jedotlivých skupí a disciplíu. Žiaci povedia svoje dojmy o tom, ako sa im pracovalo a čo sa im a hodie páčilo. Potom hlasujú za skupiu, ktorá spĺňa asledové kritériá: plocha musí byť zamaľovaá tak, že ie je vido oviy ai prázde miesta, práca má byť farebá, dôraz kladieme aj a detaily, práca by mala byť origiála. Víťazá skupia s ajväčším počtom hlasov dostae do žiackej kižky jedotky. Všetkých žiakov pochválime za ich tvorivú prácu v skupie. Z prác žiakov urobíme výstavku. Použitá literatúra: Lomečík, J Regioalizmus - prostriedok komuikácie v škole. BB, 112 s. ISBN Hraie so zvieratkami Aktívymi účastíkmi celodeého programu Deň Zeme boli žiaci 6. ročíka ZŠ a Školskej ul. v Turčiaskych Tepliciach. Pri pleí úloh si počíali veľmi dobre. Využili iele svoju fatáziu, ale aj vedomosti. Výsledky iektorých čiostí zdobili vstupú halu školy. Ostaté aktivity sme zachytili objektívom fotoaparátu. Iveta PLAVECKÁ Deň Zeme očami žiakov Celý deň sme sa hrali a s pai učiteľkou Plaveckou zvieratká vešali. Krásu ašu žirafu a krtka pre krásu hodili sme a terasu. Nad jedáleň Itiho a došlo ám pitivo. Paej učiteľky sme sa spýtali, čo by sme ďalej stvárali. Vlastiveda hrou Pai učiteľka ám povedala, aby sme vyvesili hada. Tak kráse sme ho zavesili, až z ás bola rada. Keď sme dielo dokoali, do triedy sme putovali. Juraj Mikulík, 6. A Pavol Huňor, 6. A Jakub Mrváň, 6. A Obloha je krása modrá, stoožka ám hladká bobra. Bobor sa jej echcel dať, žirafu šiel zavolať. Žirafa to ezvládla, hada a ňu poslala. Prišla pai vedúca, rozprávala od srdca. Ako sa des všetko topí, až ám z toho stáli chlpy. Kristiá Bračík, 6. A V dešej rýchlej dobe je veľmi ťažké spojiť učeie s hrou, pretože za rok sa musí prebrať kvatum učiva a možstvo sviatkov, prázdi to málokedy umožňuje. Každým rokom je učiva viac a viac. Sme radi, keď stiheme preberať to, čo máme v pláoch, ie sa ešte pri tom aj zabaviť. Leže pravdupovediac, keď sa žiaci eučia hrou, eučia sa vôbec. Iba bezducho a bez psychickej prítomosti prijímajú výklad učiteľa. Prečo sa teda ezabaviť pri tom, čo práve preberáme? Nedá sa to vždy, ale vo väčšie prípadov áo. A a ašej malej školičke som si to otestovala tiež a mojich štvrtákoch, ktorých veľmi potešilo, že ebudú musieť le sedieť za stolom, ale aj iečo tvoriť. Rada by som aj poradila, ako využiť odpadový materiál a spojiť tak príjemé s užitočým. Potrebovala som le veľký starší plagát, a školy ich chodí veľmi veľa, treba si zvoliť vhodý formát, dve dreveé teké latky zo starých a zičeých máp a chuť urobiť iečo ové. Štvrtáci v rámci opakovaia učiva o Slovesku mali za úlohu zozbierať iformácie o mestách stredého Sloveska a iterete, kde si do vytvoreých súborov ukladali pozámky a obrázky k vybraým mestám. Keďže vlastivedu máme le dvakrát v týždi, a projekte sme pracovali mesiac. Iformácie a zaujímavosti o mestách si každý zo žiakov spracoval do blokov, ktoré sme spoloče s obrázkami miest vytlačili. Na plagát som akreslila časť stredého Sloveska a pre lepšie zapamätaie si som ho farebe rozdelila a dva okresy. Podľa mapy sme prikladali a lepili a ašu vlastoruče vytvoreú mapu obrázky a k im iformácie o daom meste. Vzikla ádherá mapa stredého Sloveska, ktorá je dobrou pomôckou iele pre teto ročík. Do budúcosti pláujem s ďalším ročíkom vytvoriť i západé a východé Slovesko. Žiaci sa zabavili a tiež sa dozvedeli zaujímavosti o Slovesku hravou formou. Ivaa MICHALIČKOVÁ

31 týždeň Reakcia 31. straa Ako to bolo s verejým obstarávaím? V uplyulých dňoch sa veľa pohovorilo a popísalo o výberových koaiach, ktoré sa uskutočili v priamo riadeých orgaizáciách miisterstva školstva. Jeda z takýchto káuz sa týka aj verejého obstarávaia v Academii Istropolitaa. Aj my sme do redakcie dostali reakciu jedého z ľudí, ktorý pri tomto verejom obstarávaí bol. V reakcii vysvetľuje mohé pojmy, vysvetľuje samotý mechaizmus verejého obstarávaia. Preto väčšiu časť reakcie uverejňujeme. (red) Výzva a predložeie poúk a verejé obstarávaie adlimitej zákazky a poskytovaie eprioritých služieb orgaizovaé v súlade so zákoom o verejom obstarávaí ako verejé obstarávaie podprahovej zákazky bola spolu s podrobým formulárom žiadosti o účasť zverejeá 14 dí a úradej tabuli Academie Istropolitaa, ktorá má rozmery 1,5 m x 2 m a je umiesteá vo foyer hlavého objektu IUVENTA oproti hlavému vchodu, kadiaľ dee prejde miimále 500 osôb vrátae sobôt a edieľ. V IUVENTE sa uskutočňujú celosloveské aktivity rôzeho charakteru a sú tam aj krytá plaváreň a divadlo. Jej avštevovaosť je veľmi vysoká. Sú tam ďalšie tri úradé tabule a okrem toho aj bežiaci display z LED diód. Úple bežé a frekvetovae avštevovaé verejé iformačé miesto oproti sedí iformátor dohliadajúci a kamerový systém. O účasť v adlimitej zákazke a poskytovaie eprioritých služieb požiadali 4 spoločosti, a to všetky so sídlom mimo Bratislavy, z ktorých jedým bolo občiaske združeie z Prešova. Podmieky účasti boli veľmi miere a každý subjekt, ktorý mal skúseosti s orgaizovaím vzdelávaia, sa mohol kvalifikovať. Zákazka bola rozdeleá a iekoľko častí. Každý uchádzač mohol predložiť pouku a tú časť alebo tie časti zákazky, o ktoré mal záujem. Le v mešom podiele z týchto častí bola úspešá spoločosť Cosultig- Educatio, s. r. o. Táto spoločosť je v Obchodom registri SR vedeá so sídlom v Považskej Bystrici a a adresu jej sídla bola zasielaá aj korešpodecia vo verejom obstarávaí (teda ie do Žiliy). Vo fiače väčšom podiele častí predmetu zákazky uspelo občiaske združeie z Prešova. Jediým kritériom a hodoteie poúk bola cea s DPH. Keďže išlo o adlimitú zákazku, riaditeľka Academie Istropolitaa požiadala, aby Miisterstvo školstva SR vymeovalo do všetkých komisií a vyhodocovaie poúk vo verejom obstarávaí adlimitých zákaziek dvoch odboríkov. Tak sa člemi komisie a hodoteie poúk stali dve osoby z miisterstva školstva. Stalo sa tak a písomú (listiú) žiadosť riaditeľky Academie Istropolitaa a stalo sa tak pred prijatím árodého projektu, o ktorého verejom obstarávaí sa zmieňujú médiá. Miister ich určil, lebo je štatutárym zástupcom miisterstva. Bolo by eormále, aby do komisií a vyhodocovaie poúk a adlimité zákazky pre orgaizáciu v zriaďovateľskej pôsobosti miisterstva vymeoval zástupcov miisterstva referet. To určite ie je o demokracii ai o zodpovedosti. Pri verejom obstarávaí podprahových zákaziek záko o verejom obstarávaí evyžaduje zriadeie žiadej komisie. Napriek tomu ju Academia Istropolitaa určila, lebo záko poecháva jej zriadeie v tomto prípade a verejom obstarávateľovi alebo a osobe podľa 7 zákoa o verejom obstarávaí. Komisia a vyhodocovaie poúk žiadu firmu evyberá. Je obľúbeým mýtom tých, ktorí erozumejú procesu verejého obstarávaia, že komisia určuje víťaza alebo iekoho vyberá. Rovako je obľúbeým mýtom, že vo verejom obstarávaí sú firmy. Verejé obstarávaie upravuje le právy pojem záujemca alebo uchádzač. Tým môžu byť aj občiaske združeie, verejopráva orgaizácia, advokát, geodet, súkromý lekár, architekt a pod. Ai jede z týchto práve idetifikovaých subjektov ie je firmou. Je to zásadá ezalosť procesu verejého obstarávaia zákaziek. Komisia a hodoteie poúk posúdi spleie podmieok účasti a tí uchádzači, ktorí ich splili, sú v tomto kokrétom prípade hodoteí podľa kritéria: cea. Číselá hodota tohto kritéria sa zverejí pri otváraí poúk (často espráve azývaého otváraie obálok) a zašle sa v zápisici z otváraia poúk do 5 pracových dí všetkým uchádzačom, ktorí predložili pouky v lehote a predkladaie poúk. Uchádzači sú opráveí zúčastiť sa otváraia poúk. Komisia teda v podstate ič ehodotí, dozerá a právu čistotu procesu z hľadiska spleia podmieok účasti a či bol za úspešého uchádzača určeý te uchádzač, ktorý predložil v pouke a daú časť zákazky ajižšiu ceu. V uvádzaom verejom obstarávaí a Academii Istropolitaa ebol ikto vylúčeý. Preto boli úspeší uchádzači pre každú časť zákazky zrejmí po otvoreí poúk. Úple trasparete. Ozámeie o vyhláseí verejého obstarávaia alebo výzva a predkladaie poúk a verejé obstarávaie adlimitej zákazky a poskytovaie eprioritých služieb v hodote 14 milióov Sk (cca 465-tisíc eur) sa ai podľa už 5-krát ovelizovaého zákoa o verejom obstarávaí euverejňuje vo Vestíku verejého obstarávaia. Ak sa o to iekto pokúsi, Úrad pre verejé obstarávaie mu jeho výzvu a predkladaie poúk vráti. Úradu pre verejé obstarávaie sa po ukočeí verejého obstarávaia po uzatvoreí zmluvy zasiela ozámeie o uzatvoreí zmluvy alebo pri adlimitých zákazkách a epriorité služby obstarávaých ako podprahové zákazky ozámeie o výsledku verejého obstarávaia. Vzor ozámeia pre tieto zákazky (epriorité služby) obsahuje políčko, kde verejý obstarávateľ uvedie, či si želá, alebo eželá zverejiť toto ozámeie. Ak si to eželá, ozámeie sa ezverejňuje. Formuláre pre adlimité zákazky (a teda aj formulár ozámeia o výsledku verejého obstarávaia) sú práve kodifikovaé v ariadeí Európskej komisie a do árodej legislatívy sa eimplemetujú. Platia dňom zverejeia v Úradom vestíku EÚ. Pri adlimitých zákazkách je poviosť zaslať teto formulár ajskôr do Publikačého úradu Európskej úie. Ak je vo formulári začiarkuté políčko ezverejňovať, Publikačý úrad EÚ toto ozámeie v Dodatku k Úradému vestíku Európskej úie ezverejí. Academia Istropolitaa zaslala ozámeie o výsledku verejého obstarávaia adlimitej zákazky a poskytovaie eprioritých služieb orgaizovaého v súlade so zákoom ako verejé obstarávaie podprahovej zákazky aj do Úradu pre verejé obstarávaie, aj pomocou e-formulára cez TED (Teder Electroic Daily Elektroický deík verejého obstarávaia), aj do Publikačého úradu Európskej úie. V médiách sa uvádza pojem teder. Je to starý oviársky trik, lebo teder je vagó a uhlie za parou lokomotívou a v právom poriadku SR o ňom ie je ai zmieka. Nikto teda prese evie, čo to te teder vlaste je. Právy poriadok SR upravuje verejé obstarávaie zákaziek, kam patrí aj diskutovaé verejé obstarávaie Academie Istropolitaa, ďalej verejé obstarávaie súťaže ávrhov a verejé obstarávaie kocesie a práce a kocesie a služby. Tieto tri časti zákoa majú v zásade veľmi málo spoločého a mohli byť upraveé v troch rôzych zákooch. Kocesé obstarávaie bolo v miulosti upraveé samostatým zákoom. Procese aj ázvoslove sú tieto tri časti verejého obstarávaia úple rozdiele. Aj ich výsledky sú rozdiele. Právy poriadok SR okrem toho upravuje aj obchodú verejú súťaž, ktorá emá s verejým obstarávaím (zákaziek, súťaží, ávrhov?? alebo kocesií) ič spoločé a patrí medzi modely súkromého obstarávaia. Toto súkromé obstarávaie je upraveé pre podikateľské subjekty v zákoe č. 513/1991 Zb. v zeí eskorších predpisov (Obchodom zákoíku). Súťaže možo orgaizovať aj podľa Občiaskeho zákoíka, ale ich výsledkom ie je uzatvoreie obchodej zmluvy alebo právo a uzatvoreie obchodej zmluvy. V médiách sa objavili a objavujú čláky a iformácie, ktoré emajú oporu iele v právom poriadku SR, a po odborej stráke je to zlátaia epravdivých tvrdeí súkromého obstarávaia a u čitateľa, ktorý procesom verejého alebo súkromého obstarávaia erozumie, vášajú do duše stále väčší zmätok. Pritom verejé obstarávaie má a území Sloveska takmer 90-ročú tradíciu. Prvý záko bol pod ozačeím Zadávací řád státu českosloveského publikovaý v Sbírke zákoů státu českosloveského už roku Mimoriadu škodu apáchali oviári zavedeím slagového výrazu ástekový teder, rozumej vagó a uhlie za parou lokomotívou zázoreý a ásteke. Je to preto, že úradá tabuľa, či už v hmotej, alebo elektroickej podobe, je jedým z výzamých ástrojov v demokracii a obvyklým ástrojom a zverejňovaie iformácií v obciach a mestách SR. Nájdeme ju aj a domovských strákach sloveských uiverzít. Jej výzam je veľmi vysoký. Prečo teto ástroj degradujeme a ásteku? V médiách sa ďalej uvádza, že miisterstvo posuie árodý projekt a podriadeú ištitúciu. No a to, aby bol prijatý árodý projekt, musí ajskôr existovať operačý program a v rámci eho výzva a predkladaie projektov a árodý projekt a projektovom formulári vypracuje a predkladá ie podriadeá orgaizácia (časy, keď miisterstvá iečo riadili, sú, domievam sa, dávo preč), ale orgaizácia v zriaďovateľskej pôsobosti miisterstva, ktorú miisterstvo metodicky usmerňuje (eriadi). Obvykle je to vec osôb, ktoré stoja a čele orgaizácií. Ak sú servilí a slabí, tak a tom koštatovaí iečo bude. Na čele viacerých ištitúcií sú však osoby, ktoré sú miistrovi partermi, a to odbore aj spoločesky. Niektoré orgaizácie v zriaďovateľskej pôsobosti Miisterstva školstva SR majú aj relatíve vysokú mieru samostatosti. Ďalej sa v médiách často uvádza, že všetko ide priamym zadaím. Ďalší oviársky trik. Nikto evie, čo to je priame zadaie. Niekedy sa tým myslí rokovacie koaie bez zverejeia. Je však priamym zadaím, ak si orgaizácia v zriaďovateľskej pôsobosti miisterstva určí 3 alebo 5 záujemcov a rokuje s imi o podmiekach uzatvoreia zmluvy a títo pred koečým hodoteím predkladajú pouky, ktoré sa vereje otvárajú? Priame zadaie komu? Okrem toho sa do zákoa dostala poviosť ajeskôr 14 dí pred uzatvoreím zmluvy rokovacím koaím bez zverejeia ozámiť Úradu pre verejé obstarávaie, aké práve dôvody oprávňujú verejého obstarávateľa použiť teto postup rokovacieho koaia bez zverejeia a ktoré spoločosti boli vyzvaé a rokovaie o podmiekach uzatvoreia zmluvy. Rokovacie koaie v prípade eávratého fiačého príspevku zo zdrojov EÚ je prakticky vylúčeé. Týka sa veľmi obmedzeého okruhu autorských práv. Fiacovaie zmlúv uzatvoreých rokovacím koaím bez zverejeia je eopráveým ákladom. Ďalším epravdivým skvostom je koštatovaie, že ištitúcia bez zverejeia vo vestíku vypíše súťaž, ktorú vyhrá súkromá firma : ištitúcia záko o verejom obstarávaí upravuje právy pojem verejý obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa 7 zákoa, čo je to teda ištitúcia; bez zverejeia vo vestíku záko o verejom obstarávaí upravuje, že ak sa postupuje procesom pre podprahové zákazky, výzvy a predkladaie poúk/ozámeia o vyhláseí verejého obstarávaia sa zverejňujú vo Vestíku verejého obstarávaia až od predpokladaej hodoty zákazky (hodota pleia zmluvy vrátae opcií bez DPH) 154-tisíc eur. Výzvy a predkladaie poúk/ozámeia o vyhláseí verejého obstarávaia pre adlimité a podlimité zákazky a epriorité služby vereje obstarávaé ako podprahové zákazky s ižšou hodotou, ako je teto limit, sa vo Vestíku verejého obstarávaia zverejiť vôbec edajú. Oveľa zložitejšia situácia je pri zverejňovaí ozámeí o uzatvoreí zmluvy/ozámeí o výsledku verejého obstarávaia, ktoré sa pri adlimitých zákazkách musí zverejiť aj v Dodatku k Úradému vestíku Európskej úie, aj vo Vestíku verejého obstarávaia. Pritom sú to dve zásade rozdiele periodiká a emožo ich porovávať ai vtedy, ak zverejňujú to isté ozámeie; vypíše záko o verejom obstarávaí eupravuje právy pojem vypíše. Noviári majú zrejme a mysli vyhlási zverejeím, ale to je iečo úple ié, a to procese aj vece. Verejé obstarávaie je možé vyhlásiť zverejeím aj bez vypisovaia, apríklad v prípade dyamického ákupého systému; súťaž tu oviári mieia adlimité a podlimité zákazky a epriorité služby vereje obstarávaé ako podprahové zákazky. Záko o verejom obstarávaí však pre verejé obstarávaie podprahových zákaziek eupravuje žiade postupy (verejá súťaž, užšia súťaž), a teda ejde o žiadu súťaž. O akú súťaž teda ide? Čestú hospodársku súťaž? Tá sa však ai evypisuje, ai evyhlasuje; vyhrá pri verejom obstarávaí zákaziek, ktoré je vymedzeé ako verejé obstarávaie písomých zmlúv (zmluvých vzťahov) s fiačým pleím, sú úspeší a eúspeší uchádzači. Je to ako v podikaí alebo v obchode, kde sú úspeší podikatelia, obchodíci, a eúspeší. Ešte som ikdy epočul, že teto podikateľ je víťazý alebo bol som si kúpiť oblek a zvíťazil som. Právy pojem vyhrať a víťaz je v zákoe o verejom obstarávaí upraveý, ale týka sa verejého obstarávaia súťaže ávrhov, čo emá ič spoločé s verejým obstarávaím zákaziek; súkromá firma o tom som už písal. Je občiaske združeie, ktoré sa stalo druhým úspešým uchádzačom v spomíaom verejom obstarávaí Academie Istropolitaa, firmou? Na akom právom základe? Podľa akého zákoa? Pre tých, ktorí majú tušeie, o čom je verejé alebo súkromé obstarávaie, je čítaie takýchto textov utrpeím. V tých, ktorých sa priamo týka, vyvoláva pocit zlodeja, ktorý kričí, chyťte zlodeja, pretože ide o zrejmú a ásilú maipuláciu s verejou miekou založeú a ezmysloch a epravdivých či rozporuplých tvrdeiach. Vyvoláva aj pocit smútku. Je ľahko šíriť bludy. Sú ako sladký cukrík vyrobeý z odpadového cukru vždy vám je po ňom zle. Pritom prostredíctvom zákoa č. 211/2000 Z. z. o slobodom prístupe k iformáciám je také jedoduché vyžiadať si ozámeie o vyhláseí verejého obstarávaia, výzvu, súťažé podklady, zápisicu z otváraia poúk, zápisicu z vyhodocovaia poúk a ozámeie o výsledku verejého obstarávaia alebo o uzatvoreí zmluvy. Väčšia týchto dokumetov je dokoca a iterete alebo v Úrade pre verejé obstarávaie. Je zákoou poviosťou verejého obstarávateľa (ie ištitúcie) uchovávať dokumetáciu o verejom obstarávaí 5 rokov po uplyutí lehoty viazaosti poúk. Aalyzovať tieto dokumety a kvalifikovae sa k im vyjadriť trvá skutoče iekoľko miút. Moho takýchto desivých člákov má základ v tom, že v Sloveskej republike ie je práve jedozače a všeobece upraveý pojem stret záujmov. Michal MAŤAŠ Prvá obstarávateľská spoločosť, s. r. o. osoba odbore spôsobilá a verejé obstarávaie reg. č. Š mestská časť Bratislava-Nové Mesto

32 32. straa Posledá straa týždeň Origami poslovia V rýchlosti skladaia orizuru skočila japoská kultúra atašé Masako Morishita tese druhá. Deti zo Žiaru ad Hroom dokázali, že vedia šikove dávať papieru tvar... Žiaci si mohli echať svoje orizuru podpísať kultúrou atašé, ale aj zakladateľom origami spoločosti a Slovesku profesorom Jaroslavom Jarošom. V Žiari ad Hroom sa však esúťažilo iba v rýchlosti, ale aj v skladaí tvorivého orizuru. Najkreatívejšie papierové výtvory sa dostali a výstavu, ktorá bola prístupá žiakom zo všetkých základých škôl zo Žiaru. V podelok 22. júa víťazi projektu absolvujú audieciu a Japoskom veľvyslaectve. Miloš VIGLAŠSKÝ, autor projektu Separáciu podávajú ďalej Turistický krúžok HĽADÁM PRÁCU Hľadám si prácu ako učiteľka pre I. stupeň ZŠ v Žilie. Ukočila som učiteľstvo pre I. stupeň ZŠ a PF UKF v Nitre. Nástup možý od ového školského roka. Kotakt: m.a.j.k.a@cetrum.sk. Hľadám prácu učiteľa AJ a ZŠ alebo SŠ. Mám prax 15 rokov. Pôvodá aprobácia AJ a Geo. Kotakt: toey@pobox.sk. Som absolvetkou Prešovskej uiverzity Pedagogickej fakulty, odbor Predškolská a elemetára pedagogika (Učiteľka MŠ, ŠKD, Cetrá voľého času). Hľadám si prácu v okolí Starej Ľubove a v okolí Prešovského kraja. Kotakt: Hľadám si prácu učiteľa aglického jazyka v Baskobystrickom kraji. Som absolvetom FF Prešovskej uiverzity v Prešove v magisterskom odbore štúdia: Moderá eslovaská filológia - aglický jazyk a literatúra. Mám prax s vyučovaím a gymáziu a obchodej akadémii vrátae lektorskej čiosti a mám medziárodý certifikát pre výučbu agličtiy ako cudzieho jazyka TEFL. Kotakt: romavirec@gmail.com, mobil: Hľadám prácu učiteľky matematiky a zemepisu v základej škole. Mám prax vo vyučovaí aglického jazyka a základej škole. Piešťay a okolie. Kotakt: resch@azet.sk. PONÚKAM PRÁCU Žiaci ZŠ s MŠ Udavské po druhýkrát úspeše vyhrali od Kota Orage dotáciu a zaujímavý projekt Škola pre budúcosť pod ázvom Separácia, podajme ju kreatívejšie ďalej od autoriek Gabriely Cmarikovej a Vladimíry Jaitorovej. Okrem iých aktivít sa zúčastili exkurzií, a ktorých sa dozvedeli, čo sa s vyzbieraými komoditami ďalej deje. Na zberom dvore firmy Marius Pederse vo Vraove ad Topľou sa žiaci dozvedeli o skladovaí papiera, plastov a ebezpečého odpadu. Ako skládka vziká, aký je príos riadeej a správe upraveej sklády sa presvedčili a skládke odpadov v Ražňaoch. No a akoiec sme avštívili aj spaľovňu odpadu vo firme Kosit. Hlavou áplňou projektu a exkurzií je aučiť žiakov, aké je dôležité prírodu Aká si mi krása, ty rodá zem moja... tieto slová si zakaždým opakujeme, keď sa vyberieme a potulky po Slovesku. Aby to eostalo le v ašich spomiekach, berieme so sebou aj žiakov. Sme veľmi rady, že majú záujem spozávať ašu vlasť a stretávať sa s ami aj mimo školského vyučovaia. Turistický krúžok ZŠ Pieiská 27 v Baskej Bystrici sa stretával po sobotách. Spoloče sme spozávali mesto Baskú Bystricu a jeho okolie historické ámestie a pamiatky v jeho okolí, hradý areál, malebé zákutia, múzeá a skazey a jediečé architektoické pamiatky, hvezdáreň a Vartovke, Laskomerskú a Sásovskú doliu. Vyberali sme sa aj a vzdialeejšie miesta. Teto rok sme avštívili ostaté dve baské mestá Kremicu a Baskú chráiť tým, že triedime odpad a pochopiť zmysel recyklácie. Ale aj vdýchuť odpadu druhý život prostredíctvom vytváraia rôzych predmetov z odpadových materiálov. Zavŕšeím projektu bolo Iformačé fórum pre žiakov a učiteľov z okolitých škôl. Rodičia a aj širšia verejosť si pozreli ukážkové hodiy biológie a prírodopisu v eviroučebi školy. Zároveň žiaci predstavili aj školskú firmu Zbieraj, separuj a recykluj. Gabriela CMARIKOVÁ Štiavicu. Neostali sme le pri prechádzkach mestami, zlákali ás aj zrúcaiy. Skrývajú v sebe ebezpečestvo a zároveň kameú krásu. Neopakovateľé boli ávštevy zrúcaí hradov - Sito, Pustý hrad, hrad Fiľakovo a Šomoška. Žiaci sa esmiere tešili a ové zážitky, ktoré sme spolu prežívali. Nevieme sa dočkať budúceho školského roka, kedy budeme pokračovať pri objavovaí krás ášho malebého Sloveska. Jaka PRISAŽNÁ, Eva BEDLEKOVÁ Riaditeľstvo Základej školy v Záhorskej Vsi prijme od 1. septembra 2009 učiteľa pre I. stupeň. K dispozícii je 1-izbový byt. Kotakt: Riaditeľstvo Základej školy v Záhorskej Vsi prijme od 1. septembra 2009 učiteľa výtvarej výchovy. Kotakt: Základá škola, Šarfická 301, Blaté poúka pracové miesto učiteľa matematiky v kombiácii s fyzikou. Nástup možý iheď. Iformácie o škole a kotakt: 033/ , skola@zsblate.edu.sk. Hotelová akadémia Šamorí hľadá učiteľa aglického jazyka. Nástup od 1. septembra Možosť ubytovaia. Kotakt: Dávidová, , sekretariat@hasossamori.edu.sk. ZŠ s MŠ vo Vysokej pri Morave, okres Malacky, prijme od septembra učiteľa/ku s aprobáciou SJ/L. Poúkame byt. Kotakt: skola@zsvysmor.edu.sk, tel.: 02/ , ZŠ s MŠ vo Vysokej pri Morave, okr. Malacky, prijme od septembra učiteľa/ku a 1. stupeň ZŠ. Poúkame byt. Kotakt: skola@zsvysmor.edu.sk, tel.: 02/ , VÝBEROVÉ KONANIA Obec Veľké Kozmálovce vyhlasuje výberové koaie a miesto riaditeľa Základej školy Veľké Kozmálovce 56. Kvalifikačé požiadavky: vysokoškolské vzdelaie v študijom odbore učiteľstvo pre základé školy podľa vyhlášky Miisterstva školstva SR č. 41/1996 Z. z. o odborej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestacov v zeí zmie a doplkov. Osobosté a špeciále predpoklady: osobosté a morále predpoklady, občiaska bezúhoosť preukázaá výpisom z registra trestov ie starším ako tri mesiace, spôsobilosť používať sloveský jazyk v úradom kotakte, zalosť školskej legislatívy, zalosť v oblasti pracovoprávych a ekoomických vzťahov, práca v predmetových komisiách. Požadovaá prax: ajmeej 5 rokov pedagogickej praxe. Doplňujúce požiadavky: absolvovaie I. kvalifikačej skúšky alebo jej áhradých foriem podľa vyhlášky MŠ SR č. 41/96 Z. z. o odborej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestacov v zeí zmie a doplkov 9 príprava vedúcich pedagogických zamestacov. Prihláška a výberové koaie a miesto riaditeľa Základej školy Veľké Kozmálovce musí obsahovať: profesijý životopis, osobý dotazík, overeé doklady o vzdelaí a I. kvalifikačej skúške, resp. jej áhrady, výpis z registra trestov, ávrh kocepcie riadeia školy. Výberové koaie sa uskutočí 25. júa, kotakt: Obec Veľké Kozmálovce, Veľké Kozmálovce 178, telefó: 036/ Obec Topoľica ako zriaďovateľ Materskej školy v Topoľici vyhlasuje výberové koaie a obsadeie fukcie riaditeľ/-ka Materskej školy v Topoľici s ástupom od 1. augusta Predpoklady: odborá a pedagogická spôsobilosť požadovaá a stupeň a odbor vzdelaia pre príslušý druh a typ školy, ajmeej 5 rokov pedagogickej praxe, absolvovaie prvej kvalifikačej skúšky alebo jej áhrady, občiaska a morála bezúhoosť doložeá výpisom z registra trestov, spôsobilosť používať sloveský jazyk v úradom kotakte, zalosť práce s PC, zalosť školskej legislatívy, predložeie písomého ávrhu kocepcie rozvoja MŠ (v rozsahu maximále 4 stray), riadiace, komuikačé a orgaizačé schoposti, flexibilita, zodpovedosť a spoľahlivosť, vyrovaý postoj k pracovému zaťažeiu, zdravotá spôsobilosť. Doklady: písomá prihláška do výberového koaia, overeé kópie dokladov o vzdelaí, doklad o dĺžke odborej praxe, štruktúrovaý profesijý životopis, písomý ávrh kocepcie rozvoja materskej školy, výpis z registra trestov (ie starší ako tri mesiace), súhlas uchádzača s použitím osobých údajov a potreby výberového koaia v zmysle 7 ods. 1 a 2 zákoa č. 428/2002 Z. z. o ochrae osobých údajov v zeí eskorších predpisov. Dátum a miesto podaia prihlášky do výberového koaia: prihlášku spolu s požadovaými dokladmi doručte do 15. júla 2009 do 16. h a adresu zriaďovateľa: Obecý úrad Topoľica, č. 13, Topoľica, v zalepeej obálke s ozačeím Výberové koaie riaditeľ MŠ NEOTVÁRAŤ s uvedeím odosielateľa. Termí výberového koaia bude prihláseým uchádzačom, ktorí spĺňajú požadovaé predpoklady, ozámeý písome. Starosta obce Ratovce vyhlasuje výberové koaie a fukciu riaditeľa/riaditeľky Materskej školy Ratovce č Kvalifikačé a osobité predpoklady: ukočeé úplé stredoškolské vzdelaie príslušého smeru podľa vyhlášky, miimále 5 rokov pedagogickej praxe v obdobom zariadeí, riadiace a orgaizačé schoposti, predpoklady výkou práce vo verejom záujme ( 3 ods. 1 a 2 zákoa č. 552/2003 Z. z.), zalosť právych, ekoomických a bezpečostých predpisov, ovládaie sloveského jazyka slovom i písmom. Zozam dokladov: prihláška do výberového koaia, overeé doklady o vzdelaí a praxi, štruktúrovaý životopis, kocepcia riadeia a rozvoja MŠ, výpis z registra trestov ie starší ako 3 mesiace, potvrdeie o zdravotej spôsobilosti. Prihlášku s ostatými dokladmi doručte do 30. júa a adresu: Obecý úrad, č. 152, Ratovce, s ozačeím Výberové koaie MŠ. Vyhlasovateľ výberového koaia si vyhradzuje právo ezaradiť do výberového koaia uchádzačov, ktorí espĺňajú požadovaé podmieky. O termíe koaia bude uchádzačov písome iformovať. Bližšie iformácie: 033/ , OcÚ Ratovce. Obec Veľké Pole č. 1, Veľké Pole vyhlasuje výberové koaie a obsadeie fukcie riaditeľ Materskej školy v obci Veľké Pole s predpokladaým ástupom od 1. septembra Kvalifikačé predpoklady: odborá a pedagogická spôsobilosť a stupeň a odbor vzdelaia pre príslušý druh a typ školy, ajmeej päť rokov pedagogickej praxe. Ďalšie predpoklady: bezúhoosť, spôsobilosť a práve úkoy v plom rozsahu, spôsobilosť používať spisový jazyk v úradom jazyku, zalosť príslušej legislatívy. Ié kritériá: maažérske a orgaizačé schoposti, komuikatívosť, kreativita a zodpovedosť, skúseosti s prípravou a implemetáciou projektov vítaé, ovládaie práce s počítačom a užívateľskej úrovi (World, Excel, iteret). Požadovaé doklady: prihláška do výberového koaia, profesijý štruktúrovaý životopis, potvrdeie o pedagogickej praxi, kocepcia rozvoja školy ajmeej a ajbližšie 2 roky. Spracovaú kocepciu uchádzač odovzdá v písomej forme v rozsahu max. 5 strá formátu A4. Ďalej overeé kópie dokladov o dosiahutom vzdelaí, česté vyhláseie o bezúhoosti (výpis z registra trestov ie starší ako 3 mesiace predloží iba úspešý uchádzač), česté vyhláseie o spôsobilosti a práve úkoy v plom rozsahu, písomý súhlas uchádzača s použitím jeho osobých údajov pre potreby výberového koaia v súlade so zákoom NR SR č. 428/2002 Z.z. o ochrae osobých údajov, epriložeie iektorého z požadovaých dokladov a príloh je dôvodom a vylúčeie uchádzača z procesu výberového koaia. Prihlášku do výberového koaia spolu s požadovaými dokladmi a prílohami je potrebé doručiť osobe alebo poštou a Obecý úrad vo Veľkom Poli, v obálke ozačeej heslom: Výberové koaie - MŠ Veľké Pole ajeskôr do 10. júla do 12. h. Uchádzači, ktorí spĺňajú všetky uvedeé predpoklady, kritériá a požiadavky a predložia v staoveom termíe spolu s prihláškou do výberového koaia všetky požadovaé doklady a prílohy, budú a výberové koaie písome pozvaí ajeskôr 7 kaledárych dí pred jeho koaím.